12. FEBRUAR  2002 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

So starostami horehronskych obci na temu

rok sa s rokom stretol

Na otazku Ako hodnotite uplynuly rok a co ocakavate od roku 2002 odpovedaju starosta Bystrej a starostka Jasenia:

Pavel Haasz, starosta Bystrej:
- Uplynuly rok bol na nase podmienky, pretoze sme mala obec, vcelku uspesny. Nie sme zadlzeni, co je, myslim si, do buducnosti velmi dolezite. Na vacsie akcie - kanalizaciu a cistiaren odpadovych vod - nie su financie. Nepochodili sme, ako to uz spominal starosta Myta pod Dumbierom, u plynarov napriek spolocnym ziadostiam o plynofikaciu az na Ministerstvo hospodarstva SR. Bystru zveladujeme postupne a v takom rozsahu, ako nam dovoluju peniaze. V jarnych mesiacoch sme dokoncievali drahu v kolkarni (ukotvenie, instalacia a montaz automatiky, nasledna udrzba, oprava obkladov v interieri a exterieri, zateplenie, rekonstrukcia novych mantinelov, montaz noveho privadzacieho zlabu gul, nova elektroinstalacia k automatike a kompletne v kolkarni, stresne zakrytie z povodnej starej plechovej krytiny kanadskym sindlom). V juni sme vybudovali parkovu sachovnicu a upravili jej okolie zamkovou dlazbou, lavicou a ruskymi kolkami. Na verejnoprospesnych pracach sme zamestnali dvoch obcanov Bystrej, ktori okrem zabezpecovania cistoty, kosenia obecnych pozemkov, cintorina, okolia obecnych budov, okolia kostola a pod., v letnych mesiacoch z oboch stran natreli betonovy plot cintorina, "cielnicku" a kaplnku sv. Jana Nepomuckeho. Pomahali aj pri akutnych pracach, pri obnove malby v interieri kostola sv. Floriana, pri rekonstrukcnych pracach v kolkarni. Zabezpecovali odvoz komunalneho odpadu, udrzbu a cistotu na parkovisku pod jaskynou, pri autobusovych zastavkach a v budkach, cistili rigoly a cesty a podielali sa na dalsich pracach potrebnych na zabezpecenie optimalneho chodu obce. Pevne dufam (mame prislub), ze aj v tomto roku od 1. marca ich ziskame opat. V auguste sme rozsirili verejne osvetlenie pri novostavbach a v dalsej casti obce o styri betonove stlpy so styrmi svietidlami. Zrekonstruovali sme miestnu kablovu televiziu a v letnom obdobi sme roznymi formami zabezpecovali uspesny priebeh obnovy malby v kostole. V septembri sukromna cestarska firma "vyspravkovala" obecnu cestu. V miestnom kulturnom dome si nasa mladez zriadila svoj klub. Z kulturno-socialno-sportovej cinnosti spomeniem uz roky popularnu fasiangovu zabavu s typickym pochovavanim basy, Velku cenu Bystrej v kolkoch, trojboj o Pohar starostu obce a stolnotenisovy turnaj o Pohar Bystrianskej doliny. Ako kazdorocne sme zorganizovali slavnostne stretnutia pri prilezitosti MDD a blahozelania jubilantom. Velmi me spokojni s pracou dobrovolneho hasicskeho zboru, ktoreho clenovia si popri zamestnani nasli cas riesit aj problemy obecne a co je hlavne, ich zasluhou sa podarilo vybudovat kolkaren na vynikajucu uroven. Aj touto formou sa im chcem podakovat a nielen im, ale vsetkym tym, ktori to s Bystrou myslia uprimne a svojou roznou cinnostou a pracou prispievaju k dobremu menu obce. Vsetkym obcanom Bystrej, ale aj citatelom Horehronia prajem v roku 2002 hlavne vela zdravia, stastia a porozumenia.
Elena Kordikova, starostka Jasenia:
- Jasenie sa borilo s beznymi problemami ako kazda obec. Prijmom, ktore su uz par rokov na rovnakej urovni, sa museli prisposobit i vydavky. No aj napriek tomu sa nam v roku 2001 podarilo znizit dlh firme Hendy, s. r. o., Banska Bystrica za plynofikaciu, postavit univerzalne sportovisko s umelym povrchom (tenis, volejbal, nohejbal) s pomocou financneho grantu druzobnej obce Morschwill zo Svajciarska, predlzit vetvu verejneho osvetlenia a miestneho rozhlasu v novovystavanej Ulici Uhlisko. Dovedna sme preinvestovali 1,3 miliona korun. Samozrejme, ze okrem toho sme zabezpecovali opravy verejneho osvetlenia, rozhlasu, bezne udrzby obecnych budov, zariadeni a starali sme sa o kulturne vyzitie obcanov organizovanim roznych kulturno-spolocenskych podujati. V spolupraci s dobrovolnym hasicskym zborom sme do oslav patrona hasicov svateho Floriana zapojili aj susedne obce zorganizovanim poziarnej sutaze. V tejto tradicii chceme pokracovat aj v dalsich rokoch. Pri prilezitosti oslav oslobodenia obce sme 21. marca so ZO SZPB zorganizovali spolocenske posedenie a oslavy SNP v auguste v Lomnistej doline v areali chaty generala Asmolovova. Kazdorocne sa tu stretava okolo sto obcanov, tych, ktori prezili hrozy vojny, ale aj tych mladsich. V oktobri sme si uctili starsich na slavnostnej akademii, kde vystupili nasi skolaci a priatelia z druzobnej madarskej obce Osagard. Detom urobil velku radost svaty Mikulas, ktory na namesti po rozsvieteni stromceka rozdaval balicky. Rok 2002 sme privitali pri vatre a dobrej hudbe v priestore pod obecnym uradom. Sviatocne vianocne dni sme ukoncili na Troch kralov koncertom Spevackeho zboru mesta Brezna.
Co nas caka v tomto roku? Urcite to nebude rok lahky, pretoze na obce prechadzaju kompetencie, ktore sme doteraz nemali a tym aj viac prace na pracovnikov uradu. Vychadzajuc z noveho zakona o odpadoch, chceme v tomto roku zaviest separaciu tuheho komunalneho odpadu triedenim papiera, skla, flias. Chceli by sme vybudovat trhove miesto, opravit kupalisko, budovu starej zakladnej skoly zrekonstruovat na garaze pre obecne auta, polozit zlabovky v Ulici Uhlisko. Vyhlasime verejnu sutaz na vyber dodavatela vystavby miestnej komunikacie. Musime zohnat financne prostriedky na zacatie tejto stavby v hodnote dva miliony korun, co by obec zo svojho rozpoctu nezvladla. Ostal nam este dlh za plynofikaciu a okrem toho este ako kazdy rok bezne opravy vsetkeho, co uz pre dlhovekost dosluhuje a co uz pre nedostatok financii musime len opravovat. Vela je toho, co by sme mali urobit, ale budem rada, ak zrealizujeme aspon polovicu vzhladom na prijmy obce. Verim, ze obcania aj napriek ich rastucim narokom, tuto situaciu pochopia.

Okrem ucasti na seminari Poziarna ochrana v Europe

videli aj vecerny Pariz

Ako sme vas uz informovali, v dnoch 25. - 31. januara sa velitel Mestskeho hasicskeho zboru v Brezne Jozef Kovalcik a zbormajsterka Alena Kovalcikova zucastnili na seminari hasicov Meudonu a ostatnych spriatelenych miest. V minulom cisle sme avizovali, ze nam priblizia svoje dojmy. Z bohatych poznamok J. Kovalcik vybral aspon niektore:
" Program seminara sa opieral o niekolko bodov, bola to hlavne organizacia poziarnej ochrany, legislativa, zakony, vyhlasky. Informoval som o situacii u nas, kde hasici prechadzaju vyberovym konanim, potrebuju maturitu, plus skolu ministerstva vnutra pre poziarnu ochranu. Nasi hasici pracuju v dvadsatstyrihodinovych zmenach a styridsatosem hodin maju volno. Pouzivame mobilnu techniku, cisternove automobilove striekacky, automobilove striekacky, automobilove plosiny (vyskova technika), dopravne automobily a specialne automobily, na vyslobodzovanie ludi z havarovanych automobilov sluzi specialna technika."
Dozvedeli sa zaujimave udaje o odmenovani hasicov za pracu, napriklad aj odchod do dochodku je rozny, kym vo Francuzsku je to po patnastich rokoch prace, v Nemecku po dvadsatich, na Slovensku v sestdesiatom roku veku.
Organizatori seminara zaradili do programu aj vela sprievodnych akcii: "V piatok predpoludnim sme pripravovali panely na vystavu hasicskych exponatov, ktora bola sucastou podujatia. Popoludni bol uvitaci ceremonial u primatora Meudonu, potom zoznamovaci vecer delegacii. V pamati nam ostane sobotnajsia prehliadka vecerneho Pariza. V nedelu sme sledovali medzinarodne preteky v behu na osemnast kilometrov. Osemnastkilometrovu trat zvolili symbolicky, pretoze vo Francuzsku je cislo 18 telefonnym cislom na hasicov. Na tychto pretekoch sa zucastnilo 1400 hasicov z osmich krajin. Pondelok bol nasim dnom, pretoze na vystave Historia hasicstva v meste Brezne sme vdaka exponatom pozicanym riaditelom Horehronskeho muzea prezentovali nas Mestsky hasicsky zbor. Vecerny rozluckovy ceremonial s primatorom, predsedom asociacie Mesto Europy Meudon, prezidentom parizskych hasicov, zastupcom primatora pre medzinarodne vztahy a velitelom meudonskych hasicov bol bodkou za podujatim, z ktoreho sme si odniesli vela poznatkov a na ktorom sme sa mohli zucastnit zasluhou primatora Brezna a ostatnych zodpovednych pracovnikov."

h0206b.jpg (28204 bytes)

 

 

 

Druhe tohtorocne vystupenie absolvovali clenovia detskeho folklorneho suboru Stastne detstvo v piatok 8. februara na pampuskovom popoludni, na ktore ich pozvala Okresna rada Slovenskeho zvazu zdravotne postihnutych v Brezne. Tyzden jarnych prazdnin stravia na sustredeni a najblizsie ich uvidime 17. marca na breznianskom namesti v tradicnom ludovom divadle vynasania Moreny.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT