V Bratislave bude prvy Horehronsky ples

V sobotu 8. februara sa v priestoroch Parku kultury a oddychu v Bratislave uskutocni prvy Horehronsky ples. Jeho pripravny vybor tvoria rodaci z okresov Banska Bystrica a Brezno posobiaci v Bratislave. Okrem zastupcov regionu predpokladaju aj ucast vyznamnych osobnosti, rodakov, ktori v sucasnosti ziju v Bratislave. Oslovili aj obce, ktore sa na plese mozu prezentovat specialitami svojej kuchyne, propagacnymi materialmi, vyrobkami podnikatelov, kulturnymi aktivitami, privitaju najma ludove hudby, spevakov, zabavacov a tanecnikov, obec si moze zabezpecit aj samostatnu lozu. V hlavnom meste sa plesy z roznych regionov stavaju tradiciou. Mozno, ze v tomto roku zacne svoju historiu pisat aj Horehronsky ples.

V H. Lehote sa ,,prebudzaju"

Starosta Hornej Lehoty Vladimir Busniak plni svoje slovo, ze ,,uprednostni, aby sa ludia trosku zobudili, pretoze v H. Lehote na par rokov kulturno-spolocenske dianie zaspalo". V nedelu 12. januara totiz uskutocnili nulty rocnik detskeho karnevalu na lade, na ktorom sa predviedlo patnast masiek a vsetky dostali sladku odmenu. Pocetna divacka kulisa v peknom slnecnom pocasi potom sledovala historicky prvy zapas zien v ladovom hokeji. Vobec nie je rozhodujuce, kto vyhral. Zvitazila myslienka Janky Schwarcbacherovej, ktora prachom nezapadla, zacali dokonca s pripravami na medzidedinsky turnaj v zenskom hokeji.

Ocenenia pre Janku Leitnerovu a Martinku Zibrinovu

Ziacky vytvarneho odboru Zakladnej umeleckej skoly v Brezne Janka Leitnerova a Martinka Zibrinova ziskali na medzinarodnych vytvarnych sutaziach vyznamne ocenenia, Janka Zlatu cenu a Martinka Zvlastne ocenenie. J. Leitnerova sa zucastnila na sutazi Rainbow, ktoru uskutocnuje galeria v madarskej Zanke, kde uz breznianska ,,zuska" (ucitelka vytvarneho odboru Eva Schleicherova) ziskala striebornu a bronzovu cenu. V tomto skolskom roku do sutaze poslalo svoje prace tridsatpat statov, medzi nimi europske krajiny, USA, Kanada, staty Juznej Ameriky, Egypt, Indonezia, Turecko, India a dalsie. Z 12 500 prac komisia zlozena z univerzitnych profesorov, vytvarnikov, maliarov, socharov, ucitelov umenia vybrala na ocenenie a vystavu 677 prac. Najviac cien ziskalo Madarsko, Slovensko, Rusko, Cesko, Indonezia, Thainland a Polsko. M. Zibrinova bola uspesna v sutazi Lidice, kde sa prezentovalo 69 statov sveta (europske krajiny, Argentina, Bangladez, Cina, Egypt, Filipiny, India, Kanada, Kuba, Peru, Novy Zelenad, Japonsko, Mongolsko, Juzna Korea, Spojene arabske emiraty, Vietnam, Syria, USA atd.).

II. rocnika Velkej ceny Jasienka

Dovedna sestdesiat krnohovych posadok sa uplynule sobotne slnecne, ale mrazive rano postavilo na dobre upravenu, zladovatelu a rychlu trat vo Vagnari - Kropackach. Druhy rocnik pretekov, ktore su zaradene do Slovenskeho pohara o Cenu Horehronia, zorganizovalo obcianske zdruzenie Jasienok spolu s Lesmi mesta Brezna. Postarali aj o adrenalinovu vlozku pre divakov, ktori sa mohli povozit na saniach tahanych konmi, obdivovat krajinu z vtacej perspektivy teplovzdusneho balona Zeleziarni Podbrezova, alebo sa povozit na prototype vozidla do nedostupneho terenu Hillgat 1100, ktore pozicala CSSM Tisovec.
Medzi pretekarmi sa objavilo aj pat zenskych posadok, dievcenska dvojica z Valaskej na preteky urcite nezabudne, ked po nestastnom pade nevydrzali nielen krnohy, ale ani Zuzkina ruka. Napriek zraneniu a zlomenym krnoham spolu s kamaratkou Alenou presli cielom na vlastnych, kazda tahajuc za sebou krnohu.
Vysledky: 1. M. Stolar, L. Pohanka (Stres Zvolen), 2. S. Selecky, M. Drab (Jakub), 3. M. Kamensky, P. Liska (Stres Zvolen), umiestnenie posadok z okresu Brezno: 5. P. Skorsepa, R. Skorsepa (Benus), 7. J. Svantner, J. Caban (C. Balog), 10. Hroncek, Mak (Helpa), 11. P. Kucerak, V. Dekret (Brezno), 13. M. Mak ml, S. Koren (Helpa), 14. J. Vrbovsky, Gregus (Brezno), 15. P. Botos, J. Luptak (Bravacovo), 16. E. Duhan, P. Bartos (Z. Halny), 17. J. Gonda, K. Stulajter (Bujakovo), 20. J. Caban, J. Babela (Benus), 21. J. Giertl, J. Figlus (C. Balog), 22. N. Gubza, M. Vrbovsky (Brezno), 24. M. Pikula, M. Kliman (Halny), 27. J. Medved, J. Andreansky (Brezno), 28. M. Medved, P. Bercik (Brezno), 29. P. Kovacik, M. Kvietok (C. Balog), 30. R. Fasko, L. Krkoska, 32. F. Cisarik, M. Pobis (obe Benus), 34. C. Durica, J. Belan (Helpa), 35. L. Pastucha, R. Michalko (Z. Halny), 38. P. Figlus, J. Fuglus (Lopej), 39. E. Bachraty, J. Gajdosik (Valaska), 40. K. Liner, P. Slivka (Bystra, Brezno), 42. B. Vrbovsky, B. Polak (Z. Halny), 43. J. Luptak, J. Divoch (Bravacovo), 44. M. Sisiak, D. Horvath (Benus), 45. J. Kan, J. Gonda (Bujakovo), 47. P. Strelec, I. Mozola (Hronec), 49. J. Slivka, V. Svantner, 50. S. Slivka, J. Fasko (obe Valaska), 51. P. Baliak, P. Malik (Brezno), 53. J. Brozman, Plamen (Z. Halny).
Zenske posadky: 1. K. Ciliakova, I. Pischova (Jakub), 2. M. Strizova, J. Gasperanova (Stres Zvolen), 3. K. Stulajterova, E. Dolnanova (Bujakovo, Halny), 4. M. Pobisova, E. Kovacova (Benus), 5. A. Faskova, Z. Masiarova (Valaska).

(pb)

Boj o trat Brezno - Tisovec - Jesenske pokracuje

V utorok 14. januara sa v Tisovci uskutocnilo pracovne rokovanie, ktore zvolal primator Tisovca Ing. Peter Minac v suvislosti s navrhom Zeleznicnej spolocnosti na zrusenie niektorych spojov v osobnej doprave na trati Brezno - Tisovec - Jesenske. Okrem primatora Tisovca sa na tomto stretnuti zucastnil aj primator Brezna Ing. Jaroslav Demian, starosta Michalovej Mgr.Jaroslav Bercik, starostka Pohronskej Polhory Mgr. Hyacinta Tyciakova, zastupcovia VUC Banska Bystrica na cele s veducim regionalneho oddelenia Ing. Rudolfom Gizelom, delegaciu Zeleznicnej spolocnosti viedol prednosta Divizie osobnej prepravy Ing. Jan Mudrak.
Vlada vyjadrila suhlas s redukciou osobnej dopravy na 22 regionalnych koncovych tratiach od 2. februara, na troch usekoch bude zeleznicna doprava nahradena autobusovou. Osud regionalnych trati vlada specatila vyskou rozpoctovej dotacie pre Zeleznicnu spolocnost s objednanym dopravnym vykonom. Zrusenie prevadzky na vybranych tratiach suvisi s nizsimi prostriedkami zo statneho rozpoctu na vykony vo verejnom zaujme na tento rok v porovnani s poziadavkami Zeleznicnej spolocnosti. Trat Brezno - Tisovec - Jesenske z navrhu redukcie nastastie vynali.
Vznikol vsak dalsi problem, ktory riesili na rokovani v Tisovci. Divizia osobnej prepravy sa rozhodla obmedzit niektore nedostatocne vytazene vlakove spoje na trati Brezno - Tisovec - Jesenske. Samosprava s tymto nesuhlasi, pretoze bez zeleznicnej dopravy si zivot v regionoch nevie predstavit. Zrusenie niektorych vlakov povazuje za zaciatok likvidacie onedlho uz 110-rocnej zeleznice. Argumentuju aj tym, ze kedysi so stavbou zeleznice prisiel do tychto koncin zivot a dnes ho chcu zrusit.Zastupcovia Zeleznicnej spolocnosti vsak trvali na upravenom grafikone a odporucili predstavitelom samospravy obratit sa priamo na vladu. Od 1. februara by nemali premavat vlaky: 7693 Brezno - P. Polhora s odchodom z Brezna o 15.19 h, 7692 P. Polhora - Brezno s odchodom z P. Polhory o 16.00 h, 7681 P. Polhora - Tisovec s odchodom z P. Polhory o 5.05 h, 7680 Tisovec - P. Polhora s prichodom do P. Polhory o 5.07 h. Presadili len vlak 7684 Tisovec - Brezno s ochodom o 8.15. Samospravne organy (VUC a obce) sa preto rozhodli vypracovat vzorovy projekt transformacie zeleznic na regionalnu trat na useku Brezno - Tisovec - Jesenske.
Tymito otazkami sa v stredu 15. januara zaoberali aj zastupcovia mikroregionu Muranska planina (Pohronska Polhora, Michalova, Muranska Lehota, Muran, Muranska Huta a Tisovec) pod vedenim predsedu Mgr. Jaroslava Bercika. Na ich rokovani sa zucastnili aj zastupcovia Ciernohronskej zeleznice Ing. Ales Bilek a Jan Kovalcik, ktori prislubili pomoc pri vyuziti regionalnej trate Brezno - Tisovec - Jesenske. Zabezpecili totiz dve parne ozubnicove lokomotivy z Rumunska a jedna z nich by mala sluzit turistom na tejto trati. Ing. A. Bilek ponukol spolupracu pri vyuziti poznatkov z Ciech, kde uz pat zeleznicnych trati funguje na regionalnej urovni.

(r)

Phil Shoenfelt Southern Cross

V sobotu 18. januara navstevnici breznianskeho Bombura klubu tlieskali legende slovenskeho dzezu J. D. Sosokovi a o tyzden ich caka dalsia ,,lahodka" - Phil Shoenfelt so skupinou Southern Cross.
Hudba Phila Shoenfelta ma zahadnu atmosferu podobnu americkej Delta Blues And Country Music. Sklada ju vsak clovek ovplyvnovany roztriestenym mestskym prostredim Velkej Britanie 90-tych rokov. Jeho piesne odrazaju mytologiu prenasledovanych, ktori sa potacaju nepriatelskou krajinou a su okradani len vo svojej fantazii a paranoji. Ich vztah k inym je casto posadnuty a nicivy. Charakteristickymi temami tychto piesni su psychopati, ,,fetaci" a fatalne obete drog, samovrazdy a utrpenie zamilovanych, ktori ako odplatu trapia druhych. V mnohych pripadoch je tazke s nimi sympatizovat - Shoenfelt ich vsak zobrazuje s takym patosom a silou, ze sa s nimi mozete uplne stotoznit.
Phil Shoenfelt je ovplyvneny americkou gotickou literarnou tradiciou, ktora cerpa s E. A. Poea a z dalsich spisovatelov detektiviek, ako napr. J. Thompsona. Jeho texty sa cato priblizuju az k biblickemu jazyku, je v nich vsak cierny, niekedy az sibenicny zmysel pre humor. Zakladom hudby je kvalitna melodia, ktora dokaze posluchaca zaujat.
Od roku 1979 do polovice 80-tych rokov zil v New Yorku. V auguste 1995 opusta londynsku hudobnu scenu a stahuje sa do Prahy, ktora ho ocarila inspirativnou a tvorivou atmosferou. V sucasnosti spolupracuje s ceskou skupinou Southern Cross, kde hraju Pavel Krtous (basova gitara), Jarda Kvasnicka (bicie natsroje) a Pavel Cingl (husle, gitara a mandolina). S touto skupinou v roku 1997 vydal CD Blue Highway.

(pv)