Pod tymto nazvom organizuje mimovladna neziskova organizacia Spolocnost priatelov Zeme v tyzdni od 22. do 28. novembra kampan za dobry zakon o odpadoch. Ako sa to dotyka nas obcanov?

Mozno si len malokto z nas uvedomuje, ze kazdy rok ludia vyhadzuju stale viac odpadov, dnes uz miliardy ton na celom svete. Produkovanie odpadov sposobuje viacnasobne skody na prirode i ludoch: vycerpavanie neobnovitelnych prirodnych zdrojov (ropa, uhlie), znecistenie pody, vod a ovzdusia zo skladok a spalovni, plytvanie energiou potrebnou na vyrobu novych vyrobkov. Skladky a spalovne problem likvidacie neriesia, naopak vytvaraju nove este zlozitejsie problemy s toxicitou neroztriedeneho odpadu. Ako teda pomoct? Najjednoduchsia cesta je predchadzanie vzniku odpadov, cize odolavat reklamam a nekupovat veci, ktore naozaj nepotrebujeme, nekupovat veci vo viacnasobnych obaloch, odmietat plastove tasky a vrecka, ked ich uz potrebujeme, tak si vypytat papierove, kupovat miestne vyrobky, ktore sa nemusia zdaleka dovazat a zaroven tym podporime miestnu ekonomiku. Napoje a mlieko kupovat vo vratnych flasiach, ostatny tovar nakupovat v lahko recyklovatelnych obaloch (sklo, papier), vyhybat sa kombinovanym obalom (tetrapack), zasadne jednorazovy tovar. Stary textil, knihy a domaci tovar je dobre odniest do charity alebo do obchodov s pouzitymi vecami a takisto nakupovat u nich. Odpad sa da triedit, zberne vykupuju sklo, papier, niekde aj textil a plasty, biologicky odpad z kuchyne mozeme kompostovat.

To je to, co moze urobit kazdy z nas, ale to asi nebude stacit. Je potrebne, aby sa ekologicky spravali aj podniky a vyrobcovia, ktori takisto produkuju odpad, a na to je treba mat dobry zakon. A prave v tyzdni od 22. do 28. novembra bude Spolocnost priatelov Zeme organizovat celoslovensku kampan za dobry vykon o odpadoch. Cielom kampane je presadit do navrhu zakona opatrenia na minimalizaciu vzniku odpadov (napr. zakaz vyroby jednorazoveho riadu, zakaz bezplatneho rozdavania plastovych tasiek), opatrenia na znizenie toxicity odpadov (zakaz vyrobkov z PVC) a zvysenie poctu komodit, ktore bude povinnost recyklovat. Ak sa v spominanom tyzdni stretnete s nejakou aktivitou za minimalizaciu odpadov, neodvrhnite ju ako dalsi reklamny utok na vas, vypocujte si ju, pripadne precitajte a skuste urobit aspon maly krok k tomu, aby sme my alebo nase deti nemuseli zit medzi skladkami a spalovnami odpadov.

Na zaklade materialov Spolocnosti priatelov Zeme Kosice spracovala Michaela Galvankova.

Na zaklade roznych dohadov, neuplnych a neprevdivych informacii, ktore su rozsirovane medzi sirokou verejnostou, aj v niektorych masmedialnych prostriedkoch, chceme uviest skutocnosti suvisiace s majetkovymi pomermi, financovanim, hospodarenim, sucasnou situaciou a s dalsou orientaciou na Ciernohronskej zeleznici (dalej len CHZ) na pravu mieru.

CHZ do 20. aprila 1995 patrila pod spravu Fondu deti a mladeze Bratislava (dalej len FDaM) a bola majetkom Slovenskeho statu. Pre nezaujem a nedostatok financnych prostriedkov sa byvale vedenie FDaM rozhodlo v novembri 1994 CHZ uzatvorit a zakonzervovat. Vzhladom na uvedene nekoncepcne riesenie a rozkradanie majetku CHZ (zber kovoveho odpadu) Mikroregion Cierny Hron (dalej len MRCH), zaujmove zdruzenie siedmich obci (Hronec, Valaska, Osrblie, Cierny Balog, Sihla, Drabsko, Lom nad Rimavicou), zaoberajuci sa najma rozvojom tohto regionu, ziadal vedenie FDaM o urychlene prijatie opatreni na zachranu CHZ. Byvale vedenie FDaM prednieslo MRCH navrh o uplatnom prenajme CHZ za symbolicku jednu korunu s jednorazovou dotaciou na investicne zamery vo vyske 1 miliona korun a 500 tisic korun na desat rokov na prevadzku CHZ. Za tychto podmienok sa MRCH podujal k zachrane a obnove CHZ a jej prevadzkovanim k rozvoju regionu. Z dovodu vysporiadania majetkovych vztahov MRCH inicioval prevod celeho suboru majetku CHZ (az na pozemky, ktore su trvale v majetku jednotlivych obci, kde zeleznica prechadzala) spod FDaM na MRCH.

Vlada SR 9. aprila 1996 uznesenim cislo 255 rozhodla o uplatnom prevode majetku CHZ v prospech MRCH. Dodatocne za jednu korunu. Zial do dnesneho dna sa nepodarilo v celom rozsahu splnit toto uznesenie vlady a majetok bol odpredavany z roznych dovodov len postupne. Do dnesneho dna MRCH vlastni len 3/4 majetku. Hmotny investicny majetok priblizne za 700 tisic korun a nehmotny majetok (3 budovy) ma v ekonomickom prenajme. V sucasnej dobe prebiehaju dalsie jednania s novym vedenim FDaM o prevode ostatneho majetku, ktore sa dozaista skoncia uspesne, tak aby sa splnilo uznesenie vlady SR c. 255/96 v celom rozsahu.

Ako z uvedenej casti clanku vyplyva, celu CHZ vlastni a na zaklade uznesenia vlady cela patri MRCH a nikomu inemu. Ziadnemu pravnickemu subjektu ci zdruzeniu (napr. Vydre) ani jednotlivej obci, ako sa cast verejnosti domnieva. Neexistuje a nepripravuje sa vznik ziadnej spolocnosti s rucenim obmedzenym ci inej sukromnej spolocnosti. Z tohto je dalej zrejme, ze CHZ je strediskom MRCH a vsetky pracovno-pravne vztahy patria do kompetencie MRCH a nie do kompetencie jednotlivych obci a tym padom ani obci Cierny Balog, co je dalsia z mnohych dezinformacii siriacich sa v sirokej verejnosti.

Financovanie CHZ je zabezpecovane z roznych zdrojov. Rozpocet CHZ bez vacsich investicnych projektov a vydajov predstavuje zaokruhlene 5 milionov korun. Financne krytie tohto rozpoctu tvori 2/4 prijem z vlastnej cinnosti, 1/4 sponzorsko - reklamna cinnost a 1/4 dlhodobo chyba. Cast rozpoctu, ktora je v sucasnej dobe nevykryta, mala byt zabezpecena z prostriedkov byvaleho FDaM (prislubene dotacie). Na zaklade tejto skutocnosti MRCH od maja 1995 neustale ziadal FDaM o splnenie slubov, ktore dal pri prevode majetku v roku 1995 MRCH. Okrem tychto iniciativ ziadal vsetky zainteresovane ministerstva ci ine organy statnej spravy, vratane vlady SR o pomoc a podporu pri financovani zachrany skvostu technickej pamiatky, ktorou CHZ bezpochyby je. Zial, do dnesneho dna ostalo len pri prazdnych sluboch institucii az na tri dotacie, a to v roku 1998, kedy sme ziskali 150 tisic korun z fondu Pro-Slovakia, 300 tisic korun z rezervy byvaleho predsedu vlady SR a 1 milion korun z Uradu pre strategiu a rozvoj. Tieto dotacie boli pouzite na prevadzku a ciastocne dobudovanie arealu v Ciernom Balogu. Do dnesneho dna je problem s vyuctovanim 1 miliona korun, a to z dovodu, ze prostriedky prisli na ucet CHZ az v polovici decembra 1998 a nepodarilo sa ich cele ucelovo vyuzit od datumu prichodu prostriedkov na ucet CHZ. Tieto financne prostriedky boli pouzite na uhradu nakladov spojenych s cinnostou CHZ ako aj schvaleneho suvisiaceho projektu s platnostou od pridelenia prostriedkov do konca roka 1998. Napriek tymto dotaciam financnych prostriedkov je stale malo a MRCH musel odpredat cast nadbytocnych zasob, nepotrebne stroje a zariadenia.

Samostatnou kapitolou ziskavania financnych prostriedkov vlastnou cinnostou je nakup a predaj tovarov a zariadeni, ako napr. nakup a predaj uzkorozchodnych vagonov z Madarska do Anglicka. Zial, tato transakcia je este nedokoncena a prostriedky z predaja este nie su na ucte CHZ. V suvislosti s financovanim CHZ je potrebne uviest na pravu mieru dohady casti verejnosti, ze CHZ musi mat dostatok zdrojov z vlastnej cinnosti (predaj cestovnych listkov), ked ju rocne navstivi priemerne 60 tisic navstevnikov a cena cestovneho listka je 120 korun. Navstevnost sa pocita na zaklade predanych usekovych listkov sirokej verejnosti, ucasti osob na podujatiach organizovanych pre jednotlive organizacie, ucasti osob na bezplatnych podujatiach organizovanych CHZ v priestoroch CHZ a sponzorskych jazdach, napr. pre detske domovy, postihnutych spoluobcanov a podobne. Cena jednotliveho cestovneho listka na CHZ sa v priemere pohybuje vo vyske 40 korun z dovodu usekovych listkov a skladby navstevnosti (co su najma deti). Doteraz CHZ ma prijem z cestovneho za rok 1999 vo vyske 1 616 963,80 korun bez DPH.

Ako z tejto casti clanku vyplyva, MRCH spolu s vedenim CHZ sa snazi ziskat co najviac financnych prostriedkov na krytie nakladov CHZ, ale nie je v ich silach bez pomoci zainteresovanych institucii zabezpecit dostatok zdrojov, ktore by to pokryli, ani od sponzorov, ani z roznych fondov a uz vonkoncom nie zvysovanim cestovneho, ktore je na kupnu silu nasho obyvatelstva beztak na hranici unostnosti.

V zaujme zachovania CHZ vedenie MRCH bolo pre nedostatok financnych prostriedkov nutene prijat riesenie pouzitia vsetkych prostriedkov na uhradu nakladov spojenych s prevadzkou CHZ. Preto sa CHZ postupne od roku 1995 zadlzovala na odvodoch do Socialnej poistovne, uradu prace, danovemu uradu a zdravotnym poistovniam. Zadlzenost CHZ predstavuje 3 372 900 korun plus penale z omeskania vo vyske 1 935 800 korun. Vsetky ostatne prevadzkove naklady sa postupne uhradzali.

K otazke hospodarenia treba dalej uviest, ze na CHZ sa nakupovali len potrebne prostriedky na zabezpecenie cinnosti a akekolvek ine prostriedky boli ziskavane reklamno-sponzorskou cinnostou. MRCH v ramci rozvoja regionu prostrednictvom CHZ pomahal aj jednotlivym obciam pri plneni ich planov. Konkretne Ciernemu Balogu pri zabezpeceni zlavy na cene zamkovej dlazby a doprave pre vybudovanie verejneho chodnika a dlazby okolo kostola sumou 68 200 korun, Hroncu zabezpecenim zlavy na cene dlazby na upravu terenu pred domom smutku vo vyske 1906 korun. Nezabudal ani na ine obce regionu a pomahal aj inymi drobnymi sluzbami ako odplatu za pomoc jednotlivych obci CHZ.

Vedenie MRCH ako aj CHZ sa snazi o co najhospodarnejsie vynakladanie prostriedkov na cinnost, aj ked nie vzdy sa to z roznych pricin da. Kazdu cinnost mozno robit aj lepsie. Na CHZ pracuju tiez len ludia a nik nie je neomylny. Preto vedenie MRCH v zaujme zlepsenia cinnosti uvita akykolvek navrh, ci opodstatnenu staznost, pripadne poukazanie na chyby v cinnosti, ale ziada verejnost, aby to bolo pisomnou formou s podpisom navrhovatela na adresu predsedu MRCH Igora Nemkyho, Obecny urad Hronec 976 45, kde kazdy podnet bude riadne zaevidovany a v ramci kompetencii rieseny.

Rozhodli sme sa tak na zaklade pracovnej vytazenosti starostov jednotlivych obci, ktori su plne vytazeni zabezpecovanim uloh vyplyvajucich z ich funkcii a chodu jednotlivych obci. K aktualnym informaciam o CHZ treba uviest, ze 30. septembra 1999 mala CHZ devat zamestnancov v trvalom pracovnom pomere a osem zamestnancov na dobu urcitu (pocas sezony do 30. septembra 1999). Velku cast prac pri udrzbe i prevadzke CHZ popritom stale odvadzaju dobrovolni brigadnici z roznych mimovladnych organizacii (Vydra, F.G.V., Inex a podobne) bez naroku na odmenu. Zvysujuce sa legislativne poziadavky na odbornu sposobilost i kvalitu poskytovanych sluzieb v tvrdej konkurencii cestovneho ruchu (pre umoznenie prevadzky CHZ museli byt vydane styri koncesie, dve licencie a desat zivnosti) vsak nepriamo vyzaduju zamestnavat stale viac trvalych a odborne vyskolenych zamestnancov. Novela Trestneho zakona, platna od 1. septembra 1999 vsak donutila vedenie MRCH vsetkych zamestnancov CHZ k 1.oktobru 1999 prepustit, pretoze v zimnom obdobi nie je predpoklad zabezpecenia dostatku financii na mzdy, dane a odvody. Nesplnenie tychto povinnosti je od 1. septembra 1999 trestnym cinom. Prilezitostnu cinnost CHZ (objednane akcie) a ostrahu majetku vykonavaju potrebni pracovnici na zaklade Dohody o vykonani prace. Zeleznicka teda nie je uzatvorena, ale v likvidacii, len v sucasnosti nema ziadnych stalych zamestnancov. Rokovania o moznych rieseniach zadlzenosti a dalsieho financovania CHZ vsak pokracuju a vsetci verime, ze 1. maja 2000 bude mozne otvorit uz deviatu letnu turisticku sezonu pre navstevnikov, turistov i obyvatelov Mikroregionu Cierny Hron.

MRCH dakuje vsetkym, ktori sa akoukolvek mierou zasluzili o zachovanie CHZ do dnesnych dni a svojim prikladnym postojom pomohli zachranit CHZ, tento skvost technickej pamiatky pre dalsie generacie. Nejde len o dobrovolnych brigadnikov, ale aj o tych, ktori napriek hroziacim problemom voci ich osobam pomahali v roznych zavodoch ci podnikoch pri ziskavani materialov a ostatnych prostriedkov pre zachovanie CHZ. Tym, ktori sa pravom do dnesnych dni citili neoceneni, aspon formou podakovania zo strany vedeni CHZ od jej vzniku. Neda sa vymenovat tisicky ludi, a preto dakujeme vsetkym, ktori nam pomohli. Tesime sa na vasu navstevu!

Ivan Kovacik,
obchodny riaditel