K tradicnym remeslam, ktore charakterizovali nas region, patrilo okrem ovciarstva a drevarstva aj uhliarstvo. Kym prve dve pretrvavaju dodnes, uhliarstvo zaniklo celkom. Preto bude iste zaujimave postupne sa docitat o uhliarstve a uhliaroch v okoli Cierneho Balogu v seriali zo studie, ktoru napisal znamy spisovatel Ladislav Tazky. V case, ked mal zakazane publikovat literarnu tvorbu a zo vsetkeho bol vyluceny, uchylil sa (nedobrovolne) do ULUVu, kde medzi inym napisal tridsat portretov majstrov ludovej umeleckej vyroby a pre nas vzacnu studiu o drevorubacoch a uhliaroch na Ciernom Hrone. Ladislav Tazky suhlasil s uverejnovanim tejto studie v Horehroni, ktoreho citatelov srdecne pozdravuje.
Uhliarstvo, najrozvetvenejsie “priemyslove remeslo” vo velkom prevadzane v nasich lesoch zhruba do vzniku Ceskoslovenskej republiky v roku 1918, zaniklo. Rozvoj tazby hnedeho, cierneho a kamenneho uhlia ako hlavnej palivovej a energetickej zakladne, prudko rozvijajuceho sa priemyslu, uchranil nase lesy pred “spalenim” a zachranil drevo ako velmi cennu surovinu pre priemysel chemicky, bane, nabytkarstvo a stavebnictvo.
Uhliari, “chemicky robotnici”, zijuci a pracujuci v panenskej prirode, narabajuci s ohnom a dymom, teda tak trochu spojeni s certami a diablami, zili svojim charakteristickym zivotom. Hora a robota poznacili sposob ich zivota, obliekanie, stravovanie a vyrobu uzitkovych predmetov. Hora a robota mali vplyv aj na ich rec, vytvarny prejav pri vyrobe kuchynskeho riadu, pracovnych nastrojov, nabytku detskych hraciek.
Cierny Balog /trinast osad v jednej obci/ v udoli Cierneho Hrona bol najcharakteristickejsou uhliarskou a drevorubacskou oblastou na Slovensku, lebo sa nachadza v mohutnom lesnom masive, tiahnucom sa od Zvolena cez Polanu, Bukovinu, Lubietovsky a Klenovsky Vepor az po Muransku plosinu. Tato oblast ma mimoriadne dobre podne a poveternostne podmienky pre rast vsetkych druhov drevin, rastucich v strednej Europe. V tomto masive sa nachadza aj prales GERAUKA v doline Palenicno, asi 20 kilometrov od osady Dobroc.
Cierny Balog povodne nazyvany Cierny Hron, zacal byt osidlovany zaciatkom XVI. storocia. Mimoriadne cenna, po latinsky pisana, obsiahla kronika /napisal ju Stefan Petrus, rimskokatolicky farar v rokoch 1810-1818/ zaznamenava sposob zivota uhliarov a drevorubacov, sposob ich zamestnavania, odmenovania, ich zvyky, odev a byvanie. Ciernobalocki uhliari, drevorubaci a plavci, najma vsak ti prvi, mali po starocia ako slobodni kralovski robotnici zabezpecene pomerne demokraticke, samospravne podmienky zivota. Banska kralovska komora a Lesny urad v Banskej Bystrici uzavrela s nimi “Ustavu”, ktora im zabezpecovala okrem ineho aj prisun potravin a pridel polnohospodarskej pody, pasienkov, lekarske osetrenie a invalidne.
Zvlast cenne na obyvateloch ciernohronskych osad je to, ze aj ked boli hned pri svojom vzniku vystavene silnej nemeckej kolonizacii, nepodlahli jej, naopak, nemecki kolonisti sa tu poslovencili. Zostali sice po nich jazykove stopy v nazvoch naradia, menach pracovnych skupin i majstrov, lesnikov a podobne. Okrem nazvu obce madarizacia sa ich takmer nedotkla.
Uhliari na Ciernom Balogu v dnesnych dnoch uz vlastne fyzicky vymreli. Na vsetkych trinastich dedinach sa dnes nachadza uz len jeden vyuceny uhliar, ktory prevadzal toto remeslo este v  roku 1916. Dnes ma 77 rokov.
V tejto praci su zahrnute a spracovane autenticke skusenosti z uhliarskej praxe a spomienok tohto posledneho zijuceho ciernobalockeho uhliara, ide teda o roky 1890 - 1930 . V tychto rokoch uhliarstvo na Ciernom Balogu prezivalo svoj rozkvet a zaroven mozeme zaznamenat aj jeho definitivny zanik. Toto sa vztahuje aj na jeho pracovny i sviatocny odev, pracovne a domace naradie i nacinie, pouzivane pri vyrobe sukna a platna.
To, co je v tejto praci obsiahnute, to u tych najstarsich na Ciernom Balogu zostalo v povedomi az dodnes.
Tato praca je “rozluckou” s tymto starocia takmer nezmenenym remeslom a ludmi, ktori ho v ciernobalockych horach statocne a pracovito vykonavali.

(Pokracovanie)
Ladislav Tazky