Vladimir Gemzicky, dochodca, Brezno:

- Mozem povedat, ze to slo len k horsiemu. Cakali sme lepsie, ale je to horsie. Myslim si, ze na chybe je vedenie, vsetko drazie, chodia do zahranicia, ale nic nevybavia, nehladaju daku robotu pre nas.

Manzelia Jaroslava a Julius Kostialovci z Brezna:

Jaroslava: - U nas to lepsie nie je, hlavne financne, teraz som nezamestnana a este ked zdravie clovek nema, tak ... Julius: - Nie je hlavne ta istota, ci v zamestnani alebo celkove. Myslim si, ze nielen nam, ale kazdemu chyba istota.

Ing. Katarina Salyova, veduca velkoskladu, Ruzomberok:

- Na taku otazku je tazke odpovedat narychlo. Vela sa toho zmenilo v smere politickom, v zmyslani niektorych ludi, nie vsetkych, ale niektorych. Ovplyvnilo to hlavne iny smer ekonomie, aj ked neviem, ci vzdy vo vsetkych oblastiach je to k lepsiemu. Niektore veci sa mozno mohli ponechat aj zo stareho sytemu. Urcite je to prinos pre niektorych ludi, ktori radi cestuju, ze sa mozu dostat aj niekde inde. Predtym, kym boli zavrete hranice, vlastne boli obmedzene moznosti. V socialnej otazke to pre niektorych ludi urobilo za tych desat rokov velky prinos. Na mysli mam hlavne takych, ktori sa vedeli zorientovat v novej situacii a vedeli si zaobstarat ine moznosti obzivy a situaciu vyuzili pre seba. Ale zase je vela takych ludi, ktorym sa socialna situacia zhorsila, aj ked ja osobne si myslim, ze kazdy clovek ma moznost si vybrat. Niektori su vsak odkazani, napriklad chori atd., preto v tejto sfere by sa malo viacej prispievat zo strany statu. Ale u vacsiny obyvatelstva kazdy je strojcom svojho stastia, takze kazdy ma moznost zvolit si svoju cestu. Za socializmu boli tiez moznosti, ale ja to beriem mozno z mojho hladiska, pretoze si myslim, ze za socializmu by som sa neuplatnila tak ako teraz. Aj ked sa narobim, ale aspon som spokojna. Mozem si kupit co chcem, vycestovat kam chcem, s kym chcem. Nikto ma neobmedzuje, ci som mala stryka v zahranici alebo nie. Trosku ma mrzi, ze za tychto desat rokov, ale to vsetko je otazka penazi, sa nedava doraz na skolstvo a zdravotnictvo. Myslim si, ze je vela ludi, ktori za predchadzajuceho rezimu tvrdo pracovali a nezasluzia si to, ako sa s nimi teraz v zdravotnictve zaobchadza. Ked si zoberieme nejakeho dochodcu, robil cely zivot a teraz musi kupovat velmi drahe lieky a kolkokrat ich ani nedostane. Je to dost smutne. Co sa tyka skolstva, zatial deti nemam, ale mam moznost sledovat okolie a myslim si, ze to dost upada. Myslim si, ze kultura a skolstvo su vizitkou naroda. Ak sa chceme dostat niekam do sveta, ako stale hlasame do Europy, do Europy, asi by sme mali v tejto oblasti nieco spravit. Otazne je, ako to vnimaju politici a co vsetko pre to robia.

Robert Remen, obchodny zastupca, Zvolen:

- Pre koho ako, zrejme. Tazko sa vyjadrit jednoznacne a vo vseobecnosti. Ale myslim si, ze teraz momentalne je to horsie, ako to bolo pred tym. Ale zase pre koho ako, vravim. Je to rozne. Sucasna situacia, zivotna uroven je momentalne horsia, povedal by som.

Zdravotne postihnuti sutazili

V sobotu 6. novembra sa v Mestskom kulturnom stredisku v Bojniciach konal siedmy rocnik celoslovenskej sutaznej prehliadky zaujmovo-umeleckej tvorivosti zdravotne postihnutych. Tuto sutaz kazdorocne poriada Okresny vybor Slovenskeho zvazu zdravotne postihnutych Prievidza pod zastitou ministra prace, socialnych veci a rodiny SR Petra Magvasiho s financnou pomocou premiera Mikulasa Dzurindu, predsedu Narodnej rady SR Jozefa Migasa, prezidenta Slovenskej humanitnej rady Ing. Ivana Sykoru a primatora mesta Prievidze Ing. Ivana Vanu. Okres Brezno sa na tejto sutaznej prehliadke zucastnil po druhykrat. Vlani pri nasom prvom vystupeni sme ziskali pekne ocenenia, ale tento rok toho bolo podstatne viac.

Na sutazi sa zucastnili clenovia zo ZO SZZP Helpa, Zavadka, D. Lehota a Podbrezova. Sutazili v kategoriach: prednes poezie a prozy, dramaticka tvorivost - vlastna tvorba, solovy spev, hudba, vytvarna tvorivost a spevacke skupiny. Dovedna ziskali dve tretie miesta, styri druhe miesta, jedno prve miesto a hlavnu cenu - Putovny pohar zajmovo-umeleckej tvorivosti na rok 1999/2000. Dakujeme nasmu sponzorovi - firme Diago Brezno a Ing. J. Mihalovicovej z Okresneho uradu v Brezne za poskytnutu pomoc. Na sutaznej prehliadke sa tiez zucastnila predsednicka OV SZZP Brezno Elena Gadosiova a tajomnicka OV SZZP Brezno Jarmila Turnova.

Ani sa mi verit nechce, ze som prezil desat rokov v blahobyte a socialnych istotach ako vo Svajciarsku. Spominam si, ze v roku 1989 bola velka euforia zmenit spolocensky system - to sa aj podarilo.

V uvedenom roku sa konali rozne zhromazdenia v podnikoch a na namestiach, co ma udivovalo, ze bola na tento ucel zneuzivana mladez, studenti. Lepili plagaty na mozne i nemozne miesta a vykrikovali protisocialisticke hesla: "Za lepsiu a krajsiu buducnost!" "To je ono!" a ine. Nie, neobvinujem ich, boli manipulovani a uvolnovani z vyucovania nasich skol. Prim hralo gymnazium, ale aj dalsie skoly, dokonca i ziaci druheho stupna zakladnych skol. Cengalo sa klucikmi.

Odporucal by som, aby 17. novembra akteri spred desiatich rokov zorganizovali zhromazdenie na namesti a tych, ktori ziskali od roku 1990 v roznych formach byty, dali na jednu stranu a bezdomovcov na stranu druhu. Som zvedavy, cim budu bezdomovci z okresu cengat. Bytova stranka je len jedna zo zivotnych istot, ktore boli a su proklamovane, slubovane. Nie, nejdem dalej pisat, ved denne sa presviedcame, ze socialne istoty su o dvadsat percent nizsie, ako boli do roku 1989. A co nase podniky v okrese? To je hroza.

Stefan Miklovic

Ucta patrila sedinam

Sobota 6. novembra bola pre obcanov Jasenia ina, ako tie predchadzajuce. V ramci Mesiaca ucty k starsim a Medzinarodneho roka starsich ludi obec pripravila pre nich kulturno-spolocenske odpoludnie. V pestrom programe pozdravili svojich starych rodicov deti Zakladnej skoly v Jaseni a kratkym blokom piesni clenky Zboru pre obcianske zalezitosti Clovek-cloveku. Hlavnym kulturnym programom a umeleckym zazitkom pre pritomnych bolo vystupenie ochotnickeho divadelneho suboru z Nemeckej s hrou B. S. Timravy Tapakovci. Obcanom sa v ramci odpoludnia prihovorila aj starostka obce Elena Kordikova, ktora vzdala hold, uctu a vdaku starsim obcanom za vykonane celozivotne dielo a za hodnoty, ktore priniesli svojim rodinam, spoluobcanom, obci. Bude rad na mladsej generacii, aby sa za pracu odvdacila a myslela na pohodu a zdravie svojich rodicov, urobila vsetko preto, aby v starobe nemusela mat strach, ze sa nebude mat kto o nich postarat. Slubila obcanom, ze v prvych mesiacoch roku 2000 obce odovzda dochodcom do uzivania pre rozvoj svojho duchovneho a kulturneho zivota klub dochodcov. S pocitom spokojnosti sa spoluobcania vecer rozchadzali do svojich domovov.

Neda mi nereagovat na odpoved na moj clanok uverejneny v Horehroni c. 44. Pan Cejtey, preco vsetko v dnesnej dobe prepocitavame na peniaze a kryjeme sa za vyhlasenie je zla ekonomicka situacia, nemame na to a podobne. Do roku 1989 sme na vsetko mali. A netvrdte, ze je nemozne zabezpecit v dedinach autobusove spojenie so zeleznicnymi stanicami. Podotykam, ze autobusove spojenie medzi dedinami Bravacovo, Benus a zeleznicna stanica Gasparovo funguje az dodnes a je malo vyuzivane. Preco to nie je mozne aj v ostatnych obciach? A este nieco k vyhlaseniu pana Magvasiho. Jeho vyhlasenie bolo uverejnene v Novom case, v Slovenskej republike, urcite aj v regionalnych novinach Horehronie. Neviem, z akeho dovodu ho ospravedlnujem, ale tam nebolo napisane, ze je nizka vzdelanost medzi nezamestnanymi, ale medzi vsetkymi obyvatelmi Horehronia. A to je podstatny rozdiel. Ved aj vy ste niekedy v minulosti boli pedagog, ucili ste a podielali sa na vzdelani tohto obyvatelstva. Znevazuje sa aj vasa praca, pan Cejtey. A este mi povedzte, kde sa dnes mlady clovek po ukonceni skoly uplatni, konkretne na Horehroni. Ma toho vela na vyber? Vsetky podniky su pozatvarane alebo neprijimaju novych zamestnancov, zdravotnictvo je na mizine, zeleznice a SAD neprijimaju, lebo sami prepustaju. Kde sa maju zamestnat? Ake su ich moznosti? Prva moznost: urad prace a rozsirit rady nezamestnanych, alebo odist do zahranicia. To sme chceli? Vystudovanych mladych ludi nechat zahalat doma na podpore v nezamestnanosti? Alebo ich bez mihnutia oka nechat odist do sveta, ved my sme na tom tak dobre, ze si mozeme dovolit poslat mladeho cloveka do sveta, aby tvoril hodnoty v inom state a nie doma.

A na zaver, rozhodnutia nasej vlady ovplyvnuju cely chod nasej krajiny a hlavne nas zivot. V nasom state klesla zamestnanost, podniky su pozatvarane alebo pracuju na minimum, klesla preprava osob, su mensie poziadavky na prepravu tovaru, celkovo doprava je v utlme, tak ovplyvnuje politika nasej vlady ekonomiku nasej krajiny. A doplacame na to my obycajni ludia, ktori sa podielame na tomto procese najviac, lebo ho tvorime. Oni hore rozhoduju a drzia sa. A to je konkretny priklad toho, co som nacrtla na zaciatku. Rusia sa vlaky, zakonite sa zrusia urcite pracovne miesta, urciti ludia pridu o pracu, cize budu odkazani na podporu v nezamestnanosti. Maju auto? Pochybujem, budu odkazani na vlaky (na ake? - budu zrusene), na autobusy (dokedy? - vozovy park je taky zastaraly, ze drzi uz asi len silou vole a zazracnymi sofermi, ale aj tie o par rokov dosluzia). Ako to asi bude fungovat u nas o par rokov? Nechcem na to ani pomysliet!