Stavanim maja za ucasti folklornych suborov Mostar a Stastne detstvo v predvecer 1. maja zacali v Brezne "majove dni". Pokracovali na druhy den rano pochodom Dychoveho orchestra mesta Brezna ulicami. Dejiskom oslav bol futbalovy stadion, kde si po hymne a prihovore primatora mesta na svoje prisli futbalovi fanusikovia, ktori vzhliadli zapas medzi muzstvami Brezna a Podbrezovej A. Popoludnie sprijemnilo vystupenie folklorneho suboru Mostar. Od 15. hodiny dvor mestskeho kulturneho strediska patril detom, neskor i dospelym, ktorych zabavali clenovia Detskeho divadelneho studia a hudobna skupina ZBM.
Prvy maj uz tradicne patri otvoreniu sezonnej prevadzky na Ciernohronskej zeleznicke. Odchod vlacika z Hronca sprevadzali tony Dychovej hudby Valaska, program pokracoval v Ciernom Balogu vysvatenim parnej lokomotivy Balocka Mara, prezentaciou publikacie Vona dychu a ihlicia a autogramiadou jej autora Jiriho Juneka. Zabavne popoludnie, v ktorom ucinkovali Detvancek, Ratolest a Kapucini, spojili s vyhlasenim sv. Jozefa Robotnika za patrona obce Cierny Balog.

Kam viedli horehronske cesty?

Prvymi dopravnymi komunikaciami na Horehroni boli pravdepodobne vysliapane chodniky, ktore sluzili ludom, hospodarskym i divym zvieratam. Sucasne s objavenim kolesa dochadza k vystavbe cestnych komunikacii.
Hovori sa, ze vsetky cesty vedu do Rima. Vsetky cesty v Habsburskej monarchii vsak smerovali do Viedne. Vystavba ciest na Slovensku, ktore bolo sucastou Uhorska sa oneskorovala za vyspelejsimi krajinami monarchie. Uhorska slachta odmietla vsetky povinnosti pri vystavbe ciest, aby nepodporovala sustredovanie hospodarskeho ruchu do Viedne.
Hrad Muran, ktory vznikol okolo roku 1271, sa uz v tom case nachadzal na dolezitej komunikacnej tepne smerujucej z Gemera na Spis. Podla supisu colnych stanic z roku 1715 v generalnej mape Uhorska z rokov 1804-1808, ktoru spracoval a vydal husarsky dostojnik Jan Lipsky, sa Cervena Skala uvadza ako hlavna colna stanica. Podla tohto supisu si mozno vytvorit obraz o smeroch hlavnych slovenskych ciest (hradskych), ktore vlastne zodpovedaju smerom starych krajinskych ciest. Takou cestou bola aj cesta z juhu cez Muran, Cervenu Skalu na sever do Polska. Pretoze Horehronie v tomto obdobi spravovalo muranske panstvo, k muranskemu hradu teda smerovala aj “hradska cesta.” Tento pojem este dodnes pouzivaju starsi obyvatelia z Cervenej Skaly.
V prvej polovici 19. storocia pre potreby pohorelskych zeleziarni postavili “stratensku cestu” z udolia Hnilca cez Stratenu, Puste Pole, Telgart na Pohronie, do ktorej ustila cesta z Dobsinej. Cervena Skala sa tak stala dolezitou cestnou krizovatkou.
Nie menej vyznamne cesty z Horehronia viedli horskymi sedlami Nizkych Tatier na Liptov. Bola to cesta z Helpy cez Priehybu k Ciernemu Vahu a z Bacucha cez Bacusske sedlo do Vysnej Boce.
Tisovec mal cestny spoj cez Pohronsku Polhoru do Podbrezovej, ale aj cestu cez Burdu do Zavadky. Cesta cez Burdu postupne stracala na vyzname zanikom coburgovskych zeleziarni a postavenim lesnej zeleznicky, ktora zvazala drevo spod Fabovej hole do Zavadky a Polomky. Po zruseni lesnej zeleznicky v roku 1963 bola cesta znova upravena pre potrebu zvozu dreva.
Clenovia Klubu 179 – Zdruzenia priatelov zeleznicnej trate Margecany – Banska Bystrica a ozubnicovej zeleznice Tisovec – Pohronska Polhora sa v ramci propagacie zeleznice a jej okolia rozhodli, ze dna 20. aprila prejdu zo zeleznicnej stanice Tisovec k zeleznicnej zastavke v Zavadke nad Hronom po byvalej “zeleznicnej ceste.” Zraz ucastnikov akcie bol pred zeleznicnou stanicou v Tisovci. O 7.30 dvadsatstyriclenna vyprava pod vedenim vypravcu Jana Kurajdu vyrazila proti smeru toku Rimavy po zelenej turistickej znacke, ktora kopiruje staru cestu po Roven. Z Rovne presli pomedzi “budy” a vystupili na 1006 metrov vysoke horske sedlo Burda, ktore je v spojovacom hrebeni medzi Fabovou holou a Muranskou planinou a je dolezitou krizovatkou turistickych chodnikov. Najvyznamnejsi z chodnikov dostal nazov Rudna magistrala, ktora zacina v Zlatych Moravciach a konci v Stolickych vrchoch. Spaja miesta, kde sa v minulosti tazila ruda.
Na Burde pri ohni vladla dobra nalada. Niektori opekali spekacky, niektori spievali. Vsetci sa tesili z apriloveho slniecka a krasneho vyhladu na Rimavsku dolinu. Lucenie z Burdou bolo pre vacsinu ucastnikov tazke...
“Tisovecka skupina” zamierila po cervenej znacke cez Fabovu holu k zeleznicnej zastavke Zbojska a odtial “zubackou” do Tisovca. Horehronci pokracovali cestou cez Fabovu dolinu, popri Misarovej, Patine, Klatnej, pozdlz horskeho potoka Hronec do Zavadky nad Hronom.
Cesta z Tisovca do Zavadky sluzila v minulosti na prepravu zeleznej rudy, zeleza a dreva. V sucasnosti sluzi prevazne na export dreva do zahranicia. Aky vyznam bude mat v buducnosti? Bolo by krasne, keby sluzila len ako turisticka trasa z Rimavskej doliny na Horehronie a Burda by zostala tichym miestom rekreacie medzi horami Muranskej planiny.