Nahanacka

Mal som priatela, neprecitaneho optimistu a naviac jeho usta sprevadzal humor. Obcas, ked ho den niecim prekvapil, zvaznel a nebolo s nim do reci. Trvalo hodnu chvilu, kym sa mu jazyk rozviazal. Tak tomu bolo aj v jedno vychadzkove dopoludnie v doline Lazna. Kracame mlcky. Sem-tam nieco do rozhovoru nadhodime, ale ticho, ticho, ticho. Ale ked sme popri salasi kracali, zacal: - Hovori sa, ze pes a macka sa nenavidia. Je na tom nieco pravdy, pravda okrem tych z jedneho dvora, ale...
Tak pred rokom, prave o takomto case, bol mesiac svatodusny, tu v tychto miestach, stal som sa svedkom nahanacky. Biele psisko objavilo zatulanu macku, nuz chcel si zamaskrtit, lenze...
Pes chovany, macka len polnu mys mala na ranajky, vzdy sa "psikovi" vysmykla. Uz ked mala nahanacky po usi, pred nosom havkaca, presvihla sa cez potok z jednej strany na druhu. Pes zaslepeny po mase tiez urobil skok, ale... Okupal sa v zurciacej vodicke.
- A macka? - pytam sa.
- Zastala na druhom brehu na uvrati. Pozerala na psa a trikrat zamnaukala. V jej reci povedala: - Kde sa psik hrabes, ked na to nemas.
Nam sa tiez Horne lazy zdali nad sily, a tak Suchou dolinkou sme zisli do Valaskej. Na zeleznicnej stanici, ked osobniacik do nej vchadzal, sme si povedali: - Ako dobre, ze rozum prichodi s rokmi.

Dnes uz malo mladych ludi vie, kto bol Jan Nalepka - Repkin (ako ucitel hovoril, my sme Slovaci tvrdi ako repa, a tak dostal krycie meno Repkin). Tak isto pomaly sa zabudne na sumiackeho rodaka Michala Petru - Katina - krycie meno podla sestry Katky.

Narodil sa 25. septembra 1916 v Sumiaci, kde vychodil piatu triedu ludovej skoly, potom studoval na gymnaziach v Prahe, v Lucenci. Bol povahy tichej, skromny a od malicka uzavrety. Po maturite sa zapisal na Lekarsku fakultu v Prahe, potom prestupil na Lekarsku fakultu v Bratislave. Nebolo mu sudene studium dokoncit, odchadza, rukuje do Ceskoslovenskej armady. Po vzniku Slovenskeho statu v roku 1941 bol Michal Petro odvedeny na vychodny front, kde sa stretol s kapitanom J. Nalepkom, Imrichom Lysakom a dalsimi a v noci zo 14. na 15. maja 1943 prechadzaju k sovietskym partizanom. Planovali uskutocnit hromadny prechod, doslo vsak k nepredvidanym akciam a opatreniam zo strany nemeckej armady, ktora ziskala spravy o pripravovanej akcii Slovakov, a preto sa hromadny prechod neuskutocnil. Fasisticke velenie oznacilo Nalepku, Petru, Lysaka a dalsich titulom "zbeh" a polny sud slovenskej armady ich odsudil na stratu hodnosti, vyznamenania a na trest smrti povrazom tak, ako o tom hovoria dokumenty archivnych materialov VHU. V partizanskom oddieli bol Michal Petro statocnym a odvaznym bojovnikom. Zucastnoval sa na vsetkych bojovych akciach proti fasistickej armade. Na jesen v roku 1943 na svoju ziadost odletel M. Petro aj s Imrichom Lysakom do Moskvy a odtial k armade plukovnika Svobodu. M. Petro sa stal pobocnikom plukovnika, neskorsie generala Svobodu, ktory pri navsteve Bratislavy na Bratislavskom hrade odovzdaval jeho sestre Katke vysoke statne vyznamenanie Rad cervenej hviezdy in memoriam uz ako armadny general a prezident CSSR. Pri tejto prilezitosti prezident povedal: "Michal bol mojim pobocnikom v Sovietskom zvaze, vzdy som ho povazoval za chrabreho vojaka." Dalej hovoril o tom, ako ho general Viest poziadal, aby Michala uvolnil pre neho, ale on nechcel. Len na velke naliehanie generala Viesta a so suhlasom Michala ho uvolnil. Ved boli skoro krajania, general Viest pochadzal z Revucej.

Na zaciatku SNP sa ponahlal M. Petro bojovat proti fasizmu na rodne Slovensko, kde ako pobocnik generala Viesta bol pri ustupe do hor v okoli B. Bystrice raneny a dopraveny do banskobystrickej nemocnice. Granat mu tazko poranil ruku. Koncom novembra 1944 ho v nemocnici navstivili sestry Maria a Katka. Pri druhej navsteve sestry Marie prislo gestapo s jeho fotografiou, podla ktorej zistili jeho totoznost. Ihned ho umiestnili do zvlastnej nemocnicnej izby a dali ho pod dozor dvoch nemeckych vojakov. Neskorsie stopa po Michalovi sa stratila. Predpoklada sa, ze ho odtransportovali do Nemecka, kde bol v roku 1945 popraveny, pravdepodobne spolu s generalom R. Viestom a Golianom, o ktorych dosial presne nevieme, kde boli popraveni. (Dna 3. novembra 1944 v Pohronskom Bukovci prislusnici Einsatzkommanda 14 zajali generalov Rudolfa Viesta a Jana Goliana). Na pocest padlym hrdinom v SNP odhalili v roku 1954 v Sumiaci pomnik. Predstavuje ho stvorboky pylon na podstavci, na hlavici ma ornament kvetov a na prednej strane relief dvoch bojovnikov so samopalmi, na lavej a pravej strane text: SNP 1944-45. Vdacny Sumiac svojim hrdinom. V roku 1981 bola dodatocne na pylon pripevnena mramorova textova tabula, na ktorej je aj meno Petro Michal. Po dvadsiatich piatich rokoch po oslobodeni v roku 1971 na budove zakladnej skoly bola miestnemu rodakovi nadporucikovi Petrovi - Katinovi odhalena pamatna tabula s textom: "V nasej obci sa narodil najblizsi spolubojovnik kpt. J. Nalepku, vyznamenany ucastnik SNP npor. Michal Petro-Katin (1916). Cest jeho pamiatke 1944."

Rodny dom M. P. Katina este stoji. V Obecnom urade v Sumiaci na poprednom mieste, tak isto aj v klubovni Pionierskej organizacie visi historicka fotografia, na ktorej je M. Petro, J. Nalepka, I. Lysak a dalsi. Viac nic. Dopocul som sa, ze jeho vyznamenania a ine dokumenty sa nachadzaju v Muzeu K. Nalepku v obci Nalepkovo. Nebolo by dobre, keby kompetentne organy zriadili v jeho dome muzeum, ktore by sluzilo aj v ramci agroturistiky, ktoru tak vehementne podporujeme?

Mnohi odpocivaju na Dukle, v Priekope. Mnohi maju svoje hroby u nas na cintorine. Okrem M. Petru nepozname a nevieme, kde je pochovany Pavol Krsnak. Mali by sme sa a nielen pri okruhlych vyrociach vratit k tradicii, ktoru sme v minulosti uskutocnovali, a to kazdy rok 6. septembra, kde ucitel so ziakmi v ramci hodiny dejepisu navstivil hrob prveho Sumiacana Simona Fatuna, ktory padol v SNP v Telgarte, pochovany bez zvonov na sumiackom cintorine. Pritom deti navstivili aj hroby ostatnych Sumiacanov padlych pocas SNP. Zaujal ma napad jednej ziacky: "Pan ucitel, ked nevieme, kde je hrob M. Petru - Katina, podme sa pozriet aspon na hrob jeho matky."

Roky idu, spomienky vsak ostavaju a musia zostat. Ziju este u nas spolubojovnici M. Petru? Ano, stretol som sa s jednym. Statny, stihly, rezky, vysoky chlap s hlasom ako zvon. Ma uz sedemdesiatdevat rokov. "Bol som na vojne s Michalom, ved sme Sumiacania rodaci. Ja som bol na vojne kucharom, co ti mozem povedat. Darmo som mu hovoril, ze kuchari boli na vojne velmi doleziti, ze hladnym vojakom, darmo by mali dobre zbrane, by sa tazko bojovalo," povedal mi. Najskor slubil, ze mi vsetko porozprava, potom si to asi rozmyslel, radsej nie: "Poznam mnohych, ktori pocas vojny nikde neboli, a dostali 255, prisvojovali si hrdinstvo, ktore nebolo pravdou, ja som clovek jednoduchy, priamy, co som urobil, urobil, cudzim perim sa nechvalim, ano, bojovali sme spolu, bol som len vojak a on nadporucik." Vzdy, ked sme sa stretli, prisiel ku mne, podal mi ruku, podebatovali sme, ako je u nas doma, potom sa zamyslel, zaspominal, zdalo sa mi, ze velmi zosmutnel a povedal: "Nie, nechaj tak, nechceme o tom hovorit, prepac!" Skoda Pavel.

Vladimir Cupka

Spomienka na Dusana Rybana

Sedemnasteho novembra by sa brezniansky rodak doc. Ing. Dusan Ryban, CSc., dozil patdesiatich siedmich rokov. Zial, 1. aprila tohto roku nas nahle, plny pracovneho elanu, opustil.

Po skonceni strednej priemyselnej skoly strojnickej v Piesku nastupil na Slovensku vysoku skolu technicku - Strojnicku fakultu v Bratislave. Studoval specializaciu strojarska technologia, ktoru ukoncil v roku 1996. Necele dva roky pracoval ako samostatny technolog v Mostarni Brezno. Od januara 1968 pracoval na Katedre fyzikalnej metalurgie, zvarania a zlievania SjF SVST v Bratislave, najskor ako asistent, potom odborny asistent. Svoje odborne vzdelanie si zvysoval postgradualnym studiom zvarania v rokoch 1968-69 a postgradualnym studiom fyziky kovov v rokoch 1969-70. V rokoch 1970-72 absolvoval studium vysokoskolskej pedagogiky. Bol mimoriadne nadany na studium jazykov, absolvoval studium jazyka anglickeho a nemeckeho na jazykovej skole v Bratislave. V roku 1980 ukoncil postgradualne studium jazykovej a vseobecnoteoretickej pripravy csl. expertov na Pravnickej fakulte UK v Bratislave z jazyka anglickeho. Kandidatsku dizertacnu pracu v odbore strojarska technologia obhajil v roku 1977 a bola mu udelena hodnost kandidata technickych vied.

Na Strojarskotechnologicku fakultu SVST do Trnavy na Katedru zvarania, zlievania a praskovej metalurgie presiel v roku 1986, kde bol v roku 1988 vymenovany za docenta. Od roku 1991 do roku 1998 vykonaval funkciu veduceho Katedry zvarania na Materialovotechnologickej fakulte STU v Trnave.

Doc. Ing. Dusan Ryban, CSc., pracoval v oblasti zvaritelnosti kovovych materialov. Zameral sa na vyvoj vysokopevnych martenziticky vytvrditelnych oceli a na ich zvaritelnost. Spolupracoval s mnozstvom priemyselnych podnikov. V oblasti pedagogickej bol veducim diplomovych prac niekolkym desiatkam studentov a skolitelom aspirantov. Bohata bola jeho publikacna cinnost. Je autorom a spoluautorom 29 odbornych prac, 8 vysokoskoskych ucebnic a 6 vedeckovyskumnych sprav.