Maria Sojakova, skladnicka, Brezno:
- Mam patdesiat rokov a este mam svoje zuby. To hovori za vsetko. Som rada, ze je to tak. Pravidelne chodim k zubarovi, hned, ked sa nieco vyskytne. O zuby sa staram a oplati sa to. Samozrejme, treba jest aj vitaminy.

Emilia Chrzanova, nezamestnana, Filipovo:
- Prave zajtra idem k zubarovi, pretoze mam problemy, objavili sa mi nejake kazy. Musim sa priznat, ze az tak pravidelne zubara nenavstevujem, ale ked musim, tak idem. Pravdaze mi zalezi na tom, aby sme mali vsetci zdrave zuby. Aj deti si pravidelne cistia zuby. Su skolaci, stvrtak a druhacka, ale zuby nemaju pokazene, zatial nemaju s tym problemy.

Neznamy pan:
- Ach tie zuby! Zubara sa bojim ako cert svatenej vody, ale bolest, ktoru dokazu sposobit pokazane zuby, je nevyslovna, preto radsej idem k nemu, kym nie je neskoro. Zuby nemam pekne, biele, ale hlavna vec, ze nebolia. Mat nepravidelny chrup je trest, pretoze ak chcete dat dietatu fixny strojcek, musite zaplatit tisic korun. Zavidim ludom, ktori nepoznaju starosti so zubami, a napriek tomu, ze si zuby neumyvaju, maju ich pekne.

Libusa Janoskova, kadernicka, s dcerou Jankou, Pohorela:
- Prave s dcerou ideme navstivit zubarku, lebo nosi strojcek. Za strojcek sme nemuseli doplacat a sme spokojne aj s pani doktorkou aj so sluzbami. Je samozrejme, ze sa starame o zuby. U nas v Pohorelej chodi do skoly kontrolovat ziakom zuby zubarka. Trocha to zo zaciatku "haprovalo", neviem presne v com bol problem, ale teraz je to uz v poriadku. Prvaci zacali a pokracuje to postupne az po deviatu triedu. Tak ako to bolo predtym. A nech to aj tak zostane.

Marianna Budajova, na materskej dovolenke, Myto pod Dumbierom:
- Kazde rano a vecer si umyvame zuby. Dcerka Michalka je este malicka, na umyvanie zubov ma este cas, preto sa starame, aby jedla vela zeleniny, ovocie. Mala som problemy so zubami a teraz po porode sa mi dost pokazili, ale snazim sa, aby to bolo v poriadku. Zubara sa velmi bojim, a tak postupom casu sa budem snazit, aby mi vsetky kazy odstranil. Stoji to za to.

Co ma trapi

Okrem ineho ma v meste Brezne trapia dve veci: na Batovej ulici (Kuzmanyho ulici) je na hoteli Dumbier viac ako sedem rokov derava odkvapova rura. Teraz je vhodny cas, aby ju opravili, pretoze v zime na tomto useku je najhorsi chodnik v celom meste, je tu samy lad. Druhy problem je dom na Ulici Bozeny Nemcovej c. 5 oproti Cinskej restauracii, kde nikto necisti chodnik a minulu zimu tu voda z odkvapovej rury tiekla priamo na chodnik. Bol by som rad, keby sa s tym nieco urobilo.

Simon Benes

Ide naozaj o cloveka, obcana alebo uz len o obete?

Asi pred rokom som do Horehronia napisala clanok o jednej "nedialnici". Nic sa nepohlo, cesta na useku Piesok - Dolina smerom na Tale je stale rovnako nebezpecna a priam postrachom pre obcanov, najma pesiakov a cyklistov. Ved tam niektore zahranicne auta priam lietaju a bezne nutene pristavaju v priekope, v plotoch, pri zahradnych stromoch. Tazko sa potom vyrovnavaju ci vymahaju nimi sposobene skody poskodenym. Ale tie obete na zivotoch - tie uz nenahradi nikto. Preco su len niektori, hlavne mladi ludia, taki uponahlani, ved akoby sa vedome rutili do zahuby. Nepomahaju snad ani pokuty, ani zakazove a prikazove znacky.

Ale aj s tou cestou by sa uz naozaj cosi malo robit, ved je tu jesen, pride dlha, v tomto kraji predlha zima a vtedy byva nehod este viac. Nezaskodilo by viac tolerancie, ohladuplnosti voci inym. Akoby sa z nas vytracala urcita ustretovost, viac vzajomnej ucty a ohladuplnosti cloveka k cloveku. A dovolim si povedat, ze najma voci tym najzranitelnejsim obcanom v dochodkovom veku - seniorom. A pritom je rok seniorov, ale zostava len pri symboloch.

Povieme si mozno, ze je to v dobe, ktoru dnes zijeme. A tak vo vire vsednych dni akosi priam prorocky zneju uz takmer prachom zapadnute, ale aj dnes aktualne a priam nadcasove verse nasho velkeho sturovskeho basnika, evanjelickeho farara Andreja Sladkovica. Vek nas je taka proza netrebna,

ze nic v nom nemas svateho, to je ton casu, povies. Mne luto, lebo ton tento veku tomuto spatne na pohreb zazneje.

Snad by mnohi z nas, najma ti, ktori su viac kompetentni a priamo zainteresovani, mali viac mysliet aj na buducnost, aj na tych, co pridu po nas. Alebo po nas potopa? Ved vari naozaj na Slovensku je to tak.

Zdevastovane a rozkradnute je uz takmer vsetko, co sa dalo a mohlo a na dalsom sa, zda sa, cielavedome pracuje. Ved uz dnes sme nuteni platit dan z prepychu niektorych jedincov hlavne my, radovi obcania. Aj svojimi obavami o zdravie, o zivoty, ved nase blizke okolie ma odrazu a z nicoho nic "zdravotne nevhodnu vodu", ale obcanom sa len zvysuju rozne poplatky za byvanie a aj za tu, k zivotu tak prepotrebnu vodu. Ved uz aj tie chodniky, kade chodime, nie su dnes dost bezpecne. A este si navzajom niektori robime rozne prieky a podrazy. Mali by sme mysliet na to, ked "jedname" s ludmi, ked sa niektori dravsi jedinci snazia druhemu dostat priamo pod kozu len preto, aby mu vzapati urobili priam "sakramentsky" podraz. Lebo v niektorych z nas akosi pridlho rezonuje akasi uskocnost, mozno prameniaca zo ziskuchtivosti, snahy za kazdu cenu vytlct z toho druheho co najviac a hlavne pre vlastne obohatenie. Myslene je to len a len vseobecne, vobec nie adresne a ten, kto sa v tom pozna, je to jeho vec.

Mgr. Maria Samekova

Sanca pre mladych

Nedavno som sa zucastnila na medzinarodnej konferencii s temou Kriminalita mladeze. Okrem slovenskych odbornikov z radov policajneho zboru na nej boli i kolegovia z Holandska a Polska. Prezentovali svoj pristup k rieseniu problemov tykajucich sa kriminality mladistvych. Spomedzi zaujimavych a podnetnych prispevkov by som vam chcela priblizit projekt holandskych specialistov HALT.

Aj v Holandsku vplyvom tazkych socialnych problemov vzrastol podiel mladistvych na spachanych trestnych cinoch. Stat spolu s policiou, prokuraturou, detskymi sudcami a radou pre prava dietata sa spojili a urcili si prioritu c. 1 - starostlivost o mladez. Zdoraznila sa potreba prevencie, pretoze si uvedomili, ze je podstatne lepsie kriminalite predchadzat, ako riesit jej nasledky. A ked k trestnej cinnosti dojde, snazia sa ju neriesit represiou, ale prevychovou. Na tomto zaklade je postaveny i projekt HALT. Co to v praxi znamena? Ak mladistvy spacha trestny cin alebo priestupok, dostane sa do tzv. kancelarie HALT. Tu si mlady delikvent so suhlasom rodicov moze zvolit alternativu. Bud si svoj trest odpracuje (napr. verejnoprospesnymi pracami) a nahradi financnu skodu (nie rodic!), alebo jeho pripad postupuje k prokuratorovi. Ak si zvoli pracu, jeho trestny cin mu nie je zapisany do trestneho registra a kraca do zivota ako bezuhonny clovek. Chcem vsak zdoraznit, ze alternativny trest je len pre lahke trestne ciny. Je zaujimave, ze az ked malolety pride do kontaktu s policiou viac ako jedenastkrat, je povazovany za recidivistu. U nas staci jeden prehresok a na mladeho cloveka sa spolocnost pozera ako na nenapravitelneho kriminalnika. Pritom castokrat konaju tieto deti pod vplyvom falosneho hrdinstva, tlakom partie ci z "frajeriny". Keby sme tymto detom dali sancu po odpykani trestu zit plnohodnotny zivot bez vypaleneho znaku poklesku, zabranili by sme pachaniu ovela zavaznejsej trestnej cinnosti.

Touto informaciou by som chcela rozprudit medzi vami zivu diskusiu. Privitam vase pisomne postrehy a reakcie, ktore mi mozete adresovat na Okresne riaditelstvo Policajneho zboru v Brezne. Ved mozno prave nasa dobra vola a tolerancia zachrani nejeden osud mladeho cloveka.

por. Ing. Maria Sanitrova

Leto v Kanade

Tohtorocne prazdniny zostanu navzdy zapisane v mojej pamati nielen kvoli peknemu pocasiu a volnemu casu. Vsetko sa to zacalo uz pocas vlanajsieho skolskeho roka, ked som sa zucastnila na programe Aplikovana ekonomia, ktory v nasej skole ponuka organizacia Bata Junior Achievement (BIA). V tomto programe sme sa ucili zaklady podnikania a obchodu, ktore sme si mohli overit v praxi v nasej studentskej spolocnosti LL TRADE. V decembri som sa zapojila do tretieho rocnika sutaze Slovenske studentske forum, ktore prebieha v anglictine. Podarilo sa mi prebojovat az do finale, ktore sa konalo v marci v Tatranskej Lesnej. V prijemnom prostredi horskeho hotela som si pocas styroch dni mohla spolu s dalsimi dvadsiatimi troma finalistami z celeho Slovenska overit svoje vedomosti a zrucnosti. Cela sutaz prebiehala vo velmi priatelskej atmosfere a mne ani nenapadlo pomysliet na vitazstvo. O to vacsie bolo moje prekvapenie pri vyhlasovani vysledkov a prijimani gratulacii spolusutaziacich. Vitazstvom sa mi podarilo udrzat jednu milu tradiciu: uz po tretikrat sa vitazom tejto sutaze stal Breznan studujuci v Evanjelickom gymnaziu v Tisovci.

Spolu s ostatnymi dvoma vitazkami sme sa mali zucastnit na konferencii pre mladych ludi z celeho sveta CANJAC ´99, ktora sa konala v termine od 13. do 19. augusta na Ostrove princa Eduarda v Kanade. S pocitom vitazstva a ocakavania vsak prisli i starosti. BJA nam hradila ubytovanie, stravu a rozne poplatky spojene s ucastou na konferencii, no kvoli nedostatku financii sme si mali same zaobstarat financne prostriedky na cestovanie. Organizacia nam poradila obratit sa na roznych sponzorov, co ale v sucasnej dobe nebolo vobec lahke. Po mnozstve korespondencie a viacerych neuspechoch to vyzeralo tak, ze zostanem doma. Nakoniec sa mi vsak podarilo potrebne peniazky zohnat, co znamenalo, ze do Kanady predsa len pojdem.

Tema tohtorocnej konferencie bola: Komunikacia je klucom, takze viac ako dvesto mladych ludi z trinastich krajin sveta mohlo diskutovat o vplyve komunikacie na spolocnost a zodpovedat rozne otazky suvisiace s temou, ktore nam zadali organizatori. Kedze nas bolo vela, nepracovali sme vsetci spolocne, ale boli sme rozdeleni do domov odlisenych od seba farmami. Moj dom bol zeleny, zamerany na dolezitost spravnej komunikacie medzi ludmi. To znamenalo, ze aj my sme sa snazili vytvorit tim ludi, ktori budu medzi sebou efektivne komunikovat. Myslim si, ze sa nam to podarilo, i ked sme boli z roznych krajin sveta. Ved posudte sami. Moji priatelia boli z Kanady, Guamu, Svedska, Botswany, Grecka, Argentiny, Caymanskych ostrovov ci z Baham. Ked sme zratali vsetky jazyky, ktore ovladal aspon jeden z nas bolo ich dvadsatjeden. Este stastie, ze sme vsetci hovorili po anglicky. Na zaver konferencie prisiel nas tim k zaveru, ze komunikacia zmenila svet a umoznila ludom rychlejsie a efektivnejsie medzi sebou komunikovat prostrednictvom mobilnych telefonov, faxov, emailov ci ICQ, no ludia by sa na tychto vydobytkoch modernej techniky nemali stat uplne zavislymi, a nemali by zabudat na obycajny rozhovor, ktory si vyzaduje, aby boli telesne pritomni vsetci jeho ucastnici. Tento fakt zostane problemom i pre nas, pretoze i ked sme vdaka emailu v kontakte i teraz, mesiac po tom, ako sme sa rozisli, je malo pravdepodobne, ze sa este raz vsetci stretneme v takom zlozeni ako na CANJACu ´99. Myslim si, ze i fakt, ze stale medzi sebou komunikujeme, nasvedcuje nielen tomu, ze komunikacia je potrebna a uzitocna, ale i tomu, ze ta medziludska komunikacia medzi nami nezlyhala.

Musim priznat, ze z Kanady sa mi odchadzalo velmi tazko. Ved som sa tam nielen vela naucila, ale bola som na mnohych zaujimavych miestach (ako napriklad dedinka Anny zo Zeleneho domu) a hlavne som si nasla novych priatelov z celeho sveta. Za bohate zazitky a financnu podporu dakujem organizacii Bata Junior Achievement, spolocnostiam IKA TRADE s.r.o., Brezno a SOFTIP, a.s., Dusanovi Svantnerovi zo SNS, Jaroslavovi Demianovi, Petovi Cigerovi, Stacy Albrecht, rodine Blockovcov, hlavne vsak mojim starym rodicom a rodicom, ktori su mi velkou oporou a vo vsetko ma podporuju. Bez vsetkych tychto ludi by sa moja cesta do Kanady nikdy nemohla uskutocnit. Dakujem.

Bibiana Bobakova

Turistickym chodnickom

Vychovavatelky Skolskeho klubu deti pri Zakladnej skole Pionierska 4 aj v tomto skolskom roku pokracuju vo svojej tradicii a vedu kruzok Maly turista. Zaujem o tento kruzok je zo strany deti velky.

V sobotu 25. septembra zorganizovali turisticku vychadzku do Dobrocskeho pralesa. Uz samotne rano hovorilo, ze to bude nadherny den. Tlsty Javor bola nasa prva zastavka, kde sme si pri pomniku padlych v SNP uctili ich pamiatku. Po kratkej prestavke deti veselo vykrocili po ceste k nasmu cielu. Lesnou cestickou stebotali, ale respektovali pokoj lesnych obyvatelov. Pred nami sa otvorila krasna panorama Sihly, Drabska a Lomu nad Rimavicou. Kochali sme sa nadhernou pracou maliara, ktory tak prekrasne sfarbil svojimi zazracnymi farbami celu prirodu. Pred vstupom do Dobrocskeho pralesa sme deti oboznamili s jeho historiou. Je jednym z najstarsich chranenych uzemi na Slovensku a nachadza sa v oblasti, kde v minulosti prevladali zmiesane porasty. Ich zvysok sa zachoval ako prales. Tato statna prirodna rezervacia sa nachadza v katastri Cierneho Balogu. Najviac nas zaujala stara jedla, ktora ma obvod 690 centimetrov a vysku 56 metrov.

Na zaver nasej turistickej vychadzky sme detom pripravili maly kviz so sladkou odmenou o zaujimavostiach a raritach Dobrocskeho pralesa. Deti ho hravo zvladli, co bolo zase nasou odmenou, ze boli dobrymi posluchacmi. Unaveni, ale stastni z pekne preziteho jesenneho dna sme sa vracali Brotovskou dolinou na Dobroc k autobusovej zastavke.

Eva Andreuttiova

Ulohu zvladli vyborne

Specifikum tohtorocnej praxe bolo, ze sa uskutocnila pod zastitou programu Leonardo. Pre stazistov hotelovej akademie to v praxi znamenalo financnu podporu, ziskanie dostojneho postavenia na novom pracovisku. Studenti svoju ulohu zvladli vyborne. Adaptacia na nove socialne podmienky bola rychla, aj ked nie bezbolestna. Jazykovu a odbornu barieru prekonali vdaka svojim vedomostiam a skusenostiam velmi rychlo. Citujem z niektorych hodnoteni francuzskych patronov: "... velmi dobre znalosti v servise...", "... urobil velky pokrok v oblasti studenej kuchyne, tiez v priprave cukrarenskych vyrobkov...", "... velmi dobre sa adaptovala v mojej restauracii..."

Verime, ze vo vzajomnej spolupraci s nasim francuzskym partnerom J. P. Champagnolom a slovenskou kancelariou programu Leonardo dokazeme na buduci rok zorganizovat kvalitnu letnu staz. Sme presvedceni, ze vysledok - kvalifikovanu pracovnu silu - pocitime aj v restauracnych a hotelovych zariadeniach nasho regionu.

Francuzsko ´99

Francuzsko - krajina gastronomie, znama svojimi vlnami, syrmi a darmi mora.

Aj nam "hotelakom" sa podarilo o tom presvedcit. Tridsat studentov, vybranych konkurzom, sa 11. juna rozlucilo so Slovenskom a vydalo sa na trojmesacnu staz. Plni ocakavania, neistoty a strachu sme sa po dlhej ceste rozisli do svojich zariadeni, umiestnenych v malebnych mestach: Gilles - Croix de Vie, Les Sables d´Olonne, St. Hilaire - de Riez et Challans, ktore sa nachadzaju v oblasti Vendee, v regione Pays de la Loire. Kazdy - odkazany sam na seba - bol nuteny prisposobit sa vytvorenym podmienkam. Pracovalo sa v roznych zariadeniach, a to v hoteloch, restauraciach, pizzeriach, campingoch a v baroch. Vacsina dievcat si osvojila prakticke zrucnosti francuzskej obsluhy a chlapci si rozsirili obraz o francuzskej kuchyni. Ak k tomu pridame jazykove znalosti - uspeli sme na vybornu. Ved kto by sa nezdokonalil po trojmesacnej konverzacii v cudzej reci?

Teraz, po navrate, ostali v nas spomienky na prezite chvile, v ktorych sa stale vraciame na miesta prace a spolocnych stretnuti.