Niekolko nadsencov zo Sumiaca pripravilo v septembri vystavku stosestdesiatich farebnych fotografii sumiackych drevenic a vyrobkov sumiackych ludovych umelcov, ktori este tvoria. Nechybali vyrobky znameho Mikulasa Gigaca, Simona Lapina ci Juraja Hrabovskeho. Uputali i prace dnes uz sedemdesiatdevatrocnej Anny Michalkovej, ktora este vysiva "bruslaky", cepce, "hantuchy" a obrusy. Pekne boli aj vyrobky Eleny Cupkovej - Fatunovej a Julie Cubanovej. Tento zaujimavy projekt financne podporili nadacia Ekopolis z Banskej Bystrice, kanadske velvyslanectvo, sponzorsky exvelvyslanec Ing. Jan Gonzor z Cervenej Skaly a podnikatel Ing. Jozef Baran z Pohorelej.

Vystavku si pozrelo patstodvanast navstevnikov nielen z okolitych obci, ale aj z Banskej Bystrice, Bratislavy, Martina, Popradu, Kosic, Kalinova, Prahy a z Revucej. Organizatori ju spojili aj so sutazou, v ktorej pocet drevenic v Sumiaci uhadla a dvestopatdesiat korun dostala Beata Gordanova, druhe miesto za spravny pocet chaluparov a stopatdesiat korun patrilo Silvii Kosturovej z Banskej Bystrice. Az jedenast navstevnikov uhadlo pocet storocnych domov, a tak vitaza stokorunovej odmeny - Simona Margetu - urcil zreb. Styrista navstevnicka vystavy (Anna Melova) dostala stokorunacku a patsta (Anna Gigacova) patdesiatkorunacku.

Drevenica (ubytovacie zariadenie) plukovnika Dusana Kapusnaka

Mnoho sumiackych drevenic je vo velmi zlom stave, spatia zivotne prostredie a kazia vzhlad dediny. Niektore treba zburat, sestdesiattri nastastie odkupili chalupari, ktori ich modernizuju a skrasluju. A tak aspon v urcitom obdobi sa pricinuju o zvysovanie poctu obyvatelov Sumiaca, pretoze dedina pomaly pustne a vyludnuje sa odchodom mladych do miest.

Vladimir Cupka

Zmodernizovana drevenica chalupara Alexandra Svaba

Zn: Rozdiel doplatim

(jp)

Sprevadzaju nas po cely zivot vo sferach osobneho i verejneho zivota, od narodenia, aj pred nim, cely zivot, aj po nom. Dotykaju sa kazdodennej cinnosti cloveka, kazdej oblasti. Niektore respektujeme, niektore obchadzame, nad niektorymi sa iba pousmejeme. Na kazdej povere moze byt aj zrnko mudrosti ci pravdy. Pretrvali generacie a su medzi nami dodnes. Aj ti, co sa poveram vysmievaju, urcite zazili aspon raz v zivote moment, ked boli ochotni pripustit, ze ta povera plati. Prehnane dovercivi ludia s vaznostou tvrdia, ze kolobeh zivota je dany a kazda povera ma realny zaklad. Nech je to uz akokolvek, ponukame vam niekolko z nich, ktore sa v Helpe traduju, pripadne pouzivaju dodnes.

Nas vyskum sme uskutocnili v rokoch 1971-72 v ramci diplomovej prace Helpa - vlastivedna monografia a zucastnilo sa na nom dvanast osob, z toho osem zien a styria muzi narodeni v rokoch 1896 - 1940. Podarilo sa nam zozbierat vyse styristo roznych povier, ktore nie su ulozene systematicky.

Ked vidime a dotkneme sa kominara, budeme mat stastie.

Ked chce hospodar, aby mu strom hojne rodil, prve ovocie dava jest mladej zene, ktora ma deti a predpoklada sa, ze este bude mat dalsie. Zvitanie sa cez prah je podcenovanim toho druheho. Ak ta svrbi lava dlan, dostanes peniaze. Polovnika sa nemozno spytat (pred odchodom na polovacku), kde ide, pretoze potom nic nezastreli. Aby sa ohen (poziar) nesiril, musi mlade dievca (panna) prebehnut po ulici, aby ho zastavila (na tuto praktiku si spominali aj najstarsi pamatnici poziaru v roku 1906, nikto si nevedel spomenut, cie dievca to bolo, co zastavilo ohen). Ak ta svrbi nos, dostanes po nom. Smeti v dome sa nesmu vymetat smerom k dveram, aby sa nevymietlo stastie. Vecer sa nesmu z domu vynasat smeti, pretoze sa vynesie pokojna noc. V piatok sa nesmu chlapi strihat a holit, aby ich nebolela hlava (tato cinnost sa odjakziva vykonavala v sobotu). Deti sa nesmu prekracovat, pretoze prestanu rast. Do novopostaveneho domu davali na prvu noc macku, psa, alebo ine domace zviera, pretoze skoro zomru. Ked gazda privedie kupenu kravu alebo kona domov, hned im zalozi zahlavok na hlavu, aby skoro privykli. Stvorlistok prinasa stastie. Ludia v nom videli Kristov znak, symbol kriza. Rozbite zrkadlo, to je sedem rokov nestastia. Naopak rozbite crepy z pohara ci taniera prinasaju stastie. Rozsypana sol prinasa nestastie. V piatok sa nikdy nezacinala velka robota. Zacina sa vzdy v pondelok po nedeli, ked sme vsetci oddychnuti. Cislo trinast prinasa nestastie. Macka, ktora nam prejde cez cestu, prinasa nestastie (protizabranou bolo trikrat si odplut). Ked nas niekto prejde prazdnymi vedrami, nebudeme mat stastie. Ak najdeme drobny peniaz (mincu), treba ho trikrat poplut a az tak dat do vrecka, pretoze to moze byt peniaz, ktory zahodil chory clovek, aby sa zbavil choroby. Pri burke sa vyhanala macka z domu von, co malo uchranit dom pred bleskom. Najrozsirenejsim talizmanom je podkova. Kto ju nasiel a ozdobil si nou dom, prinesie zdravie a stastie. Vstat z postele pravou nohou slubuje stastie. Zelezu odjakziva pripisovali schopnost vyhanat zlych duchov. Ak nieco rozpravame, alebo pripravujeme uskutocnit, trikrat poklopme po dreve, aby sa nam to vydarilo. V pondelok sa nesmelo dat nic zobrakovi, pretoze potom cely tyzden bol zobracky. Sny zo soboty na nedelu sa splnia. Preto vzdy zo soboty na nedelu treba hovorit o peniazoch, majetku, o vydaji dievcat, aby sa potom o tom snivalo. Ked su mladomanzelia pred oltarom, nevesta sa snazi stupit mladomanzelovi na nohu, aby ona panovala v dome. Na nikom by sa nemalo nic zasivat, ani prisivat gombiky, pretoze mu zasijeme rozum. Po rozbiti zrkadla napocitame do sedem, aby sme nemali nestastie. Pri rozsypani soli ju davame spat nozom, aby sme nemali hanbu. Pavuka nemozno v dome zabit, pretoze to prinesie nestastie.

Mgr. Jozef Pupis