Frantisek Cervenec, majster, Cierny Balog:

- Myslim si, ze svietenie cez den je dobre, pretoze sluzi na to, aby vodica bolo vidno. To je samozrejme. Ovsem s odtahovanim vozidiel je to take dvojstranne. Tazko sa rozhoduje, co je lepsie a co nie. Obycajne odtahuju auta aj odtial, odkial sa odtahovat nemaju. Podla mna by tato novela mala byt k vodicom este benevolentnejsia.

Jozef Fasko, dochodca, Filipovo:

- Ak to veci pomoze a bude to mat vplyv na znizenie poctu havarii, tak s tym v plnom rozsahu suhlasim. Mam taky dojem, ze to asi aj pomoze. Co sa tyka odtahov, urcite bolo drasticke, ze uctovali tolko penazi a este cloveka priviedli do situacie, ze nevedel kam z konopi. Zvlast drasticke to bolo pre tych, ktori boli trebars v cudzom meste a do cesty im prislo taketo nieco.

Ing. Eva Matovicova, sukromna podnikatelka, Hronec:

- Som spokojna, pretoze vodici si myslia, ze vidia, ovsem neuvazuju o tom, ze ten, co ide oproti, ich vobec nemusi vidiet, moze mat napriklad slabsi zrak. Je to dobre pre bezpecnost vodicov, aj chodcov. Byvaju tu hmly, auta splyvaju s okolim. Ti, co uvazuju o tom, ze sice usetria nejaku tu ziarovku, by mali viac dbat o svoju bezpecnost, ako mysliet na to, ze mozno minu o sto korun viac na ziarovky. No a k odtahovaniu nemam co povedat, pretoze ja dodrziavam zakony a este ma neodtiahli, nemam s tym ziadne skusenosti. Su sice situacie, kedy clovek "musi". Lenze, ci maju chut zvazovat, kedy dotycny "musel". Myslim si, ze niekedy je to zarobkova cinnost ludi, ktori odtahuju.

Frantisek Schmidt, udrzbar, Hronec:

- Svietenie je dobra vec, len zalezi na tom, ake pokuty budu davat, ked svietit nebudem, kym si na to zvyknem. Hovori sa, ze v Cechach, kde to uz zaviedli, poklesla nehodovost. Ked mam dobru viditelnost, nemusim svietit a ked nevidim, zasvietim tak ci tak. S odtahovanim nemam skusenosti. Kazdy vodic vidi, kde je zakaz zastavenia a tam nema co stat.

Jana Gordulicova, na materskej dovolenke, Brezno:

- So svietenim cez den uplne suhlasim, je to dobre z hladiska lepsej viditelnosti i bezpecnosti. Prisne podmienky odtahovania sa mi nepacili, ale myslim si, ze ked auto prekaza v premavke, odtah je na mieste, zasluzi si to.

Igor Medzihradsky, sukromny podnikatel, Brezno:

- Myslim si, ze je to velmi dobre, pretoze je kopec spinavych aut, ktore nevidno, pokial nesvietia. Som za, podla mna to uz malo byt davnejsie. Za odtiahnutie boli casto zbytocne vyhodene peniaze, bolo to "sekirovanie" ludi. Auto tam mohlo kludne stat, ale prisla "odtahovka" a clovek bol bez 2500 korun.

Horehronska – Horehroncom

Od Bystrice hore tokom, lavym, pravym Hrona brehom, tiahne sa sta pestra paska, Horehronie – moja laska. Nie som odtial, len ho vidam, no svoj obdiv neukryvam. Horehronie, to je krasa, aj Liptovu vyrovna sa. Ked Boh delil krasu Zemi, isto na to dovod mal, ked tomuto kutu Zeme, tolko krasy nameral. Narod zbozny, pracovity, pod ochranu svoju vzal, by aj v tazkych chvilach zitia lahsie biedu prekonal. Popod lesy, luky, polia v dialke hole belave ako perly do klenotu dedinky su vsadene. Ked sa Helpou rozozneju tance, piesne slovenske, oj, ako je slastne v dusi Slovensko ty lubezne. Sem-tam vzhliadnes krdlik oviec, ich spiezovce zneju v dial, v hore tisko noti vtaca, z dialky pocut zvonov hlas. Nad Telgartom v tichej strani, obklopenej horami, z hlbky Zeme derie sa Hron prirodnymi silami. Malebnymi zakutiami krasy, sily nabera, prave preto tento raj – Horehron sa nazyva.

Ruzena Jakubovska

Dakujem...

Chcem sa podakovat MUDr. Arinovi Janecskovi, vsetkym lekarom a zdravotnym sestram z chirurgickeho oddelenia (zeny na 3. poschodi) v Nemocnici s poliklinikou v Brezne za ich starostlivost pocas mojej hospitalizacie. Dakujem.

Zuzana Teslarova, Helpa

Srdce mi poskocilo

Bolo jedno celkom prijemne januarove popoludnie. Vracal som sa s lahkym ruksakom zo zahradky. Cestou som sa zastavil v obchode, aby som co – to nakupil. Vychadzajuc s nakupnym vozikom sa ku mne priplietli dve deti. Starsie dievcatko a mensi chlapec: “Dovolte, my vam pomozeme.” Priznavam, zostal som trochu zaskoceny, lebo ruksak som mal takmer prazdny a v kosiku tiez len par drobnosti. “Viete, my chodime do kostola a na nabozenstvo a tam nas vedu k tomu, aby sme starsim pomahali”, odpovedali mi na moju zvedavu otazku. Srdce mi poskocilo. Ani neviem, ci som podakoval. Od toho dna uplynulo uz par dni, no predsa nan nemozem zabudnut. Verim, ze pomahat starsim a byt k nim uctivy nezabudnu ani tieto deti. Preto im, im podobnym, ale aj tym, ktori ich k tomu vedu, uprimne dakujem. (oc)

Dobrovolny hasicsky zbor usporiadal ples

Obdobie fasiangov je uz davno zname ako cas plesov, zabav, radovanok ci zvykov. Tohtorocny fasiang bol kratky. Na zabavu a plesy bolo malo casu. DHZ v Zavadke nad Hronom si vsak nasiel jednu sobotu, aby sa s veselymi ludmi mohol zabavit. V sobotu 2. februara uz od rana pozyval miestny rozhlas fasiangovymi piesnami obcanov obce na spolocensky ples. Vesela nalada zacala po vydatnej veceri. Do tanca hrala uchu lahodiaca hudba NO 2 z Bacucha. Pritomni sa dobre bavili, niektori mali stastie a vyhrali aj ceny z bohatej tomboly. Usporiadatelia aj touto formou srdecne dakuju vsetkym sponzorom, ktori prispeli do tomboly. Tiez dakuju aj ostatnym, ktori prispeli k dobrej nalade a prijemnej fasiangovej atmosfere. Uz dnes sa tesime na buduci rok.

Jan Kukula

Jednym z cielov cinnosti Klubu 179 – Zdruzenia priatelov zeleznicnej trate Margecany – Banska Bystrica a ozubnicovej zeleznice Tisovec – Pohronska Polhora je propagovat zeleznicnu dopravu a okolie, ktorym trate prechadzaju. Z okien vlaku mozno vnimat okolite obce a prirodu, no nie vsetky obce sa vsak nachadzaju v blizkosti zeleznicnej trate. Jednou z takychto obci je aj Bravacovo, ktore do roku 1957 bolo osadou Benusa. Dna 29. januara sa clenovia Klubu 179 rozhodli, ze navstivia tuto obec a prirodne zaujimavosti v jej okoli.
Z vlaku sme vystupili na zeleznicnej stanici Benus, kde nas cakal veduci Laco Machnic. Vybrali sme sa hore Lenuskou dolinou a zastavili sa pri prameni mineralnej vody. Po obcerstveni sme pokracovali cestou k juznemu svahu 1542 metrov vysokej Benusky, kde sa nam naskytol nadherny pohlad na osady Bravacova, ale aj na Slovenske rudohorie s 1439 metrov vysokou Fabovou holou, 1338 metrov vysokym Klenovskym Veprom a 1458 metrov vysokou Polanou. Pri zostupe k dedine vypravu “prepadli” snehovymi gulami ziaci z miestnej zakladnej skoly, preto sme museli ustupit do miestneho pohostinstva.
Bravacovo nas prijemne prekvapilo (nielen dobrou obsluhou v priestrannom pohostinstve), ale aj svojou historiou. Neobyvana horska dolina Schweingrund sa koncom 16. storocia zmenila na handelsku osadu a jej osadnici boli podriadeni komore v Banskej Bystrici a drevorubacskemu majstrovi v Benusi. Chceli sme navstivit aj jednotlive miestne casti, ktore sa uvadzaju v Slovniku obci z roku 1968: Zdychovo, Pacesovo, Vyhonisko a Za potokom, ale “miestni” informatori o nich nic nevedeli. Dufame, ze nam o nich niekto poda podrobnejsie informacie a niekedy sa do Bravacova znova vratime, lebo na nas posobilo ako pekne upravena a zaujimava dedinka.
Za to, ze sa nam vylet vydaril, mozeme dakovat predovsetkym peknemu pocasiu, ale aj nasmu veducemu organizatorovi Lacovi Machnicovi, ktory nas spolu s Lacom Gurskym spevom sprevadzali na nasom prvom tohtorocnom vylete. Uz teraz sa tesime na 22. februar, ked v Polomke budeme pod vedenim Janka Maruskina objavovat zaniknutu uzkorozchodnu zeleznicku (spravne drevenicku). Dovidenia
22. februara o 10. hodine na zeleznicnej stanici Polomka.

Ladovy stit

Vdaka podpore nadacie Hodina detom mohli clenovia oddielu Cherokee podniknut expediciu Ladovy stit. Vyuzijuc polrocne prazdniny a priaznive pocasie prijali vyzvu Ladoveho stitu – Dumbiera. Odvazni clenovia expedicie sa v piatok rano vydali na cestu. Dva kroky vpred a jeden vzad – aj takyto postup bol po zladovatelych usekoch. Na obed rozlozili zakladny tabor, nad ktorym dohliadal strazca Bak. Este v ten isty den, v ramci aklimatizacie, vystupili na Kralicku. Z jej chrbta si mohli svoj ciel velmi dobre vyobzerat. Uz len nocny oddych, rozlucka so strazcom Bakom a vystup sa mohol zacat. Dobra priprava priniesla svoje ovocie. Expedicia rychlo postupovala. Vrchol Ladoveho stitu sa rychlo priblizoval. Tesne pod vrcholom sa vybralo vrcholove druzstvo, ktore expediciu uspesne zavrsilo. Nadherny vyhlad na siroke okolie boj jednou z odmien za vynalozenu namahu. Uz len zostup... Velakrat je zostup tazsi a nebezpecnejsi ako vystup. Do polovice Ladoveho stitu expedicia opatrne zostupovala, vyhybajuc sa vsetkym moznym rizikam. A potom... Trochu odvahy, sadnut si a... dole to slo uz samo. Chvila, pocas ktorej sa vsetci premenili na jazdcov F1. Stastni a nezraneni sa v zakladnom tabore zvitali so strazcom Bakom, ktory uz zdaleka na nich volal – ci skor zavyjal. Bak je totiz malamut. Posilneni uz mohli oddychovat. A kedze najlepsi oddych je aktivny oddych, clenovia expedicie v blizkosti zakladne postavili niekolko snehovych zvierat a takmer cele iglu. Skoro vecer odpocinok a... Rano, este pred svitanim, v silnom vetre, sa vsetci vydali na Kralicku. Tu mohli obdivovat nadherny vychod slnka. Nieco, co sa da vidiet len na horach. Plni dojmov sa rychlo posilnia, pobalia, rozlucia a nasleduje dalsi zostup. Vsetci su mlkvi, ale rozhodnuti opat sa vratit na Ladovy stit.