Coze je to patdesiatka?

Zrod breznianskej dychovky pri podniku Mostaren Brezno sa datuje prvym majom 1952, kedy sa uskutocnilo jej prve verejne vystupenie. Zo zachovanych dokumentov je vsak zname, ze dychova hudba v tomto meste vznikla uz v roku 1876 a posobila pod patronatom Dobrovolneho hasicskeho zboru.
Novodoba historia dychovky zacala na pode novovzniknuteho podniku Mostaren (1952), ked sa niekolko nadsencov, muzikantov a byvalych clenov hasicskej hudby rozhodlo zalozit novy orchester. Medzi hlavnych iniciatorov patrili Jozef Daubner, Jozef Grener a hlavne Jozef Knosko. Pravidelny nacvik vsak narazal na tazkosti, pretoze orchester nemal ,,svoju strechu nad hlavou". Skusali v kancelarskych priestoroch podniku, neskorsie v byvalej mestskej kniznici, v zavodnom internate a az od roku 1963 v dome kultury, kde maju sidlo i teraz. Uroven orchestra stupala a do repertoaru si trufali zaradovat aj narocnejsie diela, a to aj vdaka spolupraci s nestorom slovenskych dychoviek hudobnym skladatelom Karolom Padivym. Tak sa orchester uz v roku 1957 po prvykrat dostal na sutaz strojarskych dychoviek Stredoslovenskeho kraja. Neskor to bolo vystupenie v ustrednom kole sutaze dychovych hudieb v Brne, na prvom celoslovenskom festivale v Leviciach, celoslovenskej prehliadke Padiveho Trencin, Kmochovom Koline a inych. Uspesne sa zucastnoval na okresnych i krajskych prehliadkach dychovych hudieb a viackrat nahraval pre slovensky rozhlas i televiziu. Za dirigentskym pultom sa vystriedali kapelnici Rudolf Bahna, Vladimir Zudel a najma agilny Jozef Knosko, ktory tento post zastaval v rokoch 1954 - 1989 a v rokoch 1991 - 1998. Ukazalo sa, ze na niektorych podujatiach by bolo vhodne ucinkovat aj v mensom obsadeni, a preto v roku 1971 vytvorili malu dychovu hudbu Mostarenka (dvanast clenov), ktorej kapelnikom aj v sucasnosti je Stefan Horsky.
Niekolkorocna transformacia v oblasti kulturnych zariadeni priniesla zmeny aj v tom, ze budova zavodneho klubu presla do vlastnictva mesta a dychovy orchester ZK Mostaren Brezno prijal novy nazov Dychovy orchester mesta Brezna. Patronatnej funkcie sa mesto ujalo zodpovedne, o com svedci aj fakt, ze prispelo na nove uniformy a poskytlo aspon minimalnu financnu podporu po tom, co transformujuci sa podnik Mostaren tieto podmienky podpory stratil.
Dlhorocny obetavy dirigent Jozef Knosko v roku 1999 dirigentsku palicku odovzdal Ing. Ivanovi Sykorkovi, ktory patri do mladej garnitury muzikantov, co sa prejavuje aj v jeho citlivom sklbeni moderneho vkusu s dlhorocnou tradiciou v tejto oblasti. V repertoari orchestra sa teraz objavuju naprikald filmove a muzikalove melodie, skladby tanecneho charakteru i v latinsko-americkom rytme a samozrejme aj skladby zo starsieho ,,hasicskeho" obdobia dychovky. Ucinkovanie dychovky je rozsirene o skupinu fanfaristov, dychove kvarteto, ktore ucinkuje najma na cirkevnych podujatiach. Za pozornost stoji aj spolupraca s malymi tanecnicami, ktore by po urcitom case mali ,,prerast" na mazoretky. V radoch orchestra najdeme robotnikov, technikov, pedagogov, studentov, dochodcov, ba aj policajta, ktorych spaja laska k tomuto zanru. Talenty vyhladavaju medzi ziakmi zakladnej umeleckej skoly, navstevnikmi hudobnych kurzov mestskeho kulturneho strediska i medzi rodinnymi prislusnikmi. Uvedomuju si, ze bez mladych by orchester nemal buducnost, a prave preto kladu doraz na tuto vekovu kategoriu.
Napokon trosku statistiky. Dychovy orchester mesta Brezna pocas svojej novodobej 50-rocnej existencie ma za sebou (vratane dychovej hudby Mostarenka) dovedna 2574 vystupeni, z toho 47 v zahranici. Viackrat vyhraval nasim krajanom v madarskej Bekescsabe, koncertoval v nemeckych mestach Berlin, Wittenberg, Zahna, Kemberg, dvakrat v Parizi, raz vo Viedni, styrikrat v Polsku, naposledy na medzinarodnom festivale dychovych hudieb Zlota lira v meste Rybnik nedaleko Katovic, kde si jeho clenovia mali moznost zmerat svoj talent a umenie s dychovymi orchestrami z Ceskej republiky, Madarska, Nemecka, Grecka, ba aj z Ciny.
Dychovemu orchestru mesta Brezna k jeho piatemu deceniu zelame vela dalsich rokov uspesneho muzicirovania.

Daniel Rakyta

Citatelska sutaz k 10. narodeninam Horehronia

18.

Obec Valkovna vznikla v roku 1954 spojenim osady Valkovna a troch osad Sumiaca - Zlatna, Svabolky a Novej Mase. Splnila sa tym odveka tuzba obcanov, ktori sa o to v minulosti uz viackrat pokusali, narazali vsak na odpor predstavitelov Sumiaca.
Vo Valkovni asi v roku 1800 postavili valcovnu plechu, teda jej nazov pochadza od slova valkat. Za osadou Zlatno je dolina Zlatnica, ktorou preteka potok, kde vraj ryzovali zlato. Podla neho pomenovali dolinu i osadu. Nazov Svabolky odvodzuju od toho, ze prvi pristahovalci boli zvacsa nemeckeho povodu, Svabi. A tak osadu, v ktorej sa usadili, nazvali Svabolkou. Povodne to bola samota s hostincom, pri ktorom koncom 18. storocia postavili tri zelezne hamre a v roku 1833 valcovnu plechov. V osade Nova Masa v druhej polovici 18. storocia postavili vysoku pec - masu. Pretoze v Cervenej Skale bola masa uz predtym, osadu pomenovali Novou Masou. V roku 1960 tu vyrastol zavod Horehronka na vyrobu bizuterie. O styri roky ho zrusili a v jeho halach potom montovali cerpadla Sigmy. Aj v 19. storoci v tychto osadach zasluhou rodu Coburgovcov prekvital kovopriemysel. V Zlatne bola tehliaren a kovaren, vo Valkovni valcovna plechu, v Svabolke pilnikaren, starsi obcania spominaju aj svabiaren. Najviac priemyselnych objektov mala Nova Masa, kde boli martinske pece, valcovna, velka nastrojaren, stolarska dielna, velka kovaren, zlievaren a poslednou vyrobou cinovanie nadob ,,cinkeraj".

Exoticke stretnutie s misionarmi

Druha oktobrova sobota sa vo farskom spolocenstve v Predajnej niesla v znameni exotickeho stretnutia s misionarmi. Na jeden den sa zakladna skola v obci zmenila na misijnu dedinku, do ktorej pricestovala mladez aj zo vzdialenejsieho okolia (Hrinovej a Detvy). Misionari v triedach ponukali neopakovatelnu prilezitost oboznamit sa s folklorom tej ktorej krajiny a s namahavou, ale krasnou misijnou pracou, naplnajucou stastim a radostou.
Od sestry Rozalie, vincentky, ktora posobila na Ukrajine, sa dalo dozvediet, ze asi najvacsi problem domorodcov su nechcene a opustene deti a alkoholizmus dospelych.
Z Misijnej kongregacie sluzobnic Ducha Svateho sa predstavila sestricka Katarina Florkova, ktora isty cas posobila v Ghane. Radost Africanov zo zivota, ktorou sa aj ona sama “nakazila”, predviedla v peknej piesni v sprievodnom rytme originalneho africkeho bubna, na ktorom si mal moznost kazdy zahrat, ale aj vyskusat si tamojsie odevy.
Jej spolusestra Ilona, pochadzajuca z Timoru a byvajuca na Slovensku druhy mesiac, v originalnych satach ukazovala zvyk privitania vazenych hosti na indonezskych ostrovoch.
Prekladatela potrebovali tiez Mary a Rotee, sestry Spolocnosti srdca Jezisovho, pochadzajuce priamo z ostrovov Kiribaty. Piesen v povodnom jazyku ostrovanov bola nemenej pekna ako tanec v slamenych sukniach i ozdoby na ruky a hlavu (na snimke Areka Grzeszczyka).
Misionar Spolocnosti Bozieho slova, pater Gaspar Habara, ktory prezil sest rokov v Brazilii, predstavil jej severny – najubohejsi kraj najma tym, ze daval ochutnat narodny napoj mathe.
Sestra Maria Cichon a Misijny sekretar Zhromazdenia sestier od Anjelov z Polska ponukali navstevnikom exoticke jedlo – ryzu s bananmi.
Vzacnym hostom stretnutia bol mons. Rudolf Balaz, sidelny biskup banskobystrickej diecezy. Tesil sa, ze sa takato akcia uskutocnuje v skole. Vyslovil tiez nadej, ze ovocim tohto podujatia budu misijne povolania.
Akciu zorganizovali patri pallotini, ktori devat rokov posobia vo farnosti v Predajnej. V pripravach misijneho podujatia im vysli v ustrety riaditel skoly i starostka obce.
Misionari i ucastnici si na rozlucku slubili stretnutie o rok.

(jl, jp)