Edita Brozmanova, dochodkyna, Brezno:
- U nas na Ulici kozmonautov je v domoch dost psikov a, samozrejme, su tu aj tulave psy. Najhorsie je, ze ju aj znecistuju. Clovek nechce ublizit ani tym zvieratkam, ale nie je to dobre. Tuto situaciu je dost tazke riesit. Ked ludia psov chovaju, mali by sa aj o nich starat. Bolo by dobre, keby sa to riesilo ako v zahranici, ze majtelia psov chodia s igelitovym vreckom, vycistia si za psom a tak udrzuju cistotu. Ked uz chovaju psa, venuju sa mu, bolo by dobre, keby aj toto robili. Kazdy den sa na ulici ozyva brechot a v noci zvlast chodia sem tulave psy, preto by bolo dobre odchytat ich. Utratit - to je dost drasticke, ale zrejme, ked nema svojho majitela a ma sa trapit to zvieratko, tak je lepsie utratit ho, ako nechat chodit len tak, aby bolo odkazane na ludi, ci mu niekto nieco da alebo neda. Samozrjeme, je to aj nezdrave. Niektore psy su pritulne, mozno aj chore a male deti idu k nim, preto bolo by lepsie chytit ich a utratit.

Neznama pani:
- S tulavymi psami som sa stretla, ale co s nimi? To by mali vediet ich majitelia. Preco ich pustaju bez sprievodu na ulicu? Ked si raz psika zadovazia, nemali by ho nechavat bez dozoru, ale mali by sa onho starat. Taky je moj nazor.

Ivan Bily a Viera Giertlova z Brezna:
- Po Brezne sa ich tula dost, ale neviem, co s nimi robit. Netreba davat tolko povoleni, aby ich mohli mat obyvatelia v cinziakoch. Znepacia sa im, a potom ich pustia na ulicu. Mozno by pomohli utulky.

Darina Vetrakova, na materskej dovolenke, Valaska:
- Vo Valaskej som sa tiez stretla s tulavymi psami, pobehovali po uliciach. Viete, luto mi je takeho zvierata, ale kazdy, kto chce mat psika, mal by sa onho starat, a nie pustit ho na ulicu. Ked idem s malou a stretneme volne pusteneho psa, bojim sa. Psovi sa neda verit, darmo povedia, nebojte sa.

Viera Svantnerova, nezamestnana, Brezno:
- Ked sa pozeram z okna cinziaku na Mazornikove, stale sa tu potuluju nejake psy. Behaju popri kontajneroch a ked su vonku deti, nemozu sa ani hrat. Ked boli moje deti mensie, mali panicky strach zo psov, pretoze tu pobehovali aj take prasive... Rozmyslala som nad tym, ci neexistuje niekto, kto by ich odchytil. Pes nema co chodit bez obojka a bez pana. Aj ti, ktori chodia so psami, by ich nemali pustat len tak pobehovat najma pre bezpecnost deti. Ked zacne do vas stekat, vyskakovat pes, darmo mi budu rozpravat, ze nech ho necham, ked ma ide pohryzt. A co s tymi tulavymi? Neviem, kto ich da do poriadku. Dost sa ich tula kadejakych prasivych...

Neznama pani:
- Ja by som ich hned odstrelila, lebo vsade spinia. Aj ja mam psa, ale ten je uviazany doma, lebo je to strazny pes. Zase aj ludia su bez domovov, treba najskor ludi ratovat a potom psov.

Peter Mesaros, predavac, Brezno:
- Tulavych psov v tomto meste treba riesit, lebo je ich dost vela a zvlast ked maju obdobie harania. Ked idem rano na bicykli do prace, tak ich na Razusovej ulici vidim minimalne piatich. Manzelka zazila prihodu, ked isla s malym dietatom a priblizil sa k nej velky vlciak. Manzelka, meria meter sestdesiat, male trojrocne vylakane dieta a vedla nich asi osemdesiatkilovy pes. Viete si to predstavit. Skuste dietatu vysvetlit, ze havko ti nic nespravi, ked sa na vas prilepi, ide za vami, a nie a nie sa ho zbavit. Moj osobny nazor je, ze s tym treba nieco robit, ked nieto peniaze na sarhu, tak nech to riesi mestska alebo statna policia. V mestskom rozhlase vyhlasili, ze sa vyskytla besnota, treba dat zaockovat psov. Pan Remiar ockoval zadarmo, to bolo z jeho strany velmi pekne, ale co s tymi ostatnymi psami, ktore sa len tak potuluju. Ked vas na ceste pohryzie pes, ako ho chytite? A dat sa ockovat proti besnote? To by asi nikomu nebolo prijemne. Treba s tym konecne nieco robit. Kazdy pes by mal mat voditko, obojok, znamku a kosik. Kolko psov beha po meste bez kosika. Ako ja mam vediet, ako sa pes ku mne zachova. Majitel povie - to je dobry pes, on nic nespravi, ale ja ho nepoznam, neviem, co urobi.

V sucasnosti ma turistika obrovsku perspektivu a myslim si, ze Horehronie bude hrat v tejto oblasti v buducnosti prim. Viem, ze teraz turisti viac navstevuju Bratislavu a Tatry, urcite kvoli infrastrukture, ponuke, propagacii. No casom budu vyhladavane aj zakutia a ludia z pretechnizovaneho sveta budu coraz viac bazit po vsetkych oblastiach Slovenska. Na stranke internetu ma Horehronie naskok v tom, ze vystupuje ako region, urcite spravne rozhodnutie. Ked pozriem na mapu, vidim vela moznosti a lakadiel. Pocinajuc Talami, kde sa investuje do golfoveho centra. Cudzi, majetni navstevnici zo sveta ocenia tuto moznost. Domaci menej, pretoze je to drahy sport. Priroda je tu priam bozska. Tale lakaju aj kvaitnym hotelom, v lete moznostou kupania. Osrblie je uz svetovym pojmom kvoli biatlonovemu arealu. Podobne trasa Ciernohronskej zeleznice cez Cierny Balog do Vydrovskej doliny, navsteva Dobrocskeho pralesa. Az neuveritelne, kolko rarit sa nachadza na takom malom priestore. Okresne mesto Brezno s Horehronskym muzeom a architekturou ma punc centra Horehronia. Dolezite je zdruzit sa, ist na turisticke, cestovne akcie spolocne, korigovat ich, pomoct si, vytvorit sirsie regionalne zoskupenie. Iste zavazia aj podpory, investicie od statnych agentur, statnych fondov. Viac subjektov ma urcite vacsi efekt. Treba sa obratit aj na mimostatne a medzinarodne institucie, skor sa dosiahne efekt. Za pravdu mi dava aj Europska unia, ktora na rozvoj regionov vypisala sutaz. Treba hladat dalsie cesty s dobrou volou, planovat spolu a zdruzovat sa. Horehronie s tym vsetkym co ma, bude Mekkou slovenskeho turizmu. V jednote, v spolupraci, v pomoci je sila.

Zarmucuje ma vsak osud Ciernohronskej zeleznicky, ved tu nejde o fazulku. Verim v logiku a rozvaznost. Boli ma to, co sa deje, Horehronie mi je blizke ako cele Slovensko. Hoci som zil na Pohroni, hlasim sa k vam Horehroncom. Cierny Balog, Horehronie poznam z prazdnin a dovoleniek a aj tu si na vas spominam. Zelam vam, nech sa vam dari.

Nie, nezabudli sme, nezabudame, nezabudneme

Oktober uz tradicne "rozkvita" uctou k starsim spoluobcanom. Aby nam neuvadla poslednym dnom v tomto mesiaci, zalievame uz male semienka - nase deti. S prvou, krasne vonajucou kytickou basni, piesni a uprimnosti sa v uplynulych dnoch vybrali pozdravit obyvatelov penzionu deti a ucitelky Peihoffnerova a Kostolaniova z Materskej skoly na Nalepkovej ulici 50 v Brezne. Onedlho viazali dalsie a spominali pri tom na vdaku a ligot v ociach tych, pre ktorych su urcene.

D. Lestakova