Tieto slova adresovala svojim krajanom najprekladanejsia slovenska spisovatelka Klara Jarunkova posledny majovy utorok v Mestskom dome kultury v Brezne. Odbor skolstva, mladeze a telesnej kultury Okresneho uradu v Brezne, BIBIANA - medzinarodny dom umenia pre deti, Mestske kulturne stredisko v Brezne a Literarne a hudobne muzeum v Banskej Bystrici tu totiz pri prilezitosti vzacneho zivotneho jubilea K. Jarunkovej zorganizovali celoslovensku konferenciu o jej zivote a diele.
Predpoludnajsie odborne prednasky zhodnotili celozivotnu tvorbu spisovatelky a sirokemu spektru obyvatelstva predstavili jej najvyznamnejsie diela. Splnili tym hlavny ciel podujatia, vyjadrit tejto cinorodej zene uctu a vdaku. V slavnostnom programe s nazvom Pozdrav rodneho kraja rezonovali piesne v podani sumiackych interpretov. Pred vstupom do kinosaly uputala pozornost vystavka vytvarnych diel ziakov zakladnych, materskych i zakladnych umeleckych skol okresu Brezno, ktoru deti venovali tete spisovatelke. Popoludni slavnostne otvorili vystavu Pramene cistej vody, v ktorej BIBIANA Bratislava priblizuje dielo K. Jarunkovej v povodnej a prekladovej tvorbe. Prijemnu atmosferu dna okrem ludovej, vaznej hudby a umeleckeho slova dotvorili aj vyznania starostky Sumiaca, primatora Brezna, predstavitelov BIBIANY i Matice slovenskej, ktori jubilantke odovzdali ocenenie za prinos do slovenskej kultury a jej sirenie v zahranici.
Klara Jarunkova zije v Bratislave, ale rada a casto sa vracia do svojho rodneho kraja. V chalupe na Jergaloch so svojou dcerou akademickou maliarkou Danou Zacharovou, ktora ilustrovala niektore jej knihy, casto preziva chvile oddychu. Jej zivot bol poznamenany mnohymi osobnymi tragediami, ale aj velkou laskou a sudrznostou. Narodila sa 28. aprila 1922 v Cervenej Skale v rodine postmajstra Juliusa Chudika ako druha dcera. Coskoro sa rodina rozrastla este o troch surodencov. Zakratko vsak matka zomiera a deti spolu s otcom vychovava jeho sestra, ktorej laska a porozumenie formovali Klarinu detsku dusu. Blizke lesy boli jej castym spolocnikom. Vystudovala gymnazium v B. Bystrici a jej prvym ucitelskym posobiskom boli detvianske lazy. Po skonceni studia na filozofickej fakulte posobila v Bratislave, kde sa v roku 1946 vydala za Ing. Tichomira Jarunka. Pracovala v literarnej redakcii slovenskeho rozhlasu, dlhe roky potom stravila ako redaktorka humoristickeho casopisu Rohac. Popri praci sa venovala literarnej tvorbe, ktora mala siroky ohlas a ziskala mnoho citatelov. Romany Jedina, Brat mlcanliveho vlka, Tulak, Cierny slnovrat, Stretnutie s nezvestnym a mnoho inych zaujmu citatela plnokrvnym stvarnenim hrdinov. Su to ludia spomedzi nas nesuci posolstvo nadeje, ze vsetko, co sa stane, ma svoj zmysel. Dycha z nich optimizmus, chut prekonavat vsetky prekazky a nepoddavat sa. Cez detske oci ukazala svet dospelych, plny lahostajnosti, sebectva a nezaujmu o druheho cloveka. Nad vsetkym vsak nakoniec vitazi sila lasky a snaha najst miesto v zivote. To vsetko s humorom a pochopenim.
Klara Jarunkova rada prijala pozvanie svojich krajanov, stretla sa tu s mnohymi znamymi, napriklad aj so spisovatelom Frantiskom Kreutzom (na snimke Viktora Sajgalika), s ktorym dokonca isty cas ucila .

V utorok 28. maja slavnostne otvorili 9. medzinarodny strojarsky veltrh v Nitre, ktoreho sucastou bolo udelovanie titulu Strojarsky vyrobok roku 2001. Pri tejto prilezitosti prezident Zvazu strojarskeho priemyslu Slovenskej republiky Milan Cagala zdoraznil, ze kto sa spoliehal len na pomoc statu a sam aktivne nehladal svoje miesto na svetovych trhoch, nielenze stagnuje, ale skor ci neskor uplne vypadne z hry.
Potesitelne je, ze okrem osobneho automobilu Volkswagen Polo A04 z bratislavskej automobilky a vysokozdviznej hydraulickej pracovnej plosiny Kobra 12-60, ktorej vyrobcom je Komplet-Stroj Vrutky, ocenili aj horehronskeho zastupcu. Je nim Slovpump Trade Zavadka nad Hronom, ktoreho generalny riaditel Pavel Vilem z ruk M. Cagalu prevzal ocenenie za vodokruznu dvojstupnovu vyvevu 40-UVHD-180-LN-000-1 (na snimke).
Ako nas imformoval obchodno-technicky riaditel Jozef Hyriak, vyveva je urcena na cerpanie agresivnych a neagresivnych plynov a par. Vyvijali ju v minulom roku v spolupraci so Slovenskou technickou univerzitou Bratislava a vlani uz bola zaradena do predaja. Dosahuje spickove parametre porovnatelne s poprednymi svetovymi vyrobkami a vzhladom na to, ze sa vyraba v sirokej skale materialoveho prevedenia, najde uplatnenie u mnohych odberatelov nielen doma, ale aj v zahranici.

Na podnet Medzinarodnej demokratickej federacie zien sa od roku 1949 oslavuje prvy jun ako Medzinarodny den deti. Cielom tohto sviatku je pripomenut celemu svetu, ze je nevyhnutne chranit deti pred hrozbou vojny, vsestranne sa starat o ich zdravie, vzdelanie a vychovu. V nasom okrese organizatori pripravili cely rad podujati, niektore z nich vam priblizime:
Kolovratok
Uz v piatok obec Helpa, tamojsia zakladna skola s garantom podujatia Slovpump Trade Zavadka nad Hronom, pocetnymi sponzormi a pod zastitou predsedu Banskobystrickeho samospravneho kraja Milana Marcoka roztocili 3. rocnik medzinarodneho detskeho festivalu s nazvom Kolovratok. Rano sa na oslavach stretli deti z celeho Horehronia, aby sa poobede zabavali na diskoteke. V sobotu napoludnie dokazovali svoju sikovnost v sportovych sutaziach na namesti. Ziva pozvanka ulicami obce zvolavala na vecerny program Prisli sme vas pozdravit a s vami sa pobavit, v ktorom okrem domacich ucinkovali detske folklorne subory z Ponik, Brna, Kosarisk i z Juhoslavie. Po nedelnajsej slavnostnej svatej omsi ziva pozvanka opat lakala do amfiteatra, kde popoludni v programe Zahrajme si spolu vystupili horehronske subory Telgartcok so svojim hostom z Madarska, Sumiacanik, Helpancok, Brezinky, Stastne detstvo, kosicky Zeleziarik, ludova hudba Rosenka z Kosarisk a detski ludovi rozpravaci. Po programe vyzrebovali tombolu, vitazi - tentokrat vsetci z Helpy - sa tesili z horskeho bicykla, kolieskovych korculi a futbalovej lopty. Sprievodnymi akciami boli vystava tkanych kobercov, sutaz v autorskej rozpravke Pomodaj stastia lavicka, v Malovanom svete deti vytvarne spracovavali folklorne motivy, prejavili sa aj v manualnej zrucnosti pri praci s drevom v Palicke pomocnicke a ti najvyrecnejsi v oblasti hovoreneho slova. ,,Tento rocnik sa mimoriadne vydaril, subory boli na vysokej umeleckej urovni a myslim si, ze aj divaci si prisli na svoje", - povedala nam na zaver jedna z organizatoriek Maria Kemkova.

mali tiez o zabavu postarane. UNESCO klub dopoludnia zabaval skolakov z Pionierskej 2, ktori sa mohli dochuti vysantit pri hrach i na diskoteke. Popoludni sucasne prebiehali dve akcie. Na skolskom dvore Pionierskej 2 obcianske zdruzenie ELLIS a mestske kulturne stredisko predstavili hviezdy, z neba televizneho Michala Durisa, z neba hudobneho banskobystricku skupinu Schody, zo sportoveho neba zlatych hokejistov Michala Hanzusa a Vladimira Orszaga, z tanecneho mazoretky z Podbrezovej, nezabudli na hviezdy chraniace zivoty - hasicsky a zachranny zbor, to vsetko sprevadzane originalnymi hrami a sutazami. V tom istom case Mestsky sportovy klub zabaval deti na futbalovom stadione ukazkami sikovnosti clenov klubov a roznymi sportovymi sutazami, za ktore obdrzali sladke odmeny.
V sobotu sa rekordny pocet 450 odvazlivcov vydal na Cestu rozpravkovym lesom, ktoru kazdorocne pripravuju breznianski turisti a divadelnici. Najskor ich privitali dva velikasne hriby, potom stretavali mile i hrozostrasne rozpravkove bytosti, ale plnili aj zaujimave sportove discipliny a zdolanie kazdej im vyznacili do visacky. Okrem sladkosti dostali aj chlebik a spekacik, ktory si vlastnorucne upiekli.
Do tohto kolotoca detskej radosti zapadlo aj Otvorenie leta 2002, na ktore pred Motorstop v Zadnych Halnoch dospelych i deti pozvali obcianske zdruzenie Jasienok a Lesy mesta Brezno. Na svoje si prisli cyklisti, ale organizatori do proprgramu zaradili aj rozmanite sutaze dospelych a deti, ktorych okrem divakov povzbudzovala aj contry hudba Vodopadu.