Najvyznamnejsim urbanistickym priestorom
Brezna vzdy bolo jeho namestie, ktore svojim obdlznikovym tvarom a rozlohou (213 x 146 m)
patri medzi ojedinele na Slovensku. V zivote Breznanov plnilo dolezitu
hospodarsko-spolocensku funkciu a volali ho ,,mestom". Na velkej ploche namestia
vyrastli najdolezitejsie a architektonicky najzaujimavejsie stavby, ako radnica,
rimskokatolicky kostol a strazna veza sluziaca aj ako zvonica. Spojenim povodne samostatne
stojacich mestianskych domov okolo namestia vznikla suvisla radova zastavba. Vacsinu domov
stavebne upravili v 19. storoci. Z historie prejdime do sucasnosti,
konkretne do 23. augusta 2002, kedy slavnostne otvorili zrekonstruovane breznianske
namestie a ucastnikov nasej ankety sme sa pytali, ako sa im paci. |
S anketovym mikrofonom
|
Bozena Daxnerova, studentka, Valaska:
- Paci sa mi, ako to spravili. Len teraz som prisla, takze to
este len obdivujem. Velmi sa mi paci fontana, z ktorej sa da aj napit. Mozeme chodit po
ploche namestia, nezakopavame o vselijake kamene, je to ovela krajsie. Mozem sa tu
napriklad vecer pokojne poprechadzat s priatelom, kedy je prijemne osvetlenie.
Michal Hrabovsky, technik, Sumiac:
- Mesiac som tu nebol, ale celkom sa mi to pozdava. Je to
uplne ine ako predtym. Parkovisko sice chyba, ale esteticka stranka to vynahradi. Konecne
uz aj v Brezne je moznost posediet si vonku v restauracii, chybalo to. Sme viacej
slovenskejsi. Myslim si, ze je vhodne doplnena zelen v parku a beton na namesti.
Viliam Hlacik, bezpecnostny technik, Brezno:
- Namestie je krajsie ako bolo, ale je tu vela betonu. Zelen
je len pri zvonici, tam je to pekne, no v strede vedla fontany chyba. Podla mna by podium
mohlo byt trosku inaksie, je tvrde, dost ,,utopene", lebo namestie ma urcity sklon.
Bolo by vhodne trosku ho zdvihnut a dat nan dosky, klasika je klasika. Fontanka je pekna,
ale vsimol som si, ze poniektori uz maju zarobok. Vravi sa, ze kto tam hodi nejaky peniaz,
vrati sa sem, ale oni ho vyberu, takze tu budu stale. Aj pitna fontanka je dobra vec, ked
pridu navstevnici, obcerstvia sa, daju si hlt vody, pokochaju sa namestim a idu dalej.
Bozena Duricova, dochodkyna, Brezno:
- Mne sa tu paci vsetko. Som spokojna. Oplatilo sa dat
peniaze do rekonstrukcie, ved namestie bolo uz stare, otrasne. Pekne je to. S vnucatami
sem chodim kazdy den, mozu bez problemov behat, zabavaju sa. Keby vylucili dopravu z
mesta, bolo by to este lepsie.
Zuzana Parasinova, krmicka, Brezno:
- Namestie je teraz pekne, super, ovela krajsie ako bolo.
Dcerka uz vyuzila pitnu fontanku a aj do velkej hodila korunky, aby sme sem castejsie
chodili. Chyba mi tu vsak viac stromov.
M. K. dochodkyna, Brezno:
- Paci sa mi to, denne tadialto chodim, takze som videla, ako
sa namestie budovalo. Mam uz svoj vek, spominam si aj na casy stareho namestia.
Frantiska Tazka, dochodkyna, Brezno:
- Vyzera to dobre, celkom inak ako predtym. Vynikajuce je, ze
uz tu nestoja auta, ved parkovisk je okolo dost. Namestie je velke a tym padom dostava
krajsi efekt. Maloktore mesto ma take velke namestie, ako nase.
Chceli nieco viac
Cierny Balog sa okrem odbojarskeho postoja preslavil aj
svojim folklorom. V roku 1933 tu zalozili subor, ktoreho clenmi boli robotnici pracujuci v
lesoch a v pilach. Najstarsimi boli S. Auxt, J. Giertli, P. Tazky, S. Kovalcik, J. Zabka,
J. Kovalcik, R. Daxner, J. Gajdos, J. Pobis a dalsi. K suboru patrili aj zeny. Pri
nacvicovani pomahali starsi ludia, poznali stare tance, prvky, ktore pri nacviku stmelili
do pasma tancov z Balogu. Boli to: stinanie stromov, hajduchy, odzemky, medvicka.
Kazdorocne vystupovali na narodopisnych slavnostiach na Sliaci. Ale to nebolo ich cielom,
chceli nieco viac, stalo sa tak az po oslobodeni. Tanecny subor z Cierneho Balogu
vystupoval na vsetkych sutaziach aj na celostatnych slavnostiach. Na vystupenia po celej
republike im ostali velmi pekne spomienky.
V roku 1933 bol v C. Balogu strajk lesnych robotnikov, na ktorom sa zucastnili aj
clenovia suboru. Niektori boli bez zamestnania. Subor usporaduval vystupenia a tanecne
zabavy v prirode (najma cez fasiangy), z ktorych zisk venovali najviac postihnutym clenom
a rodinam. Uradom sa nevidelo, ze spolu drzia a podporuju svojich clenov.
V roku 1938 prisla do C. Balogu delegacia z Anglicka, ktorej sa tance suboru velmi
pacili. Bola to velka udalost. Subor ziskal na vaznosti a pribudli aj novi clenovia.
Stretavali sa v skole. Za tzv. Slovenskeho statu prerusili svoju cinnost. Pocas
Slovenskeho narodneho povstania boli clenovia suboru vojakmi alebo partizanmi. Po
oslobodeni sa znovu dali do prace a subor preslavil svoju obec. Potom uz posobili kazdy
rok, ci to uz bola Straznica, Devin, Detva. V roku 1946 na slavnostiach v Devine ziskali
prvu cenu.
Clenovia suboru radi spominaju na chvile prezite v subore a vobec na pevny a
stmeleny kolektiv. Boli ako jedna rodina, ktora si vytycila ulohu povzniest a preslavit
Cierny Balog. Skoda, ze sa subor rozisiel, Horehronie tak stratilo krasne kulturne teleso.
Z pamati dlhorocneho veduceho suboru Jozefa Gajdosa uvadza
Julius Laubert |