Na zaklade mnoziacich sa staznosti obcanov na zmenu programovych balikov v kablovej televizii rozhodol som sa v utorok 5. marca zvolat verejne zhromazdenie, na ktorom sa zucastnilo bezmala sedemdesiat ludi.
Pomenovanie "kablova televizia" som pouzil umyselne, aby si obcania nemysleli, ze nazov "Mestsky televizny kanal" este stale znamena povinnost mesta. Spolocnost vytvorena mestom, SBD a SENS-om pravo prenosu a vysielania kablovej televizie totiz predala sucasnemu prevadzkovatelovi. Je pravdou, ze povodna zmluva a nakoniec aj zmluva o predaji hovorila, ze do roku 2003 nesmu byt zmenene programove baliky a zvysovana cena, ale legislativne upravy, poziadavky siritelov programov rastu, cize aj prevadzkovatel musel prisposobit cenu sluzieb poziadavkam dodavatelov. Takto to aj vysvetlili v predchadzajucich cislach Horehronia.
Na tomto zhromazdeni sa zucastnili aj dvaja konatelia prevadzkovatela kablovych rozvodov, ktori vysvetlili vsetky otazky. Zopakujem len to, co som pred tromi tyzdnami uviedol vo svojom clanku: Zakladny balik sa sklada zo siestich programov, za ktory sa bude mesacne platit 70 korun. Za rozsireny balik (strnast programov) sa bude mesacne platit 80 korun, cize mesacne je to dovedna 150 korun. Na tomto stretnuti boli spomenute aj niektore vacsie ci mensie slovenske mesta, kde umerny pocet programov v balikoch stoji o niekolko desiatok korun viac ako v Brezne. Cize ako primator mesta mozem zodpovedne povedat, ze obcania Brezna maju najnizsiu cenu za baliky televiznych programov v kablovej televizii, platia jeden z najmensich poplatkov za 1 Gj a jeden z najmensich poplatkov za ulozenie a manipulaciu s odpadom. Toto je sluzba mesta Brezna svojim obcanom. Mnohi nas obvinuju, ze je tu nezamestnanost, ale mesto uz nema viacej volnych prostriedkov, aby tieto sluzby dotovalo. V odpadoch dotujeme asi jednu tretinu, v teple pri tejto cene je to asi 1:1, ale najomne, ktore dostavame, investujeme spat do tepla a do najomneho. Televizne prenosy su vecou prevadzkovatela televiznych rozvodov.
Na zaver uvediem jednu priaznivu spravu: Predpokladam, ze vo velmi kratkom case obnovime mestske televizne vysielanie s profesionalnym programom, za ktory divaci nebudu platit, naklady uhradime vylucne z rozpoctu mesta. Chceme obnovit tyzdenne polhodinove vysielanie s reprizami, na co by mal byt samostatny kanal s infotextom.

Ing. Vladimir Fasko 

rok sa s rokom stretol

- Osrblie ma po poslednom scitani 393 obyvatelov. Vlani sme prezili dost tazke obdobie. Zaciatok roka bol ako v inych obciach poznaceny nedostatkom financnych prostriedkov, hlavne pri zabezpecovani normalneho chodu obce. Myslim tym odvoz tuheho komunalneho odpadu a poplatky zan, platby za elektricku energiu, za vodu a podobne. Najtazsie obdobie sa datuje na noc zo 16. na 17. jula, ked Osrblie postihla zivelna udalost. Po vydatnych dazdoch sa zdvihla hladina potoka Osrblianka a zaplavila Hornu, Strednu a Dolnu ulicu, dovedna asi patdesiat rodinnych domov s prislusenstvom. Na likvidacii nasledkov povodne sa hned po jej vzniku podielali predovsetkych clenovia dobrovolneho hasicskeho zboru s pouzitim dostupnych mechanizmov, hasicskej techniky a inych prostriedkov. Asi tridsat hasicov pomahalo najviac postihnutym obcanom pri odstranovani zatarasov, pri cerpani vody zo zaplavenych pivnicnych priestorov. Na pomoc prisli aj pracovnici Lesov SR, Technickych sluzieb mesta Brezna s tazkymi mechanizmami, ktori spolocne s nasimi hasicmi zabezpecovali pristupove cesty do rodinnych domov a rozne likvidacne prace. Dakujem vsetkym dobrovolnym hasicom, spoluobcanom, externym firmam, konkretne riaditelom Ing. Miroslavovi Englerovi a Ing. Tomasovi Gabonovi za poskytnutie pomoci pri likvidacii vzniknutych skod. Pri pohrome opat platilo, a verim, ze aj nadalej bude platit zname tvrdenie - nestastie ludi spaja. U nas bolo vidno, ako prikladne si treba pomahat pri takychto nestastiach (podobne to bolo i v roku 1996, kedy obec zastihla veterna smrst). Aj v roku 2001 v ramci moznosti zamestnania uchadzacov na verejnoprospesne prace obec prijala do pracovneho pomeru patnast obcanov. Podstatne sme tym znizili percento nezamestnanosti. Pracovali predovsetkym na vystavbe domu smutku, uprave verejnej zelene, vyrobe betonovych rigolov, cisteni miestneho potoka, odstranovani nasledkov povodne, uprave ihriska, priestorov hotela Biatlon, miestneho cintorina, okolia kostola, podielali sa na sportovych podujatiach v biatlone. Ked hovorim o biatlone, musim vyjadrit spokojnost, ze sa v Osrbli po dvojrocnej pauze sposobenej nepriaznivymi poveternostnymi podmienkami uskutocnil Svetovy pohar v biatlone, na ktoreho priprave a realizacii sme sa uspesne podielali. V priebehu minuleho roka boli poskytnute financne prostriedky zo Statneho fondu zivotneho prostredia SR v ramci Programu obnovy dediny na vystavbu novych autobusovych zastavok s logom Mikroregionu Cierny Hron. Projekt sa podarilo uspesne zrealizovat, v tomto roku zostavaju posledne povrchove upravy zastavok a ich okolia. Pretoze Osrblie stale splaca uver za vystavbu splaskovej kanalizacie a rekonstrukciu pitnej vody, nemozeme mat velke plany vo vystavbe a v rieseni nakladnejsej infrastruktury obce v ostatnych oblastiach. Vieme, ze by sme chceli urobit viac, no momentalne nam to financna situacia nedovoluje.
Co nas caka v tomto roku? Urcite to nebude rok lahky, pretoze na obce by mali prejst nove kompetencie v roznych oblastiach, cim pribudne viac prace. Verim, ze ak pridelene kompetencie budu podlozene dostatocnymi financiami, vsetky prace zvladneme bez vacsich problemov. Aj v tomto roku zabezpecime spolocenske a kulturne akcie, stretnutie s jubilantmi, s jednotlivymi zlozkami, aj s mladezou. Podporime sportovu cinnost, hlavne futbalovy oddiel TJ Partizan Osrblie. Aj nadalej budeme aktivne spolupracovat s organizacnym vyborom biatlonu na zabezpeceni Svetoveho pohara v decembri 2002.
Dakujem vsetkym obcanom obce i chaluparom, ktori akymkolvek sposobom prispeli na vystavbu domu smutku, ktory by sme chceli ukoncit v priebehu tohto roka. Kedze konci volebne obdobie, vyuzivam moznost podakovat sa poslancom, clenom jednotlivych komisii, pracovnikom obecneho uradu, zamestnancom obce a vsetkym zlozkam za doterajsiu spolupracu. 

Clenovia breznianskeho Divadelneho suboru Jana Chalupku sa 13. aprila predstavia s premierou dalsieho velkeho projektu - dramatizaciou romanu Martina Razusa Krcmarsky kral, ktoru pripravil a reziruje Matus Olha. Do slavnostneho zdvihnutia opony ostava este mesiac, preto sme sa o zakulisnych novinkach porozpravali s organizacnym veducim suboru Ing. Antonom Jursom:
o V akom statiu su pripravy?
- Text je este zivy, znacne archaicky, neustale ho upravujeme podla postav, farby hlasov a celkovej koncepcie. V niektorych castiach su vyrazy, ktore sa uz nepouzivaju, preto sme ich museli prelozit do sucasneho zrozumitelneho jazyka, napriklad dlho trvalo, kym sme zistili, ze vodor je pitvor. Nejednu peknu "kudrlinku" reziser nechal, aby sa nevytratil charakter doby. Roman je velmi rozsiahly, M. Olha spracoval koncepciu, o ktorej vsak nebudem hovorit, aby sme nepokazili premierove prekvapenie. Mame pocit, ze sa mu to podarilo. "Citacky" uz mame za sebou a tuto nedelu sme uz presli "do priestoru", teda skusame na javisku. Vela ludi roman Krcmarsky kral pozna, lokalizovany je v prostredi zeleziarni a okolia, takze bude mat co povedat aj sucasnosti. Jednou z okrajovych myslienok je problem s alkoholizmom a dalsimi neduhmi, ktore kvarili nasich predkov. Dufame, ze v poldruha hodine predstavenia, sa nam ich podari zrozumitelne podat.
o Kolko hercov ucinkuje v tomto projekte?
- Takmer tridsat ludi, preto skusame po jednotlivych sekvenciach. Okrem choru su tam charakterove postavy, nerad by som vsak hovoril o obsadeni. Ked to zvulgarizujem, mozem povedat, ze tam hraju vsetci clenovia divadelneho suboru az po upratovacku v dome kultury. Uz vo vlanajsom projekte sa objavili nove tvare, aj tentokrat divaci uvidia asi desat novych hercov. Subor sme teda relativne omladili, v com vidime ucel nasej cinnosti. My stari sme si uz zahrali, aj si este zahrame co-to. Chceme vsak, aby sme mali svojich pokracovatelov. Myslim si, ze tieto nove typy budu obohatenim nielen suboru, ale aj inscenacie. Reziser novacikov v niekolkych postavach odskusal, preto "citacky" trvali dlhsie. Drzime sa hesla nasho velkeho ucitela, pedagoga a rezisera Petra Scherhaufera, ktory uz zial nie je medzi nami, ze ochotnicke divadlo je divadlom neobmedzenych moznosti. Neuznaval velke a male roly, len velkych a malych hercov. Potvrdzuje sa to aj v pripade Krcmarskeho krala, pustili sme sa naozaj do velkeho projektu, v ktorom nie su vyslovene nosne hlavne ulohy, ale kazda postava, aj ked ma len desat - patnast viet, doplna perokresbu inscenacie.
o Komu zverite vytvarnu zlozku?
- Spolupracujeme s profesionalnym vytvarnikom Stefanom Hudakom z kosickeho divadla, ktory pripravuje po vytvarnej stranke scenu, navrh rekvizit, kostymov, vratane svetelnych efektov. Okrem toho navrhne bulletin, plagat a pozvanky na premieru.
o Od priprav na tohtorocnu premieru sa vratme k lanskej sezone. Aka bola?
- Uplynula sezona bola narocna a bohata, pretoze sme robili niekolko projektov. Na Stefana v roku 2000 sme realizovali premieru divadelnej hry Trma vrma, ktoru sme reprizovali cely rok. Dosiahla dost vyrazne uspechy, zvitazili sme na oblastnej, regionalnej prehliadke a dostali sme sa az na celostatnu do Spisskej Novej Vsi, kde jeden z nas dostal cenu za herecky vykon (Ing. Anton Jursa - pozn. redakcie). Okrem toho sme s divadlom VHV v Bacskom Petrovci robili medzinarodny projekt Som Herbert, kde ustrednymi postavami boli nasa Betka Vagadayova a Palko Ciliak z Petrovca, ktori maju rovnaky datum narodenia. Nechcem hovorit, ze s Trmou vrmou sme odohrali dvadsatstyri predstaveni (aj na Slovenskych narodnych slavnostiach v Petrovci, v Starej Pazove a cestou spat v Bekesskej Cabe) a s divadelnou hrou Som Herbert len sedem na Slovensku a dve v Juhoslavii, pretoze to nebolo stavane na mnozstve. Pracujeme na tom, ze tito dvaja protagonisti pojdu opat na festival do Juhoslavie. Vybavujeme aj ich ucinkovanie v Bekesskej Cabe u nasich starych znamych. Pri prilezitosti oslav 210. vyrocia narodenia a 130. vyrocia umrtia Jana Chalupku sme prichystali zaujimavu dramatizaciu z jeho korespondencie. Toto pasmo, ktore zaujalo aj profesionalov, bolo dostojnym prispevkom k oslavam. Enormne usilie pri jeho priprave vynalozil Jozef Prepletany ako dramaturg. Napisal scenar, v Matici slovenskej pozhanal materialy, pasmo odreziroval a dotvoril s nasimi priatelmi zo zakladnej umeleckej skoly.
o Nieco z planov do buducnosti ste uz naznacili a co dalsie?
- Tak, ako sa nam podarilo oslavit jubilea Jana Chalupku, chceme okrem premiery Krcmarskeho krala urobit nieco podobne aj k jubileu Martina Razusa. Ved tento cirkevny dejatel, pedagog, literat najplodnejsie roky svojho zivota prezil prave v Brezne. Pomyslame na nejake pasmo v ramci Dni mesta Brezna, na odborne prednasky o zivote a diele M. Razusa v skolach a na vystavu vytvarnych prac deti z jeho romanu Marosko. Planov mame vela, aj by sme vela urobili, ale nemame vela penazi. V kutiku srdca dufame, ze nam opat pomoze Pro Slovakia tak ako vlani s medzinarodnym projektom, ktory stal 80 000 korun. Nebola to lacna zalezitost, ale myslime, ze financne prostriedky sme vynalozili efektivne. Co sa nam podari financne pokryt, nevieme. Mohli by sme ist do druzobneho Bydzova, do Polska, na Moravu ... Vsetkym akterom a ucinkujucim, ktori v divadle funguju, treba podakovat, lebo tak ako vsetky subory posobiace na uzemi mesta vsetko robia zadarmo. Ked je uz velmi tazko, vybor divadla na cele s Ing. Janom Grenerom vzdy najde "elegantne riesenie" z problemov. Rozmyslame uz nad rokom 2003, kedy nas divadelny subor oslavi 80. vyrocie novodobej historie. Divadlo v Brezne sa sice hra uz bezmala stosestdesiat rokov, ale novodoba historia, kedy su uz znami ucinkujuci, terminy divadelnych predstaveni, je osemdesiatrocna. Radi by sme tejto vyznamnej prilezitosti venovali projekt v spolupraci s Lubkom Majerom z Noveho Sadu, svetovo uznavanym reziserom, ktory uz s nami nastudoval niekolko spickovych predstaveni. Toto dielo by sme chceli opat ponuknut v roku 2003 na Dnoch mesta Brezna.

(ng)