Velka sou v Ski centre v Myte pod Dumbierom

Ani polooblacne a veterne pocasie s obcasnym snezenim, ktore sprevadzalo druhu marcovu nedelu, neodradilo bezmala patsto navstevnikov velkolepej sou v Ski centre v Myte pod Dumbierom. Organizatori nadviazali na tradiciu z predchadzajucich rokov a trat samomeracich pretekov pripravili ako na skutocnu profesionalnu sutaz. Odvlazlivci si skusali sily v blaznivej atrakcii bungee running. Spestrenim bol turnaj v pretahovani lanom. O zabavu sa postaral aj akrobaticky cyklista. Kto chcel, mohol sa povozit na najnovsom modeli skodovky a pokochat sa na vystave automobilov na parkovisku. Atmosferu sportovo-zabavneho predpoludnia v Myte pod Dumbierom sprijemnili sutaze odmenovane cenami, zaverecna tombola, to vsetko sprevadzane hudbou.

 Ladonhory, Bekes a Klasok spolocne

Detsky folklorny subor Klasok z Podbrezovej minuly tyzden privital svojich priatelov folkloristov. V tomto roku nadviazali spolupracu s ludovou hudbou Ladonhory z Vadicova a uz treti rok pokracuje partnerstvo s detskym folklornym suborom Bekes z Madarska. Vsetci sa stretli v sobotu 9. marca popoludni v Mestskom dome kultutry v Brezne na spolocnom vystupeni. Program spestril hrou na fujare, pistale a gajdach Martin Tesak z Pohronskej Polhory, projekcia filmu, diaprojekcia a vystava horehronskych fotografov amaterov: Mariana Cerovskeho, Mikulasa Dudasa, Jozefa Vyhnalika, Drahoslava Csalu a Petra Bercika. Ako nam povedala veduca suboru Klasok Lenka Spiriakova, pobyt svojich hosti zamerali hlavne na poznavanie slovenskeho folkloru.

Jedna otazka
primatorovi Brezna Ing. Vladimirovi Faskovi

o Ako pokracovalo 25. februara prerusene rokovanie mestskeho zastupitelstva?
- V pondelok 25. februara o siedmej vecer sme rokovanie mestskeho zastupitelstva prerusili s tym, ze budeme pokracovat o tyzden. Prvym bodom programu bolo schvalenie rozpoctu mesta na rok 2002, ktoremu predchadzala diskusia v decembri a v prvej casti rokovania. Pikanteriou pri jeho zostavovani bolo pouzitie vyhlasky c. 303/95 vratane vsetkych zmien a doplnkov tak, aby bol rozpocet stavany na bezny a kapitalovy. Poslanci po pomerne narocnej diskusii a po predchadzajucom prerokovani vo financnej komisii schvalili bezne prijmy vo vyske 81 702 000 korun, bezne vydavky vo vyske 71 578 000 korun, cize prebytok o 10 124 000 korun, kapitalove prijmy 43 674 000 korun a kapitalove vydavky 50 058 000 korun. V konecnom dosledku, vratane prevodov z mimorozpoctovych fondov a splatok investicnych istin uverov, je rozpocet na rok 2002 vyrovnany vo vyske 137 550 000 korun, z coho na kapitalove vydavky je urcenych viac ako 50 milionov korun, cize rozvoj mesta v roku 2002 bude vo velkej miere pokracovat.
Do rozpoctu su zahrnute tieto rozvojove programy alebo investicne akcie: Predovsetkym je to rekonstrukcia namestia, ktoru budeme dotovat vlastnymi prostriedkami vo vyske 12 milionov korun a zhruba na 14 milionov korun je prislubeny uver z financujucich bank. Dalsim velkym investicnym rozvojom je bytova vystavba dvadsiatich troch bytovych jednotiek na Mazornikove, ktoru budeme financovat jednak z dotacie zo Statneho fondu rozvoja byvania a z uveru priblizne na 50 percent. Uvazujeme aj s realizaciou vodovodu na Podkorenovej, ktoru vsak viaze majetkove vysporiadanie pozemkov, kadial by sme mali viest vodovodne potrubie a instalovat vodojem a viazane je to aj na dotacie z vodohospodarskeho fondu. Vela rokov sa v Brezne hovori o dome smutku, podla prieskumov medzi poslancami i medzi obcanmi kazdy by bol najradsej, aby sa robil dom smutku aj namestie. Ja ako primator mesta a priaznivec sportu hovorim, ze by som bol rad, keby sme do tohto rozpoctu mohli zamontovat aj vystavbu krytej haly alebo prekrytie zimneho stadiona. Lenze nie sme taki bohati, aby sme mohli urobit vsetky veci. Takze aj na dom smutku v tomto roku je planovane preinvestovat 5 milionov korun, co je zavisle od vybavenia stavebneho povolenia, do ktoreho musia hovorit mnohe organy. Najviac nas trapi problem s napojenim na energeticky zdroj ako vyvolanu investiciu, ktora v sucasnosti predrazuje vystavbu domu smutku. Mnohi obcania kritizuju, ze vylepsujeme budovu mestskeho uradu, ale myslim si, ze by mala byt najkrajsia v meste. Velku zasadacku prerabame na miestnosti, kde bude matrika, evidencia obyvatelov a danove oddelenie, aby stranky nemuseli chodit na poschodie. Stara, uz pomaly nefunkcna obradna sien bude prerobena v novom architektonickom style, kde je pocitane s urcitymi financnymi prostriedkami. Do rozpoctu su este zaradene niektore akcie drobnejsieho charakteru, medzi inym aj odvodnenie spodnych vod v oblasti nemocnice s poliklinikou. Popri tychto akciach zrejme este bude v priebehu roka urobenych niekolko mensich, hlavne v oblasti udrzby vlastneho majetkoveho fondu. Okrem rozpoctu mesta boli schvalene aj rozpocty vynosov a nakladov prispevkovych organizacii, cize pre technicke sluzby, mestsky sportovy klub a mestske kulturne stredisko. O vaznosti situacie v rozpocte svedci aj ukladacia cast uznesenia, kde mestske zastupitelstvo prednostovi mestskeho uradu uklada na kazdom rokovani informovat o plneni rozpoctu a o priebehu zabezpecenia realizacie investicnych akcii planovanych na rok 2002.
Pokracovali sme spravou o cinnosti mestskej policie a schvalenim umiestnenia sochy spisovatela, basnika, narodovca, evanjelickeho farara Martina Razusa, ktoreho 65. vyrocie smrti si pripomenu nielen obcania mesta Brezna, ale celeho Slovenska. Mestske zastupitelstvo spolu s ostatnymi podpornymi organmi a organizaciami chce instalovat sochu M. Razusa v severozapadnej casti namestia. Poslanci schvalili vyhlasenie zbierky, ktora vsak na realizaciu nepostaci a budeme musiet hladat aj ine prostriedky, aby sme to do konca roka stihli. V dalsej casti som informoval o stave prechodu kompetencii k 1. januaru, o situacii v skolstve a socialnych zalezitostiach. Myslime si, ze hlavne oblast skolstva bud velmi komplikovana, najma vo financovani prevadzkovych nakladov a investicnych dlhov. Rokovanie sme ukoncili vnutroorganizacnymi zalezitostami, kde sme hovorili o predaji pozemkov, konkretne o beznom vysporiadani niekolkych stvorcovych metrov.