Regionalne noviny obcanov Brezna, Horehronia a Stredneho rudohoria
ROCNIK 10

CISLO

42

22. OKTOBER  2002 6-Sk

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Jedna otazka

primatorovi Brezna Ing. Vladimirovi Faskovi

o Slavnostny program venovany seniorom dal v nedelu definitivnu bodku za tohtorocnymi Dnami mesta Brezna. Ako ich hodnotite?
- Pripominam, ze Dni mesta Brezna organizujeme od roku 1995 a myslim si, ze tato oslava dava pocit hrdosti a prislusnosti k mestu. V tomto roku boli Dni odlisne od ostatnych, pretoze sa prakticky zacali 23. augusta otvorenim namestia a pokracovali od 10. do 20. oktobra. Ako tradicne otvorili sme ich studentskym dnom, ktoreho pekny program pokazilo pocasie. Ale je chvalyhodne, ze napriek drobnemu dazdu country skupina Vodopad koncertovala a divaci niekolko hodin vydrzali pocuvat a zabavat sa. Dolezitym momentom bolo, ze nase Dni navstivili delegacie z partnerskych miest, z polskeho Ciechanowa zastupkyna prezidenta mesta, pracovnici kultury a clen rady, z ceskeho Noveho Bydzova starosta a tajomnicka. Ich navsteva dodala Dnom vaznost a v neposlednom rade pracovnici mestskeho uradu si mohli vymenit skusenosti zo samospravnej cinnosti. Podstatu oslav tvoril 35. rocnik Chalupkovho Brezna, ktory zacal uz v piatok slavnostnymi sluzbami Bozimi. V ich druhej casti vystupila znama herecka Eva Kristinova, ktoru sprevadzala klavirna majsterka Klara Havlikova. Pocasie pokazilo aj jarmok ludovych vyrobkov, ale milo ma prekvapila ucast ludovych umelcov, ale aj zaujem ludi, ktori si ich vyrobky prisli pozriet i kupit. Vrcholom piatku bolo slavnostne otvorenie Chalupkovho Brezna a pri tejto prilezitosti seminar o zivote a diele Martina Razusa a Frantiska Svantnera. Vo vecernych hodinach Divadelny subor Jana Chalupku pre ucastnikov Chalupkovho Brezna odohral hru Martina Razusa Krcmarsky kral, ktora je narocna na pocet i vykony hercov, ale aj pre divakov. Ten, kto necital knihu Krcmarsky kral, mal zmiesane pocity, co potvrdili aj nasi hostia. Sobota sa niesla v znameni sutazi Chalupkovho Brezna. Predpoludnim sme zial museli odvolat vystupenie dychovych, folklornych hudieb, suborov i ukazky historickeho sermu. Zaujimave bolo Putovanie v kruhu - krst knihy breznianskeho rodaka Igora Galla, ktoreho v krasnej atmosfere povzbudili a pospominali na spolocne prezite roky priatelstva spisovatelia Peter Kovacik, Jaroslav Reznik a Jan Beno. Kedze bola sutazna sobota, vo vecernych hodinach bol galaprogram laureatov Chalupkovho Brezna. Neda mi nespomenut, ze nielen ako predstavitela mesta, ale aj ako Breznana ma tesi, ze 35. rocnik bol najvacsim co do poctu sutaziacich a zucastnili sa na nom traja ludia - Matej Kan, Ladislav Bartko a Jan Nemcok, ktori uz tridsatpat rokov tuto sutaznu prehliadku pedagogickych pracovnikov pripravuju. V nedelu sme sa rozlucili s nasimi hostami, opat v dazdi, ktory nam pokazil celu stat Dni. Pondelok vo vecernych hodinach mohli divaci vzhliadnut estradne predstavenie divadla West.
Skoncilo sa jedno podujatie a my ideme uz do tretej etapy Dni, a sice Francuzskych dni v Brezne, na ktore prislubil navstevu primator Meudonu a jeho zastupca, slovenska velvyslankyna vo Francuzsku Maria Krasnohorska, pozyvame aj byvaleho velvyslanca Vladimira Valacha, ktory je v sucasnosti prezidentom Slovensko-francuzskej spolocnosti.

h0242a.jpg (11412 bytes)
Brezniansky mestsky dom kultury bol v piatok 18. oktobra dejiskom oslav 50. vyrocia vzniku orchestra a spomienky na 126-rocnu historiu dychovej hudby v Brezne. Do slavnostneho galaprogramu zaradili pestry repertoar skladieb domacich i zahranicnych autorov. Predstavila sa aj mala dychova hudba Mostarenka so svojimi povodnymi skladbami a solistami. Pri tejto prilezitosti instalovali vystavku materialov venovanych historii a sucasnosti orchestra z autorskej dielne vytvarneho odboru Zakladnej umeleckej skoly v Brezne. O zivote tohto jubilanta pise na strane 4 Daniel Rakyta v clanku Coze je to patdesiatka?

 

Starostovia o presune kompetencii

Opat sa nedohodli

V suvislosti s tym, ze kompetencie zo statnej spravy na samospravne a vykonne organy neprechadzaju podla povodnych predstav, metodickeho a financneho zabezpecenia, v stredu 16. oktobra sa na rokovani stretol primator Brezna a predseda Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria so starostami obci.
Predmetom rokovania bola dalsia rozprava o spolocnych obecnych uradoch na vykon kompetencii. ,,Na Horehroni sa asi na spolocnych uradovniach dohodneme velmi tazko", povedal Ing. Vladimir Fasko. Jediny jasny spolocny urad je totiz len Brezno pre celu dolnu cast. V ,,hre" je este Cierny Balog a Polomka alebo Helpa. Kazda obec by teoreticky mala vsetky kompetencie zvladnut sama a tie, ktore ,,nevladze", napriklad stavebne konanie, socialne zabezpecenie - opatrovatelsku sluzbu deleguje na spolocne urady. Funkciu spolocneho uradu by mala vykonavat obec, ktora obsiahne viac ako 20 000 obyvatelov a na uzatvorenie zmluvy o spolocnom obecnom urade treba, aby vsetky obce nadpolovicnou vacsinou svojich poslancov suhlasili s delegovanim kompetencii.
Diskutovali aj o otazke skolstva a dohodli sa, ze prednostu okresneho uradu a jeho odbornych pracovnikov pozvu na spolocne stretnutie na vyriesenie tychto problemov. Hovorili aj o transformacii vodarni a kanalizacii. Zo statneho podniku Stredoslovenske vodarne a kanalizacie 1. septembra vznikla akciova spolocnost. Nasledovat bude transformacia na obecnu akciovu spolocnost, kde kazda obec podla poctu obyvatelov dostane podiel na celkovom majetku, ktory predstavuje asi 4,5 miliardy korun s tym, ze jedna akcia bude mat hodnotu tisic korun.

(r)

h0242i.jpg (13740 bytes)

h0242h.jpg (13753 bytes)

Bezmala dvadsat stankov vyrastlo v piatok na stvrtom Lopejskom jarmoku. Pocasie velmi neprialo a odradilo nielen predavajucich, ale i kupujucich. Ale aj tak v Lopeji panovala prava jarmocna nalada, ku ktorej prispeli i tony ciganskej muziky.

Tohtorocny v poradi uz 14. jesenny Polomsky jarmok sprevadzalo nepriaznive pocasie, ked v sobotu dokonca snezilo. Napriek tomu na namesti v piatok postavili tridsatosem stankov, v ktorych predavajuci z celeho Slovenska ponukali rozmanity tovar, nechybali ludovo-umelecke vyrobky, perniky, obrazky i obcerstvenie.

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT