Nezabudaju na svojho rodaka

Dokazom toho, ze v Bystrej nezabudaju na svojho rodaka, spisovatela Frantiska Svantnera, bolo aj posledne januarove nedelne popoludnie v tamojsom kulturnom dome. Rozhodli sa totiz pri prilezitosti jeho nedozitej devatdesiatky pre malu spomienkovu slavnost. V programe nechybala basen M. Kovacika Zem Frantiska Svantnera v podani L. Bohacovej, zivotopis a chronologiu spisovatelovho diela priblizila V. Krivanekova, uryvok z prozy Nevesta hol precital M. Bohac, uryvok z basne J. Krala Syn pustiny zarecitovala E. Sarikova, uvodne i zaverecne slova patrili starostovi obce Pavlovi Haaszovi.

Co zistila "soika"

Pocas 1. - 3. tyzdna pracovnici Inspektoratu Slovenskej obchodnej inspekcie pre Banskobystricky kraj kontrolovali aj v Breznianskom okrese. V predajni Textil a odevy v Helpe zistili nedodrzanie informacnych povinnosti pri troch druhoch tovaru, co je v rozpore s vyhlaskou MH SR c. 18/99 Z. Z., ktora urcuje podrobnosti o oznaceni zlozenia a sposobe zaobchadzania s technickymi vyrobkami. Symbol susenia v bubnovej susicke chybal na riflovych nohaviciach, frote bunde a damskom svetri v hodnote 20 940 korun. V tomto obdobi v kraji skontrolovali dovedna 139 prevadzkovych jednotiek, v ktorych vykonali 101 nakupov, z nich bolo 52 predrazenych (frekvencia predrazenia 51,5 percent, vyska predrazenia na sto korun z hodnoty vsetkych nakupov koruna a sestdesiat halierov). V osmich predajniach v 38 pripadoch chybali cenovky. V 62 prevadzkach zastavili predaj 303 druhov tovaru v hodnote 573 034 korun. V jedenastich jednotkach dali prikaz na likvidaciu 24 druhov tovaru nevhodneho na konzum v hodnote 3272,70 koruny. Za mensie nedostatky ulozili 101 blokovych pokut za 78 300 korun a spisali 18 oznameni o zacati spravneho konania. V deviatich prevadzkach objavili 10 vah a 4 zavazia, ktore nemali platne uradne overenie.

Najlepsi "mariasnik" B. Ambroz

Klub HZDS - LS c. 2 - Zapad v Brezne v tretiu januarovu sobotu uskutocnil 2. rocnik turnaja v mariasi o Pohar predsedu Jana Kindernaya. V Korculi na zimnom stadione dvadsatstyri hracov hralo dvadsathalierovy marias. Najvyssiu vyhru v piatom kole dosiahol Peter Drbul (46 korun), najvacsiu prehru vo stvrtom kole Igor Janciar (z 30 korun mu ostalo len 1,80), v prvom az piatom kole najviac vyhral Peter Drbul (187,50). Konecne umiestnenie: 1. Bohumir Ambroz, 2. Emil Daxner, 3. Rudolf Turna, 4. Michal Budovec st., 5. Peter Drbul, 6. Jozef Svantner, 7. Jaroslav Svintek, 8. Milan Vlcek, 9. Peter Vraniak, 10. Igor Vanik. O prijemnu atmosferu sa okrem usporiadatelov postarali aj sponzori.

Uspesne pokracovanie vzdelavacieho kurzu pre nezamestnanych

Zakladam svoj podnik

Sucasny stav slovenskej ekonomiky zapricinuje dlhodobu stagnaciu nezamestnanosti. Jednou z moznosti, ktoru mozu ludia vyuzit na to, aby sa dostali von z radu nezamestnanych, je aj zalozenie vlastneho podniku. Toto zdanlivo jednoduche riesenie vsak prinasa so sebou mnozstvo otazok, ktore je treba vediet vyriesit este pred tym, ako zacnete podnikat. BIC Banska Bystrica s. r. o. spolu so Zdruzenim CEPAC Slovensko, Okresnym uradom prace v Banskej Bystrici a v Brezne pripravilo aj na tento rok pokracovanie uspesneho Komplexneho vzdelavaco-poradenskeho programu (KVPP) pre nezamestnanych pod nazvom Zakladam svoj podnik. Viacej sa dozviete v rozhovore s riaditelom BIC BB Ing. Miroslavom Ursinym:
o Ake su vase doterajsie skusenosti?
- Doterajsie skusenosti s KVPP su viac ako slubne. Uspesnost kurzu dosahuje 80 percent. Vysoke percento uspesnosti viedlo teda aj v tomto roku k podpisaniu kontraktu na jeho pokracovanie. Evidovany nezamestnany, ktory ma zaujem zacat podnikat a po vyplneni dotaznika v prislusnom urade prace sa stava potencialnym kandidatom na vyber do kurzu. Aj ked nie vzdy sa obsolventovi kurzu podari zalozit si vlastnu firmu, jeho obzor a moznosti sa v kazdom pripade rozsiria.
o Co vsetko sa ucastnik kurzu nauci?
- Samotny kurz sa realizuje v malych skupinach a sklada sa zo styroch etap. V prvej etape sa uskutocnuje vyberove konanie, na ktorom sa zhodnoti schopnost evidovaneho nezamestnaneho zrealizovat svoj projekt. Teda jeho zrucnosti, materialne a financne prostriedky v sulade s pripravovanym projektom, jeho motivacia pre realizaciu podnikatelskej myslienky. Vyber je teda cinnost zamerana na zhodnotenie schopnosti uchadzaca realne premenit svoj projekt na podnik. Druhou etapou je samotne vzdelavanie vybranych uchadzacov. Etapa vzdelavania zahrna teoreticku aj prakticku pripravu z oblasti marketingu, prava, financneho riadenia, dani, uctovnictva, manazmentu a pod. Jednotlive temy teoretickej pripravy su koncipovane a prenasane lektormi z praxe tak, aby davali uceleny prehlad na cely okruh otazok tykajucich sa podnikania. Vzdelavacia cast trva 400 hodin (320 teoretickej a 80 praktickej pripravy), teda priblizne 10 pracovnych tyzdnov. Pocas praktickej pripravy ma stazista moznost podrobne skumat trh, pre ktory chce svoje sluzby ponukat a blizsie konzultovat preberanu problematiku s profesionalnym timom expertov priamo v BIC BB s. r. o. Vzdelavacia etapa sa konci vypracovanim a obhajobou vlastneho podnikatelskeho planu pred odbornou komisiou. Absolvent dostane osvedcenie o ukonceni kurzu a k dispozicii ma bezplatne poradenske sluzby a konzultacie vo vzdelavacom stredisku.
o Co po skonceni kurzu?
- Uspesny absolvent vzdelavacej etapy nasho kurzu ziska dostatok vedomosti a praktickych zrucnsti pre podnikanie. Nasa starostlivost o neho sa vsak ani v tomto momente nekonci. Etapa sprievodu a sledovania je etapou poradenstva pred zalozenim noveho podniku i po jeho zalozeni. Tim odbornych pracovnikov ochotne poradi a pomoze vyhnut sa moznym rizikam pri vstupe do podnikania a stat sa uspesnym podnikatelom. Absolvent nasho kurzu ma moznost uverejnenia v katalogu uspesnych stazistov, ktory je kazdy rok aktualizovany. Nadalej moze vyuzivat poradenstvo a konzultacie vo vzdelavacom centre a na spolocnych stretnutiach stazistov navzajom konzultovat s podnikajucimi kolegami svoje problemy, nadvazovat nove obchodne kontakty, ziskat mikropozicku, pripadne byt zaradeny do inkubatorovej starostivosti.
o Kedy je najblizsi vyber uchadzacov a kde ziskaju informacie?
- Najblizsi termin vyberu do kurzu sa uskutocni pravdepodobne koncom februara. Blizsie informacie zaujemcovia ziskaju v BIC B. Bystrica s. r. o., Kolarova 48, c. t. 4148025,26 alebo v Okresnom urade prace Brezno, B. Nemcovej 12 u Mgr. E. Lukacovej, c. t. 6111473. Odvaznemu stastie praje a ten, kto nikdy neskusi, nemoze povedat, ze urobil vsetko pre to, aby svoju zlu situaciu vyriesil.

Horehronske muzeum v Brezne pripravilo vo svojich vystavnych priestoroch na Namesti gen. M. R. Stefanika c. 13 na februar zaujimavu vystavu, na ktorej predstavuje svoju tvorbu – mince, medaily, plakety a insignie Pavel Karoly, vytvarnik, rodak zo Sumiaca.
Pavel Karoly vo svojom detstve rad kreslil, a tak sa v roku 1966 po skonceni zakladnej skoly prihlasil na Strednu umeleckopriemyselnu skolu v Kremnici. Patri medzi prvych absolventov tejto skoly v odbore plosne a plasticke rytie kovov. Umelecka tvorba touto technikou sa mu zapacila, a tak sa rozhodol svoje znalosti a zrucnost odovzdavat dalsim generaciam studentov ako odborny ucitel v tom istom oddeleni skoly, kde posobi dodnes.
Medailerstvu sa systematickejsie zacal venovat po roku 1985. V tomto obdobi sa medaila zacala tvorit ako volne umenie, jej forma, obsah, ani technika spacovania neboli vzdy urcovane len poziadavkami objednavatela. Zdrojom jeho inspiracie su literarne temy, medziludske vztahy, vysledkom je osobna vypoved o spolocenskom diani. Pouziva zvacsa figuralne motivy, casto v polohe ironickej, humornej, niekedy aj erotickej.
Okolo roku 1980 sa zacina venovat navrhovaniu minci. V tejto oblasti bol za svoju tvorbu – navrhy pamatnych minci – viackrat oceneny. Dva z jeho navrhov boli realizovane a vydane v slovenskej korunovej mene Narodnou bankou Slovenskej republiky: 5000-koruna v zlate (Svetove dedicstvo –Spissky hrad, 1998) a 200-koruna v striebre (Svetove dedicstvo – Vlkolinec, 2002).
Po roku 1989 maju obce, mesta, ale aj fakulty vysokych skol moznost dat si zhotovit vlastne insignie – reprezentacne znaky hodnosti, najcastejsie retaz predstavitela samospravy a pecatidlo. Pavel Karoly ich vytvoril uz viacero a na tejto vystave mate moznost vidiet retaze a pecatidla obce Sumiac a mesta Brezno. Pri tejto tvorbe sa vsetky prvky diela snazi spracovat originalne a neopakovatelne, teda v clankoch retaze vzdy uplatnit motivy charakterizujuce mesto alebo skolu.
Pavel Karoly je clenom Zdruzenia medailerov Slovenska, ktore zastresuje Slovenska vytvarna unia. Svoje prace vystavoval na niekolkych vystavach FIDEM (svetova vystava medailerov) – Londyn 1992, Neuchatel 1996, Leiden 1998, Berlin 2000 a na inych vystavach na Slovensku i v zahranici (Slovenska medaila – Moskva 1989, Bratislava 1990, Medzinarodne kvadrienale medaili – Kremnica 1993, Sucasna slovenska medaila – Budapest, Kremnica, Martin 1994).
Pocas tridsatrocneho posobenia v Skole umeleckeho vytvarnictva naucil technike tvorby v kove mnohych ziakov, niektori z nich posobia aj v nasom meste ci regione. Iste sa viaceri stretnu na vernisazi vystavy 1. februara o 16. hodine v Horehronskom muzeu.

Hana Peterajova

tlacoveho tajomnika Danoveho riaditelstva Slovenskej republiky Banska Bystrica Mgr. Miroslava Veselovskeho
o Aky je princip poukazovania jednopercentnej dane? Aku cinnost nou mozeme podporit?
Od 1. januara 2002 nadobudlo ucinnost ustanovenie § 48 zakona c. 366/1999 Z. z. o daniach z prijmov v zneni neskorsich predpisov, v zmysle ktoreho mozu danovnici – fyzicke osoby predlozit spravcovi dane vyhlasenie, v ktorom uvedu, ze suma zodpovedajuca jednemu percentu zaplatenej dane (tato nesmie byt nizsia ako dvadsat korun) sa ma poukazat na nimi urcenu pravnicku osobu. Danovnici mozu podla citovaneho zakona postupovat uz pri zaplateni dane za zdanovacie obdobie roka 2001 po splneni podmienok uvedenych v § 48 ods. 5 zakona o daniach z prijmov. Zoznam pravnickych osob, ktorym danovnici mozu poukazat podiel vo vyske jedneho percenta zaplatenej dane, zverejni komora notarov do 15. februara.
Podiel zaplatenej dane mozno poskytnut prijimatelovi, ak v predmete jeho cinnosti su rozvoj a ochrana duchovnych hodnot, ochrana ludskych prav, ochrana a tvorba zivotneho prostredia, ochrana a podpora zdravia a vzdelavania, podpora sportu deti, mladeze a obcanov zdravotne postihnutych, poskytovanie socialnej pomoci a zachovanie prirodnych a kulturnych hodnot.