K nedozitej sedemdesiatke "rytiera nadeje"

Bol len o devat dni mladsi ako jubilantka - spisovatelka Bozena Bobakova. Bol... Tak, ako tazko sa mi pisalo par riadkov o skone nasho velkeho rodaka pred tromi rokmi, tak tazko sa mi pise aj dnes, ked si pripominame jeho nedozitu sedemdesiatku. Este stale velmi chyba, a asi aj dlho este chybat bude jeho mudrost, jeho laskavost, jeho "organovy hlas" (B. Bobakova) vsetkym, ktori ho osobne poznali. Ja, ako rodacka tiez z Myta pod Dumbierom, som bola vzdy aj budem hrda na to, ze som mala tu cest a stastie ho tiez osobne poznat. Ako dieta som sa dokonca hravala a ucila v jeho rodnom dome "u bohacov" spolu s mojim kamaratom a spoluziakom, jeho bratrancom Igorom. S jeho dielom som sa stretla az neskor. Vdaka jemu som porozumela a zamilovala som si dielo Frantiska Svantnera, hlavne jeho Nevestu hol. K tejto mojej naj ... knizke v poslednych rokoch pribudli aj eseje profesora Stevceka a jeho clive basne. Tolko ja osobne. Profesora Stevceka ale mali radi hadam vsetci, ktori s nim prisli akokolvek do styku. Tie krasne hodnotenia jeho zivota a diela, vyznania a basne, ktore na jeho pocest odzneli alebo boli publikovane, hovoria o nom tak, ze nic krajsie a dojimavejsie sa uz vari neda vymysliet a dodat. Zial, v nasej kniznici nemame ani zbornik Zivot a dielo Jana Stevceka, ktory bol vydany po konferencii v Nitre v roku 1996, na ktorej sa este osobne zucastnil, ani spomienky na neho, ktore vysli pod nazvom Rytier nadeje kratko po jeho smrti ani jeho knizocky eseji. Z tej prvej vam ponukam Niekolko slov, ktore na tejto konferencii predniesol nas dalsi septembrovy jubilant Ladislav Tazky:

Niekolko slov

Stava sa, ze ked chceme vela a krasne povedat, ked chceme vypovedat vela zicliveho a par slovami vyslovit blizkemu priatelovi uznanie, vdaku a zelanie toho... ako zvycajne ...povedzme, ze aspon toho najhlavnejsieho zdravia, zrazu onemieme, nevieme povedat to, co citime, a namiesto slov sa na priatela len divame a on si musi toto vsetko vycitat z nasho pohladu.

V takomto onemeni teraz stojim pred Janom Stevcekom, panom profesorom, kritikom, basnikom, scenaristom, literarnym vedcom, prekladatelom a priatelom. Dufam, ze si ho mozem aj takto nazvat.

Na pripitky, tosty su majstri medzi kaukazskymi narodmi, ktori pri pripitkoch vyrozpravaju cele poviedky, ci romany a pritom su dvoj ci trojzmyselni, ich "vinse" treba riesit, zamysliet sa nad nimi a nakoniec sa zasmiat. Slovak povie svoje zelanie ci hodnotenie oslavenca priamo, takmer neokresane, ale o to uprimnejsie, bez tajnicky.

Panu profesorovi Janovi Stevcekovi teda hovorim po slovensky, ze ja osobne, Slovaci a Slovensko, slovenska literatura a kultura vobec sme radi, ze ho mame. Jeho profesorska a doktorska hodnost stoja v tieni hodnosti "osobnosti". A tato zasa stoji v pozadi najuslachtilejsej hodnosti CLOVEK. Prave clovek je pokladom ludstva.

Slovensko ma vela zaujimavych osobnosti, ale nie vsetky prekrocia jeho hranice. Jan Stevcek patri medzi tych, ktori v pedagogickej, literarnej vede a kritike tieto hranice prekracuje. Nam slovenskym spisovatelom sa neraz zachvela citliva dusa, ked sme zacali citat jeho kritiky na nase diela. Nic nam neostal dlzny, ale dlznikmi podnes zostavame my. Jan Stevcek "to" vedel povedat krasne pravdivo, bez toho, aby nas urazil, aby sa nad nas povysil. Hoci ako profesor nepoucoval, ale vysvetloval, preukazoval sa svojim nazorom, ktory nepovazoval za jediny a nemenny, a preto sa dalo z neho poucit.

Taky je Jan Stevcek aj v osobnych rozhovoroch o literature, politike, osobnych bolestiach a jeho velkej laske k slovenskej literature a umeniu, o slovenskom narode a jeho state, jeho republike. Nemlci, neskryva strach alebo starostlivost o existenciu slovenskej kultury, naroda, jeho reci a statu.

Pan profesor Jan Stevcek patri medzi tych starostlivych otcov naroda, ktorych nemoze nic a nik nahradit.

Ja mu zelam zdravia, ktore potrebuje jeho srdce, aby mal dost sil plnit si svoje povinnosti voci slovenskemu narodu, aby svojou tvorbou a ludskymi vlastnostami obohacoval slovensku kulturu a aj mimo fakulty ucil, co vlastne literatura a kultura je.

My, slovenski spisovatelia vieme, ze on to vie, a vie to aj prekrasne povedat. Skratka, potrebujeme ta, pan profesor, kolega a priatel.

Mam dobry pocit, ze mame profesora Jana Stevceka.
Dakujem! Za vela, co nam dal a dava.
Ladislav Tazky
A ja tiez opakujem: Dakujeme aj my, rodaci, panu profesorovi za to, co nam daval a dava stale cez svoje dielo.
Cest jeho pamiatke!

A. Prepletana

Na spiatocnej ceste Martin nehovoril a nikto ho nenutil. Ak aj bol prekvapeny novym prostredim, takym odlisnym od toho nedavneho, nedal nic najavo. Naoko lahostajne registroval krasnu zahradu, prepychovy dom a ostatne nevsednosti noveho byvania.

"Zajtra si prejdi cely dom, Martin," povedal mu Bobo, ked ho vecer ukladal do postele.Okamih sa zdalo, ze chlapec chce nieco povedat, no zmohol sa len na neisty usmev.Simona v kuchyni zamyslene popijala citron s vodou a Bobo sa k nej pridal s flasou piva v ruke.
Niekolko dni prebehlo pokojne. Ohlasil sa pravnik, ci nieco nepotrebuju a na zaver povedal, ze pokial ho pani Galtugerova sama nevyhlada, nebude viac zasahovat do jej sukromia. Nedalo sa povedat, ze by Martinova snaha alebo aspon zaujem o trochu zblizenia so Simonou a Bobom bola nejako badatelna, ale chvalabohu neprejavoval ani otvorene nepriatelstvo. Cim najkratsie odpovedal na otazky, sam skoro ziadne nekladol. Nevedel, ako ich ma oslovovat, tak ich neoslovoval nijako, cize slova adresoval do neurcita. S domom i rozlahlou zahradou sa zato stihol zoznamit dokladne.

Zaciatkom jula boli horucavy take intenzivne, ze Martin nesmelo poprosil, ci by nemohli napustit bazen vonku vzadu za domom. Simona s nim okamzite suhlasila, stastna, ze konecne prejavil o nieco zaujem. Bobo sice so somranim, ale vyhovel im.

Santili vo vode na slniecku, pod jasnou modrou oblohou a mlada zena si spomenula na ine santenie s inym chlapcom. Ako sa ma asi Peter? Pred tromi tyzdnami mu povedala o Martinovi a odvtedy sa s nim nemoze spojit. Urazil sa? Nahneval sa? A co Marko?

"Simona, nedavas pozor," zacula Martinov vypocitavy hlas. Neuvedomila si, ze prestala plavat a teraz stoji pri kraji bazena. "Prepac," usmiala sa. Vystrela ruky, pritiahla si chlapca k sebe."Ty mas brata?" vyvalil cierne okale."Hm. Bude mat sedemnast."

"Preco tu nie je?"