Marta Ocelova, rehabilitacna sestra, Polomka:

- U nas su v nedelu otvorene potraviny a ak nam nieco pochybi, zajdeme tam. Deti rano idu do kostola a potom odbehnu do obchodu. Podla mna v tom nie je nic proti osobnemu presvedceniu. Ale vacsie veci, ako je napriklad oblecenie, v nedelu nenakupujeme. Nedela by mala byt na upokojenie tela a mysle, aby si clovek oddychol a nemusel nakupovat. Na jednej strane je to dobre.

Lubica Fabriciusova, nezamestnana, Pohronska Polhora:

- V nedelu nakupujem, je to kazdeho osobna vec.

Zuzana Hadryova, nezamestnana, Podbrezova:

- V nedelu nenakupujem vobec, vacsinou som doma. Ak nieco pochybi, zajdem do potravin, ale inac nie. Podla mna by obchody v nedelu mali byt zatvorene.

Ing. Michal Zeman, systemovy inzinier:

- Ak je cas, nedele vyuzivame na nakupy. Nasa rodina je nabozensky zalozena a zdielame nazor, ze jeden den v tyzdni by sme mali oddychovat, nemali by sme sa venovat pracovnym cinnostiam. Moj nazor na zakaz nedelneho predaja je, ze pokial je dopyt, obchodnici budu predavat. Takze je to vec ostatnych ludi a viac-menej vec dopytu a ponuky.

Eva Motykova, upratovacka, Cierny Balog:

- Nie ze by som bola proti nedelnemu predaju, ale kto chce najde si cas aj na to, ze ide do kostola, aj ked v nedelu ide do roboty. Ja som si zvykla na nedelny predaj.

Anna Pohorelska, invalidna dochodkyna, Tisovec:

- Myslim si, ze ked sme krestania, v nedelu by sme mali ist do kostola. Ja osobne nechodim v nedelu po nakupoch. Aj zeny v obchodoch maju rodiny a v nedelu by mali byt doma. Nemame tolko penazi, aby sme minali aj v nedelu, cez tyzden nam staci.

Mikulas Hrasko, nezamestnany, Brezno:

- Ja si myslim, ze nedelny predaj v supermarketoch nie je proti cirkvi. Niektori ludia su v tyzdni taki zaneprazdneni, ze im na nakupy ostava cas len v nedelu. Nedelny predaj im vyhovuje. Myslim si, ze tym sa cirkvi neublizi.

Uzitocne stretnutie

Sedemnasteho januara sa ziaci III. D Zakladnej skoly Brezno – Mazornikovo stretli so svojimi rodicmi a triednou ucitelkou na spolocnom posedeni s nazvom Zvonce, zvonceky, spiezovce. Bohata zbierka zvoncekov roznych velkosti, farieb a materialu bola doplnena originalnymi vyrobkami ziakov z plastu, plasteliny i papiera. Na vystavke nechybali ani crpaky a fujara. Ziaci sa svojim rodicom predstavili citanim zozbieranych rozpravok, zaspievali si a na flautach zahrali piesne s pastierskou tematikou. Nechybalo ani obcerstvenie. Pampusiky, medovnikove zvonceky a bylinkovy caj vsetkym chutili. I takto sa da travit volny cas. I takto sa mozu spoznavat ludia z panelovych bytov. I takto sa utuzuju medziludske vztahy a vztah medzi skolou a rodinou.

Mgr. M. Vankova

Ziju na vrchoch, no chapu dobu

Vstupili sme do tretieho tisicrocia, v ktorom informacie, prenos dat, rychlost prenosu globalne hraju prim. Pisat, ze Slovensko zaostava, nepochopitelne sa ozobracuje, nema prijmy z turistiky, je mlatenie uz prazdnej slamy. Nech si spytuju svedomie zodpovedni.
Horehronie bude cielom navstevnikov. Infrastruktura a sluzby su dve spojene nadoby. Prvym predpokladom je dat o sebe vediet. Prikladom je kvalitna internetova stranka Brezna, no nie kazdy ma pocitac, aj obrazova publikacia povie svoje. V tejto suvislosti chcem vzdat hold a uctu ludom zijucim na vrchoch. Bol som milo prekvapeny, ked sa mi do ruk dostala knizocka Lom nad Rimavicou a okolie (Vrcharske obce Lom nad Rimavicou, Drabsko a Sihla). Chcem zagratulovat autorovi Ing. Emilovi Roncakovi a spoluautorom Danielovi Rakytovi a Mgr. Ludovitovi Kubisovi a nakoniec vsetkym obcanom tycho obci. Pekne ste napisali o sebe, pre seba a inych.Verim, ze kazdemu, kto do knizocky nazrie, ostane v pamati historia i sucasnost ludi z vrchov. Nasiel som v nej vela - prevela. Prave pocas mojej nedavnej navstevy na Slovensku zucastnil som sa na krste tejto knihy. Prekvapilo ma mnozstvo deti hrajucich sa v snehu, co je jasnym dokazom toho, ze tu existuje zivot. Citit uprimnost, spolupratricnost. Tusim velku silu, ktora im pomaha zit, hoci nie v urodnom prostredi. Dozvedam sa o detskom folklornom subore Lomovcata, zachovavajucom dedicstvo predkov. Odchadzam a myslim na to, ze sa sem v lete vratim. Beriem so sebou novovydanu knizku, a tak budem mat tento kraj symbolicky blizsie pri sebe. Co zazelat vrcharom? Nech je vam zivot lahsi, nech sa vam praca dari, udrzujte to svoje typicke, nech je vam Boh napomocny.

Pavol Datko, Kanada

Zimna odysea

V roku 1925 vypukla na Aljaske v mestecku Nome epidemia zaskrtu. Bolo potrebne doviest co najrychlejsie serum z hlavneho mesta Anchorage, vzdialeneho asi 2000 km. Jedinou moznostou bolo pouzit psie zaprahy. Doprava prebiehala stafetovym sposobom. Napriek snehovej burke a velmi tazkym podmienkam bolo serum dopravene a ludia v meste Nome zachraneni.
Druhy den vianocny zacal 1. zimny tabor pathfinderov z oddielu Cherokee z Brezna a ich kamaratov z oddielov Biele medvede z Liptovskeho Hradku, Orion zo Zvolena a Preria priatelstva z Levic. Konal sa v prekrasnom prostredi Muranskej planiny. Styri “psie” zaprahy po sedem deti sa vydali na dlhu cestu plnu roznych nastrah, aby dopravili “serum” na miesto urcenia. Silne mrazy, hlboky sneh a unava predstavovali velke prekazky. Umyvanie sa v potoku ladovou vodou, vyplachovanie zubov snehom, rozlozenie ohna v snehu po kolena, ulovenie tulena, hon na medveda,... to bolo len niekolko prekazok. Zbierali ste uz huby v zime? Ze to nie je mozne? O tom by vam vedeli porozpravat clenovia zaprahov. A viete, co sa stane, ked vas napadne vlcia svorka? Uvidite splaseny zaprah.
V ramci oddychu sa deti zucastnili aj na zimnych olympijskych hrach. Preco by aj nie, ved ti, ktori by nechceli, mali moznost zucastnit sa na “jedinecnom, oblubenom, kuchynskom viacboji” obsahujucom napr. cistenie zemiakov, nosenie vody, umyvanie riadu, rubanie a nosenie dreva a podobne. Viete, kolko lievancov spotrebuju styri psie zaprahy? Jan Zizka z Trocnova povedal: “Nepriatela sa nelakajte, na mnozstvo nehladte. “ A toho sa drzali aj nase deti, po nepriatelskych lievancoch sa len tak zaprasilo.
Na zaver: Ako tazko sa detom odchadzalo od darcekov, televizora, dobrot a sladkeho nicnerobenia. No este tazsie sa odchadzalo z krasnej prirody – z miesta nasho zimneho tabora.

(pam)

Dakujem...

Touto formou sa chcem podakovat za poskytnutie prvej pomoci MUDr. Martinovi Tesakovi z Pohronskej Polhory, zachrannej sluzbe, oddeleniu ARO a urazovej chirurgii, ktori sa pocas zotavovania starali o mojho manzela Igora Majera z Brezna.

Dakujem

Bola raz jedna skolka, v tej skolke bola trieda...

Na zaciatku bol napad, ktory sa stretol s obrovskym nadsenim rodicov – urobit cosi viac pre svoje deti. A vysledok? Lyziarsky vycvik deti alternativnej triedy z Materskej skoly Clementisa 3 v Brezne, ktory sa uskutocnil v dnoch 14. – 18. januara v lyziarskom stredisku ZP Sport Tale. Pocas styroch dni sa deti pod vedenim skusenych instruktorov lyziarskej skoly zaucali do tajov lyziarskej abecedy. Az prisiel piatok a na deti cakali ozajstne preteky. Ako pravi sportovci bojovali so startovnymi cislami medzi slalomovymi brankarmi. Vobec nebolo dolezite, kto bol prvy, kto posledny, ale to, ze sutazili s radostou a mnohi prekonali sami seba. Domov si odnasali okrem diplomov a vecnych cien krasne spomienky na nezabudnutelne prezite dni.
Ako malo staci urobit niekomu radost, rozsvietit plamienok stastia v detskych ociach. Za zorganizovanie lyziarskeho vycviku dakujeme predovsetkym rodicom, Zeleziarnam Podbrezova, lyziarskemu stredisku ZP Sport Tale, ujom instruktorom z lyziarskej skoly na cele s ujom Vladom Libicom a sponzorom.

Deti z alternativnej triedy Materskej skoly Clementisa 3 v Brezne so svojimi ucitelkami