Pred desiatimi rokmi bolo v Brezne obnovene vysokoskolske studium prostrednictvom Slovenskej technickej univerzity Materialovo-technologickej fakulty Trnava. V skolskom roku 1999/2000 boli otvorene dva studijne rocniky v odboroch: technologia strojarskej vyroby a materialove inzinierstvo a manazment priemyselnych podnikov. V sucasnosti toto studium navstevuje stodva posluchacov. Zriadovatelom tohto detasovaneho pracoviska je Regionalne zdruzenie miest a obci Horehronia a Stredneho Rudohoria spolu s mestom Breznom. Na financnych nakladoch prevadzky tohto pracoviska sa podielaju zial len tieto dve organizacie, pricom absolventi nachadzaju uplatnenie u mensich ci vacsich podnikatelov. Financna situacia z pripevkov R-ZMOHSRu a mesta je taka vazna, ze hrozi prerusenie studia, pretoze zalozene obcianske zdruzenie na podporu a rozvoj vysokoskolskeho studia v regione uz nema financne prostriedky na krytie rezijnych nakladov (cestovne vyucujucich, administrativna praca).

Vyzyvame preto vsetky podnikatelske subjekty na uzemi mesta Brezna, ale aj celeho okresu na financnu podporu, lebo bez nej v kratkom case dojde k preruseniu studia uz na vysoku skolu prijatych posluchacov. Financne dary a pomoc mozete posielat na cislo uctu VUB Brezno 107439312/0200. Je to ucet obcianskeho zdruzenia, ktoreho financny pohyb uctu kontroluje dozorna rada. Podnikatelia, pomozte zachovat vysokoskolske studium v Brezne, je to v prospech tazko skusaneho regionu.

Za obcianske zdruzenie
Ing. Vladimir Fasko, primator mesta Brezno
Ing. Milan Kovacik, veduci DP STU MTF

- Dolezitym cielom konferencie bola priprava Slovenska a Nemecka na rozsirovanie Europskej unie, a to predovsetkym v suvislosti so zasadnutim Europskej rady v decembri 1999 v Helsinkach. Popri dvoch plenarnych zasadnutiach konferencie bolo vytvorenych sest pracovnych skupin. Starostovia z mikroregionu boli zaradeni do piatej skupiny na riesenie problematiky verejnej spravy a zivotneho prostredia. Tejto skupine predsedal starosta mesta Wupperrtzi Hans Kremendahl a generalny sekretar Unie miest na Slovensku Marian Minarovic. Ing. Milan Capko pracoval v stvrtej pracovnej skupine pre riesenie financii a bankovnictva, ktorej predsedal guverner Narodnej banky Marian Jusko.

Vstup do predmetu riesenia tejto pracovnej skupiny predniesol Marian Minarovic, v ktorej zhodnotil stav zivotneho prostredia, vyvoj a formu osidlenia, architektonicku a objektovu skladbu, vyvoj reformy verejnej spravy a naznacil schvalenu strategiu reformy a decentralizacie verejnej spravy. Z velmi kritickej, niekedy az neobjektivnej charakteristiky najma vidieka zdoraznil, ze jeden z hlavnych dovodov tohto stavu je strata kulturneho, historickeho a environmentalneho vedomia vacsiny obyvatelov, co vyvolalo stratu pocitu domova a teda identity. Vychodisko vidi, a kladie to aj za hlavny ciel, v obnove a trvalo drzatelnej harmonii cloveka a prostredia, ktore sucasne uziva aj spravuje. Tieto vychodiska su zakotvene v medzinarodnych dokumentoch: Vseobecna deklaracia ludskych prav, Agenda 21 z Rio de Janeiro, Europska charta miestnej samospravy, Europska charta regionalneho planovania, Washingtonska charta a dalsie dokumenty.

V piatej pracovnej skupine pracovali usilovne aj nasi starostovia a z navrhov, ktore predniesli nemecki partneri a nasi starostovia, boli do zaverecneho protokolu prijate aj konkretne ulohy pre riesenie financovania obci, ekologickych problemov a z nich vyplyvajuca potreba oddlzenia obci, ktore investovali do stavieb zivotneho prostredia. Bola prijata uloha sirsieho zaangazovania statu na vsetkych urovniach do vzdelavania obyvatelov obci a propagacie ochrany a tvorby zivotneho prostredia. Skupina tiez prijala podporne stanovisko reforme a decentralizacii verejnej spravy s dorazom na vacsiu doveru samospravam obci. V tomto kontexte v otazke prevodu majetku vodarni a kanalizacii bola vyslovena zasada, ze musi byt vykonany najprv zakladny krok, prevod majetku obciam, az tak nasledne kroky vytvarania zdruzeni pre zachovanie vodarenskych sustav. V zaverecnom protokole konferencie zaroven odznelo, ze nemecko-slovenska spolupraca v oblasti rozvojovych aktivit obci a vacsich uzemi sa bude odvijat od prikladu mikroregionu Horehron. V tomto mikroregione boli vytvorene struktury verejno-sukromneho partnerstva ako jednej z ucinnych foriem spoluprace v uzemi, ktora sa uplatnuje v Europskej unii.

Aj ucast na tejto konferencii vyznamne prispela k posilneniu partnerskych vztahov SRN zo Spolkovej republiky Sasko, predstavitelov posobiacich v mikroregione Horehron, vsetkych obci, subjektov posobiach na ich uzemi. Teraz ostava uz len urychlene pracovat na projektoch, ktore by podporila aj Europska komisia a prispela na ich realizaciu. Ak sa to podari, bol by to skutocne prinos do tohto skusaneho regionu - okresu.

Kazdorocne, uz tridsiaty deviatykrat sa v Bagneux, predmestskej casti Pariza, koncom leta kona sviatok vinobrania. Sprevadzaju ho tradicne podujatia - opekanie kravy, karnevalove sprievody deti a dospelych a mnoho dalsich sprievodnych akcii. Atmosferu tohtorocneho sviatku, ktory sa konal od 18. do 26. septembra mohli prezit a spolutvorit aj deti z detskeho folklorneho suboru Stastne detstvo z Brezna. Podnetom bolo junove vystupenie v Parizi, na zaklade ktoreho Spolok francuzsko-cesko-slovenskych vztahov pozval subor do Bagneux.

Chvile odchodu nastali predpoludnim 21. septembra. Po dlhej ceste je prvou zastavkou rozpravkova krajina - Monacke kniezatstvo. Privitalo nas uprsane, ale jeho krasu to nezmensilo. Katedrala, Palac princa Rainiera, Japonske zahrady, zelen, palmy, cajky. S poludnim vyslo slnko a ponuklo moznost vykupat sa, alebo aspon omocit nohy v Stredozemnom mori. Pariz - Bagneux. Premiera Stastneho detstva bola v jednej zo zakladnych skol. Vystupenia zaujali. Niektore deti zabudli zatvorit usta, spontanne reagovali na zvuk fujary, po vystupeni podupkavali, ujukali a zvedavo nazerali do satne. Vikendove dni naplnili karnevaly. V sobotu sprievod deti zo skol a skolok, ktory skoncil v parku Richelieu. Tu sa predstavili aj breznianski mladi folkloristi. V nedelu tiahol cez stred Bagneux velky sprievod dospelych, v ktorom boli amaterske i profesionalne skupiny tanecnikov a hudobnikov. Nasi suboristi sa prisposobili a divakov zaujali temperamentom, krojmi, neviazanym tancom, do ktoreho obcas pochytili aj okolostojacich.

Vystupenia striedal oddych, navstevy Pariza. Hned na uvod nas privital stovkou. Presne tolko dni "odpocitavala" Eifellova veza do noveho tisicrocia. V modernej stvrti La Defense sme otvarali i zatvarali oci v trojrozmernom kine, prechadzali popod le Grand Arche - okno do tretieho tisicrocia, nakupovali,... O tom, ze Pariz je nevycerpatelnou studnicou na obdivovanie, sme sa presviedcali pri jeho nocnych navstevach. Trocadero s fontanami a vyhladom na mesto, Eifellova veza, rozhodne krajsia v nocnej ziare ako cez den, Vitazny obluk, Champs-Elysees s nekonecnymi prudmi aut, Sacre-Coeur, Louvre,... Nechavame tu kusok duse, kusok srdca. Cas je vsak neuprosny. Po luceni v Bagneux cesta cez rakuske Alpy so zastavkou v Halstatte a po tyzdni nas vsetkych opat vita ranne sero Brezna.