vyhravali dychovky

Novinka z vlanajsieho jubilejneho regionalneho festivalu dychovych hudieb vo Valaskej sa osvedcila, a tak aj v tomto roku dychovky v nedelnajsie popoludnie defilovali ulicami obce.
Organizatori Stredoslovenske osvetove stredisko Banska Bystrica a obec Valaska na 31. rocnik tohto festivalu pripravili bohaty program, v ktorom sa predstavili hudobnici z okresov Banska Bystrica a Brezno. Z malych dychovych hudieb to boli Mostarenka Brezno s veducim Stefanom Horskym a Selcianka Banska Bystrica s Ladislavom Hornakom. Velke dychove orchestre reprezentovali Dychova hudba Obecneho uradu Valaska pod taktovkou Jana Jencu a Pavla Tuzinskeho, dychova hudba Cementon Banska Bystrica (dirigent Ing. Peter Jurkovic), Dychova hudba Zeleziarne Podbrezova (Pavol Siansky), Dychovy orchester mesta Brezno (Ing. Ivan Sykorka). Tohtorocnymi hostami podujatia boli Big Band Vojenskej hudby vzdusnych sil Armady Slovenskej republiky Banska Bystrica, sexteto Zakladnej umeleckej skoly vo Valaskej a mala dychova hudba Hodrusanka zo Zarnovice.
Na spolocenskom stretnuti po skonceni koncertu v letnej zahrade vyhravala domaca folkova skupina Tucna Anca.

(r)

Dakujeme pan primator!

Po styridsiatich piatich rokoch od nasich maturit na JSS v Brezne stretli sme sa opat v nasej starej dobrej skole, v nasej triede, v terajsom gymnaziu. Pozreli sme sa na table do nasich mladych 17-rocnych tvari, ktore sa pozeraju na vsetkych, ktori vystupuju po schodoch gymnazia uz celych styridsatpat rokov. Nase stretnutia su pravidelne a vzdy su pre nas nie vsednou udalostou. Tohtorocne stretnutie prijatim u primatora v obradnej sieni, s peknym programom i spomienkovymi darmi, stalo sa skutocne sviatocnym. Dakujeme vam pan primator i A. Holikovej s kolektivom za krasne uvitanie.
Nase dve triedy, ktore v roku 1957 na JSS maturovali, nerobia hanbu ani skole ani mestu Breznu. Viac ako patdesiat percent z nas posobilo ako pedagogovia zakladnych, strednych i vysokych skol, najdalej Dr. Juraj Poliak prednasa na univerzite vo Svajciarsku, Ing. Zlatica Vanekova, rod. Sorsakova je autorkou mnohych vedeckych vyskumov a knih z odboru polnohospodarstva, Ing. Eva Ondruskova, rod. Bariakova je autorizovanou architektkou Slovenskej komory architektov a s velkym zaujmom sa informovala o projekty prestavby nasho namestia. Mame medzi sebou lekarov, inzinierov, uspesnych podnikatelov, no i laskave mamy a stare mamy. Postupne cast z nas uz odchadza do dochodku a mnohi prisli uz i s podlomenym zdravim zaspievat si to nase Gaudeamus igitur...
Clovek sa vekom stava sentimentalnejsim a mozno i preto tak krasne sa rozhovorili dalej zijuci nasi spoluziaci o tom, ako radi sa vracaju do nasich krasnych ihlicnatych lesov, ktore nase mesto obklopuju a ako radi pocuvaju tu nasu makku rec.
Dovolim si svoje podakovanie ukoncit versom dalsieho z nasich uspesnych spoluziakov PhDr. Jozefa Vozara: “Bud Bohu vdaka za stretnutia nase - stastnych ludi, ze este vobec zijeme, ze tu, kde plody nasho umu k dovednosti dozreli, ze v skole nasej s nasou triednou matkou, kde nasa mladost len smutne kyvne kridlami, ze sme tu, hoci v nostalgii casu, ale pritomni.”

Maria Maculova, predsednicka XI. B JSS

Cestna kontrola

Nedavno som zaplatil v Banskej Bystrici pokutu za dopravny priestupok. To, ze som porusil predpis nepopieram, skor chcem poukazat na priebeh kontroly.
Policajt tesne pred zastavenim doslova skocil do jazdnej drahy nasho auta a uz z prvych jeho posunkov bolo jasne, ze si na nas (cestoval som s kolegom) zgustne. Nasledovalo vyziadanie prislusnych dokladov a na zvysenie dramaticnosti deja si pan policajt velavyznamne udieral mojimi dokladmi po ruke. Dalsie dejstvo zacalo obligatnou otazkou, ci som si vedomy dopravneho priestupku. Ako kazdy vodic som vypulil oci a nesuhlasne zavrtel hlavou. Pan policajt ma informoval, ze po odboceni na hlavnu cestu som sa nespravne zaradil do jazdneho pruhu autobusov a to je podla “sadzobnika” pokut za “tisic”.... Dalsie vyznamne bubnovanie dokladmi a dramaticka pauza. Ja som nahodil vyraz ako stroskotanec na pustom ostrove a skusil som slovami: “ci to musi byt az tolko...” Pan exekutor nahodil este tvrdsi americky vyraz otca, ktory tresta pocikaneho syna, zahladel sa bokom do dialky a riekol: “Tak patsto.” Este raz som opacil – “a za tristo...?” Odpoved, “uz aj tak som vela zlavil” bola definitivna. Na zaver ukonu som pana chlacholil, ze si chybu zapamatam a uz sa nepocikam.
Mam otazky. Je povinny policajt pri cestnej kontrole vodicovi ukazat sadzobnik pokut? Existuje aj sadzobnik zliav z vykricnej ceny? Ake su kriteria na zlavu – ponizene spravanie, inteligentny vyraz, sebavedome spravanie alebo hlboky vystrih v pripade soferky?
Policajt, mal menej ako tridsat rokov, by mal absolvovat psychologicke skolenie, ako sa da vyberanie pokuty viest kultivovane a mal by pozerat menej americkych filmov, lebo ja som okrem na pokutu musel minuly mesiac zarobit aj na cast jeho platu.
Pokutu v Banskej Bystrici som platil den po nehode, ktoru sposobil policajt a mal “len” 3,11 promile alkoholu v krvi...

L. Siman

Na otazku odpoveda hovorkyna Okresneho riaditelstva Policajneho zboru v Brezne npor. Mgr. Dana Kmetova: Policajt nie je povinny vodicom ukazat sadzobnik pokut, pretoze je to nas interny predpis. 

Po cestach a chodnikoch
Bacusskou dolinou

V skorych rannych hodinach 24. maja sa na zeleznicnej stanici Brezno schadzaju clenovia Klubu 179 – Zdruzenia priatelov zeleznicnej trate Margecany – Banska Bystrica a ozubnicovej trate Tisovec – Pohronska Polhora, aby sa vydali na celodenny vylet po trase Bacuch – Bacusske sedlo – Benuska – Benus. Cielom vyletu je prezriet si byvalu vodnu komunikaciu Bacussky potok, po ktorom sa v minulosti splavovalo drevo, staru cestu smerujucu do Vysnej Boce, po ktorej sa vozila ruda, ako aj sucasne turisticke chodniky, z ktorych chcu obdivovat prirodu Nizkych Tatier.
O 6. hodine odchadzaju zo zeleznicnej stanice Brezno vlakom c. 7403 (motorovy vozen radu 811) a o dvadsatstyri minut na zeleznicnej zastavke v Bacuchu z vlaku vystupuju. Pohlady sa upieraju k oblohe (predpoved pocasia na 24. maja znie: celodenne burky). Burkove mracna zatial nevidno. Rozhodnutie po kratkej porade: Zajdeme k mineralnemu pramenu a k tajchu. Ak nas tam zastihne dazd, vratime sa spat do Bacucha.
O 6.30 odchadzaju z perona zastavky a zastavuju sa pri budove zeleznicnej zastavky. Ak im neskazilo naladu pocasie, tak ju skazil pohlad na zdemolovane okna a dvere. Budova zastavky bola postavena pred sto rokmi. Prezila dve svetove vojny. No najazdom dnesnych vandalom uz asi neodola. Nad jej osudom by sa mali zamysliet vsetci zelezniciari a nie len oni. Zastavka je predsa vstupnou branou do narodnych parkov Nizke Tatry a Muranska planina.
Po dvoch kilometroch cesty vchadzaju do Bacucha. Obec vznikla ako banicka osada asi v polovici 15. storocia okolo bani na zlato a striebro. Po upadku banictva sa obyvatelstvo zivilo drevorubacstvom a plavenim dreva. Po druhej svetovej vojne bola vacsina obyvatelov zamestnana v okolitych priemyselnych zavodoch, ale i na zeleznici. Z Bacucha pochadzal aj Pavel Bubeliny, ktory cast svojej mladosti prezil v Belgicku a potom bol zamestnany v breznianskej stanici ako vlakveduci. Jeho vesela povaha a schopnost vychadzat s ludmi sa hlboko vryla do povedomia cestujucich. V Bacuchu mal cakat aj veduci vypravy Jaro Cesnak. Stretavaju sa s nim na ceste. Oznamuje, ze nemoze ist, lebo...
Nasleduje kratka operativna porada a vedenie prebera Jozo Masar. Opustaju prebudzajuci sa Bacuch a prichadzaju k mineralnemu pramenu. Vita ich zurciaca zelezita voda. Okolie pramena je pekne upravene. Ako keby sa nic nezmenilo od cias G. K. Zechentera-Laskomerskeho a B. Nemcovej. Po obcerstveni prejdu niekolko metrov vyssie a vystupuju na priehradnu hradzu tajchu.
Ak vacsina turistov v tomto kraji obdivuje okolite prirodne vytvory, tu na tomto mieste sa musi clovek poklonit dielu ludskeho umu a ruk. Aky vyznam malo toto zariadenie? Pred vznikom zeleznic a dokonalejsich cestnych prostriedkov bola vodna doprava jednou z najvyznamnejsich komunikacii na dopravu dreva. V roku 1547 povolala Dolnorakuska komora stajerskeho lesmajstra Wolfa Hohenwartnera, aby na Horehroni postavil zariadenia na plavbu dreva. Ten doviedol z okolia Salzburgu robotnikov a ti zacali stavat vodne nadrze – tajchy a vodne smyky – fludre. Drevo sa splavovalo v jarnych mesiacoch, ked vyvrcholila tazba dreva. Na plavacke sa zucastnovali vsetci obyvatelia osad. Robotnici so svojimi zenami, deti aj invalidi. Robotnici hadzali polena do vodnych tokov, pozdlz ktorych stali ostatni a zachytene polena hadzali spat do prudu. Po splaveni pritokov Hrona osadnici vypomahali pri plaveni dreva po Hrone az do Banskej Bystrice.
Od tajchu pokracuju po modrej znacke k hrebenu Nizkych Tatier. Oznaceny chodnik stracaju a castym bludenim sa nakoniec predsa dostavaju k 1319 metrov vysokemu Bacusskemu sedlu. Zo sedla pokracuju dobre udrziavanym chodnikom po cervenej znacke a zastavuju sa pri dalsom sedle za Lenivou. Prechadzaju popri chatach na Lenivej a vystupuju na najvyssi bod vyletu, na 1541 metrov vysoku Benusku.
Na Benuske stretavaju osameleho turistu z moravskeho Zlina. Dozvedaju sa, ze ako odmenu za celozivotnu pracu (prvy rok na dochodku) si vybral dovolenku v Nizkych Tatrach. Velmi sa mu paci priroda, no podobne ako oni nebol spokojny s oznacenim turistickych chodnikov.
Po oddychu na Kecke sa pustaju po zelenej znacke dolu k Bravacovu. Po niekolkych stovkach metrov znacku stracaju a lesnymi cestami schadzaju do dediny. Prechadzaju Bravacovom, nasleduje zastavka pri pohostinstve. Po polhodinke oddychu pokracuju cestou k Benusu na zeleznicnu stanicu v Gasparove.
O 17.19 sadaju v Gasparove na vlak c. 7430, ktory ich unavenych a spokojnych, ze pocasie vydrzalo, vezie spat do Brezna.

(jd)