12. MAREC  2002 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Psychoviny

Rozpravaju sa dvaja "vysinuti":
- Ja sa kupem v tejto rieke, aj ked je zamrznuta ...
- To nie je mozne.
- Mozno mas pravdu, pretoze, ked do nej skacem, vzdy sa udriem.

...

O polnoci bucha chlapik na branu blazinca a krici:
- Pustite ma dnu! Ja som blazon a vratil som sa z vychadzky...
- Teraz o polnoci ... Co ste sa zblaznili?

...

- Ake mate tazkosti?
- Zda sa mi, ze som pes uviazany na retazi.
- A uz ste davno zenaty?

...

Vypytuje sa psychiater pacienta:
- Tak vy mate neustale pocit, ze vedla vas stoji Napoleon? Mate chut bojovat?
- Nie, napit sa!

...

- Pan doktor, nemozem zaspat. Minulu noc som ani oka nezazmurila ...
- Tak co sa cudujete? Ja tiez nemozem zaspat s otvorenymi ocami ...!

...

Protialkoholicke liecenie bolo uspesne. Dakedy vypil za den aj liter vodky, dnes uz ani kalistek. Zomrel.

...

- Pocuvajte suseda, dozvedela som sa, ze vas manzel je na psychiatrii. Je to pravda?
- Ano je. Ale nie ako pacient ...
- Nie? A co tam robi?
- Je tam ako detektiv. Viete, oni tam maju dvoch Napoleonov a on ma zistit, ktory je ten pravy.

...

Rozpravaju sa dvaja blazni:
- Kde ides?
- Preco?
- Na pol piatu ...

...

Alkoholik sa stazuje v krcme:
- Predstavte si. Prisiel som vcera vecer domov a ani vlastne deti ma nespoznali. A ked som sa rano zobudil, ani ja som ich nepoznal.

Jozef Pupis

 

Vyberame zo spravy o stave mesta za rok 2001

Hospodarsku situaciu mesta
zhodnotim z dvoch hladisk, predovsetkym je to financno-ekonomicky stav.
Skor, ako sa k vysledku dostaneme, musim konstatovat, ze rok 2001 bol za sedem rokov mojho posobenia pre mesto viac ako uspesny. Zjednodusene priblizim situaciu. Pri nastupe v roku 1994 malo mesto spolu 70 mil. Sk uverov a obligacii, pricom v roku 1995 sme prijali 10 milionovy uver na dofinancovanie cisticky odpadovych vod. Uvery a obligacie boli v urokovej sadzbe 19,5 %, resp. 18,5 % p. a. Musim priznat, ze urokova miera sa zacala plosne menit, ked sme dosiahli na zaciatku roku 2001 urok 15,5 %. Velkym usilim pri rokovani s bankovymi ustavmi sme v maji 2001 dosiahli podpis k uverovej zmluve na 10,9 %, s cim som sam, vzhladom na splatenu istinu a absolutnu ciastku urokov, nebol spokojny. Pre mna, ako vrcholoveho predstavitela mesta, bolo prelomove augustove mimoriadne mestske zastupitelstvo, kde naraz 3 bankove ustavy sa uchadzali o prevzatie reuveru so zaujimavou uverovou mierou s prislubom dalsich cielenych uverov.
Teda v roku 2001 sme z rozpoctu mesta uhradili celkom 17 767 259,-- Sk na dlhovu sluzbu, vratane urokov, co predstavuje 17,62 % zo sumy vydavkov (100 790 tis. Sk). Zvazte, nie je to mala ciastka, ak si domyslite, ze je to uver na nevratne investicie (COV, byty, rekonstrukcia komunikacii). K 31.12.2001 mame este splatit 55 325 tis. Sk, vratane v auguste 2001 na MsZ schvaleneho navysenia o 7 mil. Sk. Tu si musime uvedomit splacanie vysokych urokov z vysokej istiny. Prave rok 2001 je zlomovy v tom, ze sme sa preklopili pod 50 % uverovej istiny a rapidne znizili urokovu mieru. Napriek tomu, ze budeme schvalovat zaverecny ucet mesta za rok 2001, uvediem pre informovanost percentualny podiel z vydajovej casti na niektore odvetvia: telesna vychova, sport 4,9 % (zapocitat bezplatne), kultura 5,6 % (vyuzivane priestory a zariadenia), socialne zabezpecenie 2,4 %, bytove hospodarstvo, 18,9 % - splacanie uverov a i., verejno-prospesne sluzby 18,4 % - technicke sluzby, samosprava obci 32,8 %, z toho: dlhova sluzba 40% a sprava obce 60% vratane investicneho rozvoja. Co sa tyka kapitalovych vydavkov, ktore su zahrnute v sprave obce, tieto predstavuju 16 500 tis. Sk, co je 16,4 % z celorocnych vydavkov. V tejto hodnote su zahrnute aj uroky z uveru na COV.
Vytvorit takmer 50 % vlastnych prijmov pri splacani neefektivnych, nenavratnych minulych investicii je velmi tazke, ale aj s touto eventualitou sme sa vyrovnali so ctou. Okrem priamych financnych tokov treba do prijmov pocitat naturalne plnenia na kulturno-spolocenske akcie od roznych domacich, ci inych sponzorov. Od roku 1997 sme k 31.12.201 predali celkom 1 093 bytov. Prijmy musime rozdelit do dvoch casti, a sice: priamy prijem pri platbe v hotovosti so zlavou 20% a ciastkovy prijem pri podpise zmluvy a zostatok cez mesacne splacanie. Do prijmov ako takych patri aj predaj pozemkov. Tieto ciastky mozu byt rozdelene na prijem zo stavieb a z pozemkov po zavkladovani na katastri. Uctovne to zabezpecuje oddelenie spravy majetku mesta. Prirastok majetku mesta Brezna za rok 2001 je 119 462 768,-- Sk.
Hospodarenie s bytovym fondom
O situacii v predaji bytov mozem povedat, ze do 31.12.2001 bolo z celkoveho disponibilneho bytoveho fondu mesta Brezna 1 370 bytov, predane 1 093 bytov, pricom bolo vyhotovene 1 166 zmluv o prevode bytov. Vacsina obytnych domov a prislusnych pozemkov nebola majetkovo vysporiadana v odbore katastra OkU, nebola k dispozicii takmer ziadna dokumentacia, ktoru sme museli vyhotovovat a vysporiadavat vlastne vztahy k pozemkom.
V roku 2001 bolo pridelenych 6 bytov, z toho sme ziskali 5 bytov po neplaticoch, ktorym sme poskytli nahradne ubytovanie (UNIMO Mazornikovo). Fyzicky uhradene najomne a sluzby za spravovane byty je uctovne k 31.12. 4 453 763,58 Sk; vydavky na spravu, opravu, udrzbu 4 981 472,18 Sk, rozdiel vo vyske 527 708,60 Sk je hradeny zo zostatku uhradeneho najomneho roku 2000.
Ked zoberieme celkovy stav od roku 1997 do 31.12.2001: prijem z predaja bytov 22 168 322,-- Sk, vydavky suvisiace s bytovym fondom 17 222 665,40 Sk, zostatok na Fonde RB 4 945 657,10 Sk, splatky, ktore kupujuci v zmysle zmluv
splacaju 2 428 870,-- Sk.

Vyhlasenie SMER-u

Politicka strana SMER sa nepodiela na akcii “Vyzva spoluobcanom”. Je to sukromna aktivita predstavitela tejto vyzvy. Strana SMER sa distancuje od tejto akcie.

Oznamenie

V piatok 1. marca sa konal slavnostny snem Okresnej organizacie SMER-u v Brezne. Sidlo okresnej kancelarie je na adrese: Brezno, Nam. M. R. Stefanika c. 14 na poschodi. Informacne hodiny v kancelarii su kazdu stredu od 16.30 do 18.00 hod. Tel.: 6115983

Zacali sa prace na vystavbe podnikatelskeho inkubatora a technologickeho centra v Banskej Bystrici

V januari sa aj napriek nepriaznivemu pocasiu zacali prace na vystavbe Podnikatelskeho inkubatora a technologickeho centra v Banskej Bystrici. Na tento ucel vyclenilo mesto Banska Bystrica priestory obcianskej vybavenosti, ktore uz vela rokov boli nedokoncene a ktore nereprezentovali mestsku cast Sasova. Zaroven nechranene stavenisko bolo hrozbou pre deti a stavalo sa miestom, kde prespavali bezdomovci. Mesto Banska Bystrica sa preto rozhodlo definitivne skoncovat s tymto stavom a sprevadzkovat v priestoroch zariadenie, ktore by malo pomoct rozvoju inovativneho maleho a stredneho podnikania v Banskej Bystrici a okoli. Z tohto dovodu mesto Banska Bystrica a BIC Banska Bystrica, s. r. o., vytvorili neziskovu organizaciu Podnikatelsky inkubator a technologicke centrum (BIaTC).
Mesto dalo ako vklad do spolocnosti spominany nedokonceny objekt a BIC Banska Bystrica, s. r. o., financne prostriedky z grantu programu PHARE na celkovu rekonstrukciu a vybavenie priestorov. Okamzite bola spracovana projektova dokumentacia a podmienky na vyber generalneho dodavatela stavby. V decembri minuleho roka boli vyberove konania na generalneho dodavatela stavebnej casti a vybavenia a v januari zacali rekonstrukcne prace. Termin ukoncenia a odovzdania stavby do uzivania je planovany uz na jun 2002 a po tomto termine bude mozne zacat so spustenim prevadzky BIaTC.
V centre bude pre podnikatelov k dispozicii priblizne 750 m2 kancelarskych priestorov, 150 m2 skladovych a vyrobnych a 100 m2 obchodnych priestorov. Zaroven tu bude prednaskova miestnost s kapacitou do 20 ludi a kongresova miestnost do 50 ludi. Vsetky priestory budu vybavene pocitacovou sietou, telefonom a internetom. V ramci inkubatora bude k dispozicii spolocna recepcia, informacny a zabezpecovaci system a mnohe dalsie sluzby. Na zaciatku sa uvazuje o zaradeni do inkubatora 10, maximalne 15 firiem s inovacnym potencialom. Starostlivost o tieto firmy bude vykonavat odborny tim poradcov BIC Banska Bystrica, s. r. o., tak, aby firma po dvoch az troch rokoch fungovania v inkubatore bola schopna prezit v trhovych podmienkach a aby jej produkty boli konkurencieschopne aj na zahranicnych trhoch. Pre umiestnenie firmy v inkubatore nie je rozhodujuce odvetvie, ale skor jej inovacny potencial v danom odvetvi. Ako najperspektivnejsie odvetvia, ktore by radi umiestnili v inkubatore su informacne a komunikacne technologie, energetika – netradicne a obnovitelne zdroje energie, ekologia, HW a SW, biotechnologie a ine. V tychto dnoch BIC Banska Bystrica zacina selekcny proces zamerany na vyber vhodnych firiem, ktore by mohli byt umiestnene v inkubatore. Na tuto cinnost BIC Banska Bystrica ziskala dalsi grant z PHARE, v ramci ktoreho je mozne vykonavat aj poradenske a skoliace aktivity v oblasti podnikatelskych a financnych planov, manazmentu, marketingu ci systemov riadenia kvality. K tomu, aby sa zacal robit selekcny proces, musi predlozit strucny podnikatelsky zamer, ktory je zakladom pre zostavenie podnikatelskeho planu a zaradenie firmy do inkubatora. Nasledne sa uskutocnia stretnutia podnikatela s manazmentom BIaTC a BIC Banska Bystrica a vyberova komisia rozhodne o uzatvoreni dohody o inkubatorovej starostlivosti a pripadne najomnej zmluvy s podnikatelom.
Tento proces, ktory je dnes v podnikatelskych inkubatoroch krajin Europskej unie uz standard, zarucuje vysoku uroven vyselektovanych firiem. Verime, ze v Banskobystrickom kraji je dostatok sikovnych ludi a firiem s inovacnym potencialom, ktore by pri umiestneni v inkubatore a spravnom vedeni dokazali vyvijat produkty, ktore by boli zaujimave pre domace, ale i zahranicne spolocnosti.

BIC Banska Bystrica, s. r. o.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT