Vacsinu rokovacieho casu Predsednictva a Rady ZMOS, ktoreho clenovia sa v dnoch 25. a 26. septembra stretli v Brezne, venovali otazkam skolstva a podmienkam presunu tejto kompetencie na mesta a obce.
,,Nenaplnili sa cierne scenare, podla ktorych mesta a obce nezvladnu kompetenciu hned na zaciatku a v niektorych skolach sa nezacne skolsky rok. Skolsky rok sa zacal aj napriek vsetkym problemom, ktore vznikali. Splnili sa nase predpoklady, ktore sme prezentovali verejnosti. Doslo k nedodrzaniu, ale aj obchadzaniu pravnych noriem. Mozeme konstatovat, ze aj v sucasnosti, dva mesiace po uplynuti druhych terminov je viac ako patdesiat percent delimitacnych protokolov nepodpisanych", informoval novinarov po skonceni rokovania predseda ZMOSu Michal Sykora.
Vyse troch hodin rokovacieho maratonu patrilo prave diskusii s predstavitelmi ministerstva skolstva i ministerstva vnutra. M. Sykora problemy zhrnul do niekolkych okruhov: nedoriesene financovanie od ocakavanych dlhov v skolstve cez zasadne odlisne prepocty financnych prostriedkov na jedneho ziaka az po stale chybajuce informacie o rozpoctoch konkretnych zariadeni. Delimitacne protokoly, podpisane len na patdesiat percent, treba skompletizovat. Dalsim problemom je presun funkcnych miest s prislusnymi mzdovymi a inymi prevadzkovymi nakladmi i majetkovo-pravne vysporiadanie nehnutelnosti prechadzajucich na samospravu. Zavery sformulovali s tym, ze musia doriesit rozporove konanie a dat ho do legilastivnej podoby. Dohodli sa, ze na stvorstretnuti (ministerstvo skolstva, ministerstvo vnutra, ministerstvo financii a ZMOS) sa k tymto otazkam vratia.
Za jeden z vybornych vysledkov v historii ZMOSu M. Sykora oznacil ziskanie viac ako styroch miliard korun z prostriedkov vlozenych do vystavby plynovodov. Diskutovali aj o priprave statneho rozpoctu na buduci rok. Ako zdoraznil, situacia je o to komplikovanejsia, ze nejde len o financovanie povodnych kompetencii, ale v novych podmienkach preslo na samospravu vela zodpovednosti v oblasti skolstva, zdravotnictva i socialnej starostlivosti. Na 1. az 3. oktobra pripravili tri pracovne stretnutia k problematike zakladania spolocnych uradov pre primatorov a starostov obci, v ktorych by mali byt tieto urady umiestnene. Zatial ich vzniklo malo, pretoze s presuvanymi kompetenciami do obci neprichadzaju adekvatne financne prostriedky. Tieto spolocne urady by mali poskytovat kvalitny servis pre jednotlive zdruzene obce. Hovorili aj o parlamentnych volbach, ktore ma Slovensko za sebou uspesne nielen vdaka volicom, organom statnej spravy, statistickemu uradu, policii, ale do velkej miery najma zasluhou miest a obci: ,,Jedny volby mame za sebou, druhe - komunalne su pred nami. Rozhodli sme sa, ze vydame prirucku pre vsetkych miestnych volenych predstavitelov. V sucasnosti je 40 tisic starostov, primatorov a poslancov. Na zaklade novely o obecnom zriadeni, na ktorej sme sa uzko podielali, by volenych predstavitelov malo byt 25 tisic. Podla nas obec podla poctu obyvatelov ma mat urcity pocet poslancov. ", povedal na adresu volieb M. Sykora. Uviedol, ze ZMOS v auguste so zastupcami vlady, vyssich uzemnych celkov a odborarov podpisal kolektivnu dohodu vo verejnej sluzbe na rok 2003 s podmienkou, ze statny rozpocet zohladni v nej zakotvene poziadavky.
Na poslednom rokovani rady pred komunalnymi volbami sa budu zaoberat statnym rozpoctom a pripravou apriloveho snemu, na ktorom sa zidu uz novozvoleni starostovia a primatori.

Citatelska sutaz k 10. narodeninam Horehronia

15.

Dna 18. aprila 1760 oznamili z Hlavneho komorskogrofskeho uradu v Banskej Stiavnici do Banskej Bystrice, aby komora poslala do Novej Bane cloveka pre sklarskeho majstra, ktory bude stavat novu hutu v Sihle. V priebehu roka hutu postavili nakladom 1912 zlatych 17 a 3/4 grajciarov. Zaroven boli odkupene za 60 zlatych styri drevorubacske drevenice.
Sihlianska cisarsko-kralovska sklaren vznikla po divinskej (Stara Huta), viglasskej (Viglasska Huta) a detvianskej sklarni (Detvianska Huta) ako stvrta v poradi, takze patri k najstarsim v regione. V prvej faze svojho fungovania musela striktne dodrziavat sortiment vyroby a pocetny stav zamestnancov, co zapricinilo, ze miestna komunita zamestnancov sklarne sa rozrastla len nepatrne a ak, tak len o rodinnych prislusnikov. K zmene dochadza az v druhej faze jej cinnosti, v ktorej sa stala de facto uz len sklarnou vyrabajucou tabulove sklo pre komercne ucely. Pocas svojej existencie zazila roky prosperity, ale aj upadku, ktory sa obycajne dostavil v dosledku casteho striedania najomcov. Kazdy z nich (bolo ich sestnast) sa snazil vtisnut sklarskej vyrobe vlastnu pecat. Vojnovy rok 1915 bol poslednym rokom cinnosti sihlianskej sklarne. Obdivovat krasu a umenie sihlianskych sklarov je dnes mozne len na niektorych vzacne zachovanych muzealnych kusoch. Chemicke a laboratorne sklo bolo predurcene na laboratorne a priemyselne vyuzitie, takze sa nezachovala tak, ako produkcia uzitkoveho skla a produkcia zo susednych sklarni. Sihlianski sklari boli majstri, ktori vedeli vyrobit take technicke sklo, ako nikde inde.
Dalsia patica otazok sutaze o 1000, 500 a 300 korun, na ktore nemusite odpovedat hned. Staci, ak tak spravite po zverejneni poslednej 30. otazky: 11. V akej nadmorskej vyske lezi najvyssi vrch bravacovskeho chotara Kecka? 12. Jednym z unikatov Sumiaca je zbierka Mikulasa Gigaca. Aka je to zbierka? 13. V ktorom roku zacali s trasovanim Ciernohronskej zeleznice? 14. V ktorom cestopise Gustava Kazimira Zechentera-Laskomerskeho sa spomina Jaraba? 15. Kolko rokov posobila sklarska huta v Sihle?

Treba vediet, kde patrime

,,Som Breznan, ako boli moji rodicia i stari rodicia. Narodil som sa sice vo Svatom Ondreji (dnes Brusno), kde sa nasi prestahovali na kratky cas a otec tu bol veducim Konzumu. Po dvoch rokoch navrat do Brezna, skolkarske (volali to dadov), skolske a studentske roky. A v patdesiatom stvrtom roku maturita. Potom uz prisla k slovu Bratislava. Filozoficka fakulta Univerzity Komenskeho, po jej absolvovani praca v masmediach. Spomeniem Ceskoslovensky rozhlas, tyzdennik Kulturny zivot, az do jeho zakazu v roku 1969, denniky Lud, Cas, Novy cas. Paralelne sa odvijala i moja literarna tvorba, doposial jedenast knih poezie, prozy, humoru a satiry, okrem kniznych vydani prekladov a stovky clankov, recenzii, reportazi na najroznejsie temy. Napriek takmer piatim desatrociam zivota a tvorby v Bratislave stale sa citim Breznanom, Horehroncom a tym, pravdaze, Slovakom!" Vyznava sa majster pera Igor Gallo, ktoreho nedavnu navstevu v Brezne sme vyuzili na rozhovor s nim:
o Uz vyse dvadsat rokov vacsinu svojho letneho casu travite v chalupe v dedinke Sihla. Preco prave v tejto lokalite pod Lomom nad Rimavicou?
- Mam na to viacero dovodov: krasna, nezdevastovana priroda, dobri a srdecni ludia a najma fakt, ze je to skoro na skok do Brezna. Mam tam rodinu, priatelov a stale zive spomienky na detstvo a dospievanie, ku ktorym sa neustale vraciam. Odraza sa to zakonite i v mojej tvorbe. Tesim sa, ze rovnaky vztah k mojmu kraju si nasla i manzelka, dcera, ale aj dve vnucky, ktore sa tu citia ako doma.
o Nedavno sme sa v nasich novinach vratili k vasej knihe poviedok Bose cesty. Ich dej sa odohrava v tazkych rokoch druhej svetovej vojny. Z coho ste cerpali inspiraciu a namety?
- Obdobie vojnovej kataklizmy sa objavuje aj v mojich dalsich knihach. Boli to mimoriadne tazke a krute casy. Mal som vtedy sest az desat rokov, a tak si na vselico jasne spominam. Casto sa mi to pred ocami odvija ako zivy film. Pokusam sa, napriek tragike vojny, hladat aj svetlejsie spomienky ci prihody. K ich zobrazeniu pristupujem vzdy z autentickeho, osobneho pohladu.
o Coskoro sa s vami stretneme na besede o vasej najnovsej knihe Putovanie v kruhu. Vasimi hostami na jej prezentacii maju byt spisovatelia Ladislav Tazky, Peter Kovacik a Jaroslav Reznik. Aky vztah vas k nim viaze?
- U prvych dvoch je to okrem ineho i rodacka spolupatricnost. A u vsetkych troch dlhorocne priatelstvo. No aj pribuznost a blizkost nazorov. Na zivot spolocnosti, narodnu historiu, ale aj na dnesnu zlozitu a pre drvivu vacsinu obcanov Slovenska nelahku situaciu. Na tazke socialne a existencne podmienky, v ktorych sa ocitli.
o Co vase najblizsie tvorive plany, sny?
- Clovek v mojich rokoch si uz tazko moze robit dalekosiahle plany. Cakam na vydanie spominanych dvoch knih. Tou prvou su humoristicke spomienky na mojich literarnych druhov, no i na priatelov vytvarnikov, publicistov i na dalsich ludi z kulturnych ci umeleckych kruhov. Jej nazov je Dolu z piedestalu! Druhou publikaciou je vyber mojich najnovsich aforizmov, pranierujucich neduhy nasej spolocnosti a najma tych ,,hore", co maju na nich nehynuce ,,zasluhy". Nazov je tiez priznacny - Dobre korenene, vladou neschvalene. Nadvazuje na predchadzajucu knihu aforizmov, co vysla pred styrmi rokmi pod nazvom Dobre osolene, vladou neschvalene. Doposial je aktualna, pretoze sa za posledne roky nic u nas nezlepsilo. Prave naopak! Chcel by som nadalej pisat poviedky o ludoch, ktorych som poznal ci poznam, s autobiografickym pohladom, no samozrejme s pridanim spisovatelskej fantazie. Mnohi z ich akterov, tak ci inak, patria aj do tohto regionu. V poezii by som chcel tematicky uprednostnit citlivu oblast medziludskych vztahov, vieru, ze to dobre v cloveku nemoze zahynut.