V casopise CD pro Vas v cisle 3/2001 ma zaujal clanok Martina Haraka “Zeleznicou cestujem rad, hovori Erazim Kohak.” Na trati 042 Martinice v Krkonosich – Rokytnice nad Jizerou sa nachadza zastavka Horni Sytova. Tam travil svoje detstvo profesor, ekolog, filozof a tiez clen Rady Ceskej televizie profesor Erazim Kohak. Dlhych styridsatdva rokov zil v exile v USA a od roku 1991 zije nastalo so svojou americkou manzelkou Dorothy opat v Cechach. V Hornej Sytovej, ktora bola pred stanicou, sluzil dedko pana Kohaka ako prednosta stanice a tam sa narodil aj otec pana profesora. Erazim Kohak mal teda k zeleznici velmi blizko.
Hoci sa clanok zaobera situaciou na zelezniciach v Cechach, Rakusku a Velkej Britanii, podobne problemy mame aj na Slovensku – osobitne na Horehroni, Hnilci ci na ozubnicovej zeleznici do Tisovca. Vsimnime si niektore z jeho myslienok, v com vidi buducnost zeleznic.
V sektore verejnej dopravy sice nie je dostatok financnych prostriedkov, ale podla profesora Kohaka sa urcite da upravovat cestovny poriadok tak, aby sa dalo maximalne vyuzit vsetko, co ma kolesa. “Urcite sa da nieco robit. Je potrebne koordinovat linky verejnej autobusovej dopravy so zeleznicou”, hovori Erazim Kohak. Dodava, ze nemozno kazdy mesiac menit cestovny poriadok, ale je mozne operativne menit zostavy vlakovych suprav. A pokial to trocha ide, tak pridavat vozne tak, aby sa odviezlo co najviac cestujucich. “Pokial viem, ked je kazdy piatok dopyt po vlakovych spojoch, tak je nutne vozne pridat... Musim pochvalit Ceske drahy, ze ponuka vlakovych spojov je pocetnejsia nez pred takymi troma ci styrmi rokmi, vlaky su nepochybne cistejsie. Ratam tiez s tym, ze na toaletach bude urcite voda a papierove uteraky”, pochvalil CD profesor Kohak. K tomu este dodava, ze pozoruje aj velky rozdiel v pristupe clenov vlakovej obsluhy. “Dnes uz predpokladam, ze sa sprievodca pri kontrole cestovnych listkov na nas usmeje a ze si nebude stazovat, ked mu alebo jej dam vyplnit kilometricku banku s trojnasobnym prestupom.”

Profesor Kohak uvazuje aj o situacii na Rakuskych zelezniciach, kde rakuska vlada pristupila k navrhu postupneho rusenia viac nez dvadsiatich regionalnych zeleznicnych trati. Preco k tomu dochadza? Erazim Kohak hovori: “Rusenie zeleznicnych trati v Rakusku nema nic spolocne so zelezniciarmi. To je len vysledok volby fasizujucej pravice do rakuskej vlady. Pokial sa aj ceski volici rozhodnu v buducich volbach zvolit vladu podobneho razenia, moze to mat aj na Ceske drahy podobny dopad”, strachuje sa Erazim Kohak.
Ako vidi profesor Kohak zeleznice vo Velkej Britanii? Vo Velkej Britanii je situacia o to tazsia, ze nicenie verejnych sluzieb pokrocilo v ovela vacsom meradle nez napriklad u nas. V Ceskej republike trvala devastacia verejnej dopravy nie cele styri roky, v Britanii vsak tento stav trval skoro 22 rokov. A to sa dava horsie dokopy!” Varuje profesor Kohak. Sucasne upozornuje, ze pokial si zvolime v buducich volbach slusnu vladu, je mozne, ze si bude pocinat ako sucasna britska vlada, ktora sa naozaj poctivo usiluje o obnovu zeleznic a snazi sa napravit skody z divokej privatizacie.
“Je na nas vsetkych”, hovori profesor Kohak”, ktori plavame na “jednej lodi”, ze ak sa nam nepodari presvedcit nasich spolucestujucich, ze nemaju akosi vylamovat dosky z trupu lode, tak sa vsetci utopime...
Nie som fatalista a tieto rany prijimam aktivnym obcianstvom. To mozem dotvrdit svojou cinnostou v Koalicii pre zachranu zeleznic. Napriklad sa snazime o protiargumenty pri uverejnovani nezmyslov v doprave v roznych mediach. Snazime sa, aby si vlada, parlament aj ministerstvo pripominali, aku dopravu potrebuju obcania”, vysvetluje Erazim Kohak. “Obciansku angazovanost mozem potvrdit aj tym, ze umyselne nevlastnim automobil a nechcem ho vlastnit a chcem vyuzivat verejnu dopravu. Robim to z vlastnej vole”, skromne potvrdzuje pan Kohak.
Zeleznicna trat z Cervenej Skaly do Brezna dovrsi 28. novembra 2003 sto rokov. Hlavny dovod vystavby trate bol, aby zeleznica spojila Horehronie s ostatnym svetom. Ak sa chce dozit dalsej stovky, je potrebne, aby sme aj v nasom okoli mali podobnych zanietencov ako je profesor Erazim Kohak.
Na clanok Martina Haraka reagoval Mgr. Jan Demanko, predseda Klubu 179 – Zdruzenia priatelov zeleznicnej trate Margecany – Banska Bystrica a ozubnicovej zeleznice Tisovec – Pohronska Polhora

Policia patra

Kriminalna policia v Brezne sa obracia na obcanov so ziadostou o pomoc a spolupracu pri patrani po hladanom:
Janovi Kazarovi, narodenom 22. januara 1968, trvale bytom Malinovskeho c. 20, Brezno, na ktoreho vydal Okresny sud v Brezne prikaz na dodanie do vykonu trestu odnatia slobody pod c. k. 1T 56/99 pre trestny cin kradeze podla § 247 Trestneho zakona.
Hladany je 170 cm vysoky, stihlej postavy, ma tmavohnede vlasy a modre oci.
Ziadame obcanov, ktori by vedeli podat akekolvek informacie o J. Kazarovi, aby tak urobili v ktoromkolvek utvare Policajneho zboru alebo na zname telefonne cislo 158.
Za spolupracu dakujeme.

Cinnost Floraporadni v spolupraci so statnymi zdravotnymi ustavmi na Slovensku je zamerana na prevenciu srdcovocievnych ochoreni s dorazom na najvyznamnejsie rizikove faktory – hladinu cholesterolu v krvi, krvny tlak, vyskyt obezity, sposob vyzivy a celkovu zivotospravu. Preventivne akcie Floraporadni zaznamenavaju dlhodobo pozitivny ohlas verejnosti, o com svedci aj pocet vysetrenych. Vlani ich bolo takmer 5000.
Floraporadne v spolupraci so Statnym zdravotnym ustavom v Banskej Bystrici cielene venovali pozornost pracovnikom Okresneho sudu v Banskej Bystrici a studentom. Monitoring rizikovych faktorov civilizacnych ochoreni sa realizoval v ramci projektu Ktora profesia je najzdravsia pre srdce, ktory sa realizoval v priebehu roka v roznych mestach Slovenska. Jeho cielom bolo zobjektivizovat pohlad na zdravotne riziko vyplyvajuce z pracovneho zaradenia a zivotneho stylu. Monitoring ukazovatelov zdravia a intervencne aktivity boli zamerane na podnikatelov, manazerov, ucitelov a pracovnikov administrativnej a ekonomickej sfery.
U pracovnikov Okresneho sudu v Banskej Bystrici bola vysoka hladina cholesterolu v krvi namerana u 21% zien a 40% muzov. Vysoky krvny tlak bol zvyseny u zien i muzov priblizne rovnako – u 30% vysetrenych. U studentov boli zvysene hodnoty cholesterolu namerane u 19% a vysoky krvny tlak u 15% vysetrenych, co je vzhladom na ich nizky vek neprimerane vysoky vyskyt. Svedci to o neprimeranom vyzivovom rezime a nezdravom zivotnom style.
Najrizikovejsia bola v ramci celeho Slovenska skupina muzov podnikatelov stredneho veku, u ktorych bol najvyssi vyskyt neprimeranych nalezov a ich kombinacii, co riziko srdcovocievnych ochoreni zvysuje. Bol medzi nimi zaznamenany najvyssi vyskyt obezity – az 54%, zvyseny krvny tlak malo 30% a zvysenu hladinu cholesterolu v krvi 46%. Najnepriaznivejsie nalezy sa tykali aj hladiny triglyceridov – 28% podnikatelov malo hodnoty rizikove.
Analyzy sposobu stravovania potvrdili caste nedostatky vo vyzive obyvatelov. Tradicne nizka ostava na Slovensku konzumacia ryb. Len asi 30% opytanych ma rybu na tanieri aspon raz tyzdenne. Naopak udeniny su sucastou stavy viackrat za tyzden asi u 54% zien a az u 80% muzov. Muzi okrem toho vo svojej strave preferuju polotucne mlieko a mliecne vyrobky. Ovocie a zeleninu konzumuje pravidelne len necelych 50% opytanych. Aj tento fakt pravdepodobne nepriaznivo ovplyvnil vyskyt rizikovych faktorov u muzov. Zeny preferuju nizkotucne mliecne jogurty a ovocie a zeleninu maju v strave viac zastupene nez muzi.
Stresovy zivotny styl pocituju sledovane profesijne skupiny rovnako – 80%. Fajcenie je menej obvykle v subore ucitelov, na rozdiel od mladych manazerov, kde bolo zaznamenane najvyssie percento fajciarov – 33% muzov a 25% zien. Ziadnu resp. minimalnu pohybovu aktivitu uviedlo 85% vysetrenych, pricom u podnikatelov to bolo az 97%.

Diana Dobrucka