primatorovi Brezna Ing. Vladimirovi
Faskovi
o Slavnostny program venovany seniorom dal v nedelu
definitivnu bodku za tohtorocnymi Dnami mesta Brezna. Ako ich hodnotite?
- Pripominam, ze Dni mesta Brezna organizujeme od roku 1995 a myslim si, ze tato
oslava dava pocit hrdosti a prislusnosti k mestu. V tomto roku boli Dni odlisne od
ostatnych, pretoze sa prakticky zacali 23. augusta otvorenim namestia a pokracovali od 10.
do 20. oktobra. Ako tradicne otvorili sme ich studentskym dnom, ktoreho pekny program
pokazilo pocasie. Ale je chvalyhodne, ze napriek drobnemu dazdu country skupina Vodopad
koncertovala a divaci niekolko hodin vydrzali pocuvat a zabavat sa. Dolezitym momentom
bolo, ze nase Dni navstivili delegacie z partnerskych miest, z polskeho Ciechanowa
zastupkyna prezidenta mesta, pracovnici kultury a clen rady, z ceskeho Noveho Bydzova
starosta a tajomnicka. Ich navsteva dodala Dnom vaznost a v neposlednom rade pracovnici
mestskeho uradu si mohli vymenit skusenosti zo samospravnej cinnosti. Podstatu oslav
tvoril 35. rocnik Chalupkovho Brezna, ktory zacal uz v piatok slavnostnymi sluzbami
Bozimi. V ich druhej casti vystupila znama herecka Eva Kristinova, ktoru sprevadzala
klavirna majsterka Klara Havlikova. Pocasie pokazilo aj jarmok ludovych vyrobkov, ale milo
ma prekvapila ucast ludovych umelcov, ale aj zaujem ludi, ktori si ich vyrobky prisli
pozriet i kupit. Vrcholom piatku bolo slavnostne otvorenie Chalupkovho Brezna a pri tejto
prilezitosti seminar o zivote a diele Martina Razusa a Frantiska Svantnera. Vo vecernych
hodinach Divadelny subor Jana Chalupku pre ucastnikov Chalupkovho Brezna odohral hru
Martina Razusa Krcmarsky kral, ktora je narocna na pocet i vykony hercov, ale aj pre
divakov. Ten, kto necital knihu Krcmarsky kral, mal zmiesane pocity, co potvrdili aj nasi
hostia. Sobota sa niesla v znameni sutazi Chalupkovho Brezna. Predpoludnim sme zial museli
odvolat vystupenie dychovych, folklornych hudieb, suborov i ukazky historickeho sermu.
Zaujimave bolo Putovanie v kruhu - krst knihy breznianskeho rodaka Igora Galla, ktoreho v
krasnej atmosfere povzbudili a pospominali na spolocne prezite roky priatelstva
spisovatelia Peter Kovacik, Jaroslav Reznik a Jan Beno. Kedze bola sutazna sobota, vo
vecernych hodinach bol galaprogram laureatov Chalupkovho Brezna. Neda mi nespomenut, ze
nielen ako predstavitela mesta, ale aj ako Breznana ma tesi, ze 35. rocnik bol najvacsim
co do poctu sutaziacich a zucastnili sa na nom traja ludia - Matej Kan, Ladislav Bartko a
Jan Nemcok, ktori uz tridsatpat rokov tuto sutaznu prehliadku pedagogickych pracovnikov
pripravuju. V nedelu sme sa rozlucili s nasimi hostami, opat v dazdi, ktory nam pokazil
celu stat Dni. Pondelok vo vecernych hodinach mohli divaci vzhliadnut estradne
predstavenie divadla West.
Skoncilo sa jedno podujatie a my ideme uz do tretej etapy Dni, a sice Francuzskych
dni v Brezne, na ktore prislubil navstevu primator Meudonu a jeho zastupca, slovenska
velvyslankyna vo Francuzsku Maria Krasnohorska, pozyvame aj byvaleho velvyslanca Vladimira
Valacha, ktory je v sucasnosti prezidentom Slovensko-francuzskej spolocnosti.
Brezniansky mestsky dom kultury bol v piatok 18. oktobra
dejiskom oslav 50. vyrocia vzniku orchestra a spomienky na 126-rocnu historiu dychovej
hudby v Brezne. Do slavnostneho galaprogramu zaradili pestry repertoar skladieb domacich i
zahranicnych autorov. Predstavila sa aj mala dychova hudba Mostarenka so svojimi povodnymi
skladbami a solistami. Pri tejto prilezitosti instalovali vystavku materialov venovanych
historii a sucasnosti orchestra z autorskej dielne vytvarneho odboru Zakladnej umeleckej
skoly v Brezne. O zivote tohto jubilanta pise na strane 4 Daniel Rakyta v clanku Coze je
to patdesiatka? |
Starostovia
o presune kompetencii |
Opat sa nedohodli
V suvislosti s tym, ze kompetencie zo statnej spravy
na samospravne a vykonne organy neprechadzaju podla povodnych predstav, metodickeho a
financneho zabezpecenia, v stredu 16. oktobra sa na rokovani stretol primator Brezna a
predseda Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria so
starostami obci.
Predmetom rokovania bola dalsia rozprava o spolocnych obecnych uradoch na vykon
kompetencii. ,,Na Horehroni sa asi na spolocnych uradovniach dohodneme velmi tazko",
povedal Ing. Vladimir Fasko. Jediny jasny spolocny urad je totiz len Brezno pre celu dolnu
cast. V ,,hre" je este Cierny Balog a Polomka alebo Helpa. Kazda obec by teoreticky
mala vsetky kompetencie zvladnut sama a tie, ktore ,,nevladze", napriklad stavebne
konanie, socialne zabezpecenie - opatrovatelsku sluzbu deleguje na spolocne urady. Funkciu
spolocneho uradu by mala vykonavat obec, ktora obsiahne viac ako 20 000 obyvatelov a na
uzatvorenie zmluvy o spolocnom obecnom urade treba, aby vsetky obce nadpolovicnou vacsinou
svojich poslancov suhlasili s delegovanim kompetencii.
Diskutovali aj o otazke skolstva a dohodli sa, ze prednostu okresneho uradu a jeho
odbornych pracovnikov pozvu na spolocne stretnutie na vyriesenie tychto problemov.
Hovorili aj o transformacii vodarni a kanalizacii. Zo statneho podniku Stredoslovenske
vodarne a kanalizacie 1. septembra vznikla akciova spolocnost. Nasledovat bude
transformacia na obecnu akciovu spolocnost, kde kazda obec podla poctu obyvatelov dostane
podiel na celkovom majetku, ktory predstavuje asi 4,5 miliardy korun s tym, ze jedna akcia
bude mat hodnotu tisic korun.
(r)
|
|
Bezmala dvadsat stankov vyrastlo v piatok na
stvrtom Lopejskom jarmoku. Pocasie velmi neprialo a odradilo nielen predavajucich, ale i
kupujucich. Ale aj tak v Lopeji panovala prava jarmocna nalada, ku ktorej prispeli i tony
ciganskej muziky. |
Tohtorocny v poradi uz 14. jesenny Polomsky jarmok
sprevadzalo nepriaznive pocasie, ked v sobotu dokonca snezilo. Napriek tomu na namesti v
piatok postavili tridsatosem stankov, v ktorych predavajuci z celeho Slovenska ponukali
rozmanity tovar, nechybali ludovo-umelecke vyrobky, perniky, obrazky i obcerstvenie. |
|