Martina Nosalova, Pohronska Polhora:
- Pocula som uz o tom, co ma caka. V tomto roku som na urade prace po prvykrat, vyzera to hrozne. Asi budem chodit z podniku do podniku alebo z obchodu do obchodu. Neviem si to predstavit. Neverim, ze potvrdenia o hladani zamestnania nam budu chciet vsade davat. Rozmyslam aj o tom, kto mi uhradi cestovne, poberam uz len davku socialnej pomoci. Je to biedne.

Marta Koharova, Brezno:
- Som dlhodobo nezamestnana, navyse mam zdravotne problemy, preto ma aj prepustili z roboty. Uz neberiem ziadnu podporu. Co na to mozem povedat? Len kazdych strnast dni prist a doniest potvrdenky.

Monika Dubinska, Brezno:
- Predtym som sa hlasila kazde tri mesiace, dnes som tu po prvykrat v novom roku. Velmi sa mi to nepaci, proste nakoniec to skonci tak, ze zamestnavatelia nebudu ochotni davat potvrdenia kazdemu uchadzacovi a doplatia na to nezamestnani. Ani pracovnickam v urade prace nezavidim, pretoze budu mat velky naval. Doplatia na to ti, ktoru su dole, ale zakony oni nerobia. Na urad mozem prist kazde dva tyzdne, pretoze nacierno nepracujem, ani nechodim za robotou do Ciech, ako teraz vela ludi. Takze mna to nezatazi, lebo som z Brezna, ale nezavidim tym, ktori musia platit cestovne.

Nela Ducakova, Pohronska Polhora:
- Podla mna je to spravne, lebo vela ludi robi nacierno. Nevidim problem v tom, ze sa treba preukazat hladanim zamestnania, aj tak si musim hladat robotu, co sa mi nedari, pretoze mam astmu. Proti zakonu sa ist neda, mam zaujem zamestnat sa, pretoze ako cudzinka zatial nemam narok na podporu.

Janka Kurekova, Brezno:
- Vlani v juni som skoncila skolu a odvtedy som nezamestnana. V nasom regione je malo pracovnych prilezitosti, vela absolventov, ale vsade pozaduju prax. Mladi ludia ju jednoducho nemaju kde nadobudnut. Sprisnene podmienky su snad aj na nieco dobre, lebo ludia su nuteni hladat si pracu. V tomto roku som tu prvykrat a akurat som z uradu prace dostala ponuku na pracovne miesto. Bud mi daju pracu alebo potvrdenie, ze som sa o pracu uchadzala.

Martin Maliak, Brezno:
- Podla mna nove podmienky su dobre, obmedzia nelegalnu pracu. Mna osobne sa to uz netyka, pretoze prave ma vyradili z evidencie nezamestnanych a od pondelka zacinam robit v Kosiciach.

Na jednej strane lahostajnost, na druhej pomoc

Chcem sa s vami podelit o neprijemnu prihodu, ktora sa stala mojmu synovi a jeho kamaratovi. Rozhodla som sa tak preto, aby som poukazala na lahostajnost, ale zaroven sa podakovala za pomoc.
Trinasteho januara moj desatrocny syn Marko s kamaratom Simonom siel zo skoly na autobusove nastupiste na spoj Brezno - Podbrezova. Vsimli si, ze za nimi kracaju traja asi o dva roky starsi pocerni chlapci. Ked dorazili na zastavku, podisli k nim a pytali si po dve koruny. Vyhrazali sa pastami, Marko a Simon preto otvorili penazenky a dali im, co mali (dovedna to bolo 17 korun). Okolostojaci ludia to videli, ale nikto nezakrocil, vraj sa len usmievali. Hned, ako mi syn porozpraval, co sa im stalo, zatelefonovala som na policiu do Podbrezovej. Prijemny hlas ma odporucil na policajtov v Brezne, kde okamzite zareagovali. So Simonovou matkou a detmi sme sa vybrali do Brezna, kde spisali zapis a podla popisu policajti isli troch vytrznikov okamzite hladat. Neuspesne. Prijemne vsak bolo nase prekvapenie, ked ich do 24 hodin vypatrali. Nas nazor na policiu sa okamzite zmenil. Nase uprimne podakovanie patri J. Vargovi a I. Bercikovi z kriminalky za ich ludsky pristup, ochotu a uspesne vyriesenie nasej zalezitosti.

(sk)

Na nasu anketu o tyrani zareagovali clenky obcianskeho zdruzenia, ktore posobi v regione. Tyranym obetiam adresuju tieto slova:
                                                                       Co je nasilie?

Nasliim je kazda forma ublizovania, prejavu nadvlady, vyhrazanie sa, zneuzivanie moci, fyzickeho, psychickeho a sexualneho natlaku.

Ak vy sama prezivate nasilie:
1. Pamatajte si, ze to nie je vasa vina.
2. Prelomte mlcanie, povedzte to niekomu.
3. Mate pravo na zivot bez nasilia - ziaden muz nema pravo tyrat vas.
4. Neobranujte svojho nasilneho partnera.
5. Mate pravo na zivot v bezpeci a pokoji.
6. Existuju ludia, ktori vam pomozu a podporia vas pri premene vasho zivota, kde najdete pomoc: 0903305857.
7. Nasilie neprestane same, nasilie sa casom stupnuje, necakajte, az to bude este horsie.

Dakujeme...

za prikladnu starostlivost kolektivu ARO v Nemocnici s poliklinikou v Brezne pod vedenim primara MUDr. Jana Mackina v poslednych chvilach MUDr. Matusa Simana, ako aj vsetkym, ktori sa zucastnili na rozlucke s nim.

Smutiaca rodina

V dnoch 29. decembra – 3. januara pathfinderi z Brezna uskutocnili spolocny zimny tabor oddielov Cherokee z Brezna, Orionu zo Zvolena a Bielych medvedov z Liptovskeho Hradku. Konal sa na okraji Muranskej planiny na Prednom Kratkom.
Cielom tabora bolo motivovat deti k plneniu 6. zakona pathfinderov – mat zaujem o druhych a pomahat im, za sucasneho plnenia s tym suvisiacej casti 1. stupna zdatnosti.
Z Brezna vyrazame v nedelu o 9.39 vlakom smer Tisovec. Po polhodinovej jazde pokracujeme dalej pesi z Polhory po zltej znacke smer Predne Kratke. Vystup trva styri hodiny vzhladom na narocny teren a mnozstvo batoziny. Po prichode do chaty treba: narubat drevo, nalozit ohen, upravit podkrovie na spanie a postarat sa o jedlo. Tabor sme oficialne zacali vecer indianskou legendou O nesmrtelnom hlase (hovori o zvlastnej skusenosti indianskych bojovnikov, ktora ich vedie k rozhodnutiu sluzit svojmu kmenu v mieri uslachtilym vzorom a v case ohrozenia prikladom odvahy a vytrvalosti). Deti sme rozdelili na tri skupiny – kazda predstavovala jeden indiansky kmen: Mescalero, Siux a Mohykan. Clenovia kazdeho kmena dostali indiansky vrkocik vo farbach svojho kmena, ktory nosili vo vlasoch. Ich ulohou bolo pocas celeho tyzdna v roznych sutaziach indianskeho charakteru ziskavat body a za ne casti jednotlivych hlasov ludi, ktori svojim posobenim oslovili okolie, pretoze mu sluzili nezistne, obetavo a s laskou (matka Tereza, Mahatma Gandhi, Florence Nightingelova, Albert Svajcer). Dni sme zacinali a koncili zamyslenim sa nad pribehmi o spolupraci, trpezlivosti a pomoci druhym ludom. Sucastou aktivit celeho tabora bolo zapojenie sa kmenov do prace v kuchyni a ostatnych dennych prac (voda, drevo, upratovanie,...). Bolo zaujimave sledovat, ako sa deti s pribudajucimi dnami a skusenostami menia. Na zaklade preziteho sme presvedceni, ze tabor splnil svoj ciel a vedie deti k inej kvalite zivota.
Rozlucka s taborom bola tazka. Aj ked zostup trval len hodinu a stvrt a sprevadzal ho smiech, kazdy citil smutok nad skoncenym taborom. Lucenie trvalo dlho, ale uz sa tesime na dalsie chvile, ktore prezijeme spolu.

Pavol Macak, veduci oddielu