3. SEPTEMBER  2002 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Najvyznamnejsim urbanistickym priestorom Brezna vzdy bolo jeho namestie, ktore svojim obdlznikovym tvarom a rozlohou (213 x 146 m) patri medzi ojedinele na Slovensku. V zivote Breznanov plnilo dolezitu hospodarsko-spolocensku funkciu a volali ho ,,mestom". Na velkej ploche namestia vyrastli najdolezitejsie a architektonicky najzaujimavejsie stavby, ako radnica, rimskokatolicky kostol a strazna veza sluziaca aj ako zvonica. Spojenim povodne samostatne stojacich mestianskych domov okolo namestia vznikla suvisla radova zastavba. Vacsinu domov stavebne upravili v 19. storoci. Z historie prejdime do sucasnosti, konkretne do 23. augusta 2002, kedy slavnostne otvorili zrekonstruovane breznianske namestie a ucastnikov nasej ankety sme sa pytali, ako sa im paci.


S anketovym mikrofonom


o breznianskom rinku

Bozena Daxnerova, studentka, Valaska:

- Paci sa mi, ako to spravili. Len teraz som prisla, takze to este len obdivujem. Velmi sa mi paci fontana, z ktorej sa da aj napit. Mozeme chodit po ploche namestia, nezakopavame o vselijake kamene, je to ovela krajsie. Mozem sa tu napriklad vecer pokojne poprechadzat s priatelom, kedy je prijemne osvetlenie.

Michal Hrabovsky, technik, Sumiac:

- Mesiac som tu nebol, ale celkom sa mi to pozdava. Je to uplne ine ako predtym. Parkovisko sice chyba, ale esteticka stranka to vynahradi. Konecne uz aj v Brezne je moznost posediet si vonku v restauracii, chybalo to. Sme viacej slovenskejsi. Myslim si, ze je vhodne doplnena zelen v parku a beton na namesti.

Viliam Hlacik, bezpecnostny technik, Brezno:

- Namestie je krajsie ako bolo, ale je tu vela betonu. Zelen je len pri zvonici, tam je to pekne, no v strede vedla fontany chyba. Podla mna by podium mohlo byt trosku inaksie, je tvrde, dost ,,utopene", lebo namestie ma urcity sklon. Bolo by vhodne trosku ho zdvihnut a dat nan dosky, klasika je klasika. Fontanka je pekna, ale vsimol som si, ze poniektori uz maju zarobok. Vravi sa, ze kto tam hodi nejaky peniaz, vrati sa sem, ale oni ho vyberu, takze tu budu stale. Aj pitna fontanka je dobra vec, ked pridu navstevnici, obcerstvia sa, daju si hlt vody, pokochaju sa namestim a idu dalej.

Bozena Duricova, dochodkyna, Brezno:

- Mne sa tu paci vsetko. Som spokojna. Oplatilo sa dat peniaze do rekonstrukcie, ved namestie bolo uz stare, otrasne. Pekne je to. S vnucatami sem chodim kazdy den, mozu bez problemov behat, zabavaju sa. Keby vylucili dopravu z mesta, bolo by to este lepsie.

Zuzana Parasinova, krmicka, Brezno:

- Namestie je teraz pekne, super, ovela krajsie ako bolo. Dcerka uz vyuzila pitnu fontanku a aj do velkej hodila korunky, aby sme sem castejsie chodili. Chyba mi tu vsak viac stromov.

M. K. dochodkyna, Brezno:

- Paci sa mi to, denne tadialto chodim, takze som videla, ako sa namestie budovalo. Mam uz svoj vek, spominam si aj na casy stareho namestia.

Frantiska Tazka, dochodkyna, Brezno:

- Vyzera to dobre, celkom inak ako predtym. Vynikajuce je, ze uz tu nestoja auta, ved parkovisk je okolo dost. Namestie je velke a tym padom dostava krajsi efekt. Maloktore mesto ma take velke namestie, ako nase.

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Chceli nieco viac

Cierny Balog sa okrem odbojarskeho postoja preslavil aj svojim folklorom. V roku 1933 tu zalozili subor, ktoreho clenmi boli robotnici pracujuci v lesoch a v pilach. Najstarsimi boli S. Auxt, J. Giertli, P. Tazky, S. Kovalcik, J. Zabka, J. Kovalcik, R. Daxner, J. Gajdos, J. Pobis a dalsi. K suboru patrili aj zeny. Pri nacvicovani pomahali starsi ludia, poznali stare tance, prvky, ktore pri nacviku stmelili do pasma tancov z Balogu. Boli to: stinanie stromov, hajduchy, odzemky, medvicka. Kazdorocne vystupovali na narodopisnych slavnostiach na Sliaci. Ale to nebolo ich cielom, chceli nieco viac, stalo sa tak az po oslobodeni. Tanecny subor z Cierneho Balogu vystupoval na vsetkych sutaziach aj na celostatnych slavnostiach. Na vystupenia po celej republike im ostali velmi pekne spomienky.
V roku 1933 bol v C. Balogu strajk lesnych robotnikov, na ktorom sa zucastnili aj clenovia suboru. Niektori boli bez zamestnania. Subor usporaduval vystupenia a tanecne zabavy v prirode (najma cez fasiangy), z ktorych zisk venovali najviac postihnutym clenom a rodinam. Uradom sa nevidelo, ze spolu drzia a podporuju svojich clenov.
V roku 1938 prisla do C. Balogu delegacia z Anglicka, ktorej sa tance suboru velmi pacili. Bola to velka udalost. Subor ziskal na vaznosti a pribudli aj novi clenovia.
Stretavali sa v skole. Za tzv. Slovenskeho statu prerusili svoju cinnost. Pocas Slovenskeho narodneho povstania boli clenovia suboru vojakmi alebo partizanmi. Po oslobodeni sa znovu dali do prace a subor preslavil svoju obec. Potom uz posobili kazdy rok, ci to uz bola Straznica, Devin, Detva. V roku 1946 na slavnostiach v Devine ziskali prvu cenu.
Clenovia suboru radi spominaju na chvile prezite v subore a vobec na pevny a stmeleny kolektiv. Boli ako jedna rodina, ktora si vytycila ulohu povzniest a preslavit Cierny Balog. Skoda, ze sa subor rozisiel, Horehronie tak stratilo krasne kulturne teleso.
Z pamati dlhorocneho veduceho suboru Jozefa Gajdosa uvadza

Julius Laubert


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT