Citatelska sutaz

k 10. narodeninam Horehronia

30.

Michalova vznikla v roku 1788 ako komorska osada na katastralnom uzemi mesta Brezna v blizkosti zelezorudnych bani a najma vysokej pece, ktora sa v pramenoch spomina ako ,,polhorska vysoka pec". V case rozhodnutia o vystavbe vysokej pece (v roku 1795) totiz na uzemi Pohronskej Polhory erar a banskobystricka Banska komora vybudovali niekolko statnych obytnych domov. Na spracovanie zeleznej rudy poukazuju nalezy v chotari obce: miesta, kde sa palilo drevo, ktore pouzivali pri vyrobe suroveho zeleza; skladky pekne sfarbenej trosky, ktoru vyvazali ako vedlajsi produkt z vysokej pece. Okrem zeleznej rudy v chotari obce v rokoch 1938 az 1950 tazili aj manganovu rudu, ktora sa elektrolyticky spracovavala v Banskej Bystrici.
Historia Michalovej je uz od jej zalozenia nerozlucne spata s vysokou pecou, o com svedcia aj miestne nazvy ulic: Trosky (cez tuto cast obce vyvazali trosku), Hrable (po mieste v potoku, v ktorom sa plavilo a zachytavalo bukove drevo , kde sa vyrabalo drevene uhlie), Horny a Dolny rad (nachadzali sa v blizkosti pece, kde byvali popredni robotnici, ktori sa pristahovali z Nemecka a rakuskej casti Habsburskej monarchie).

oOo

Tymto textom nasa citatelska sutaz o 1000, 500 a 300 korun vrcholi. Ak sa chcete do nej zapojit, staci spravne odpovedat na dvadsatosem otazok a odpovede poslat na adresu redakcie do 4. februara. Okrem financnej odmeny sme pripravili aj dve ceny utechy, v ktorych najdete predplatne Horehronia na cely rok a suveniry.

oOo

1. Aku hmotnost ma najvacsi z troch bronzovych zvonov instalovanych v breznianskej vezi?
2. Aky nazov dostal tunel, ktory zacina pri zeleznicnej stanici Telgart - penzion?
3. Ako sa vola rodak z Valaskej, ktoremu pri prilezitosti 95. vyrocia narodenia odhalili pamatnu tabulu na kaplnke svateho Jana Krstitela v materskej casti obce?
4. Uvedte meno ucitela, rezbara, maliara a spisovatela, ktory na sklonku 19. storocia posobil v Katolickej ludovej skole v Bystrej.
5. Od ktoreho roku sa datuje prva pisomna zmienka o Polomke?
6. Dolina Hronec turistickou cestou spaja Horehronie a Stredne rudohorie cez Muransku planinu priamo do mesta .....
7. Ktora rieka prameni v Lome nad Rimavicou?
8. Ake dvojversie ma vyryte Samo Chalupka na nahrobnom kameni v Hornej Lehote?
9. V ktorom roku veriacim v Podbrezovej spristupnili rimskokatolicky kostol?
10. Filialkou ktoreho mesta bol v minulosti benusskykostolik?
11. V akej nadmorskej vyske lezi najvyssi vrch bravacovskeho chotara Kecka?
12. Jednym z unikatov Sumiaca je zbierka Mikulasa Gigaca. Aka je to zbierka?
13. V ktorom roku zacali s trasovanim Ciernohronskej zeleznice?
14. V ktorom cestopise Gustava Kazimira Zechentera-Laskomerskeho sa spomina Jaraba?
15. Kolko rokov posobila sklarska huta v Sihle?
16. Kedy zriadili stary cintorin v Pohronskej Polhore?
17. V ktorom roku dokoncili bacussky tajch?
18. Ktore osady tvoria obec Valkovna?
19. V akej nadmorskej vyske sa nachadza lyziarske stredisko Ski-centrum Myto?
20. Dominantnou budovou na namesti v Jaseni popri budove kostola svatej Katariny je aj barokova zvonica. V ktorom roku ju postavili?
21. Kde sa narodila znama slovenska herecka Beta Ponicanova?
22. V ktorom roku vznikla folklorna skupina Kralova hola z Pohorelej?
23. Kedy bola zivelna pohroma v Osrbli (datum, hodina a kolko minut trvala)?
24. Comu je venovana pamatna tabula, ktoru 17. jula 1994 osadili na kostole v Helpe?
25. Kolko obeti si vyziadala lavina, ktora 8. marca 1956 zasypala chatu lesnych robotnikov v Dolnej Lehote?
26. Ktore vyrobky hroncianskej velkokapacitnej zlievarne sa nachadzaju v zbierkach Horehronskeho muzea v Brezne?
27. Ake zamestnanie bolo v minulosti typicke pre obyvatelov Nemeckej?
28. Cez ktoru osadu Drabska vedie turisticky chodnik k Dobrocskemu pralesu?
29. Kedy odovzdali do uzivania dom smutku v Raztoke?
30. Ktore ulice v Michalovej maju svoj povod v casoch existencie vysokej pece?

Kulturny zivot na Horehroni, konkretne v Benusi, ma svoju podobu nielen v kazdorocnych folklornych slavnostiach v Bravacove, kde tuto obec reprezentuje folklorna skupina Benusianka a mali Sajgalici, ale aj v miestnom divadle. Zalozila ho skupina nadsencov, ktora uz pred tromi rokmi nacvicila humorne ladene divadelne predstavenie. Tentokrat divaci mali moznost sledovat velmi jemny lyricky lubostny pribeh s biblickym nametom od Ferka Urbanka s nazvom Slepy pastier. Hra mala velku odozvu, o com svedci fakt, ze okrem dvoch predstaveni v Benusi, v Bravacove a v Zarnovici, odkial pochadza miestny farar, si ich spoluobcania vynutili v poradi piatu reprizu v Benusi ako bodku za najvacsimi sviatkami v roku.
Posledne predstavenie sa teda konalo 11. januara pri hladisku zaplnenom dospelymi i detmi. Neopakovatelna atmosfera, ktora tu vladla pocas vecera, este dlho rezonovala v ich dusiach. Nielen pre dojimavost deja, ale hlavne pre pocit, ze v sucasnosti - ked sa mnohi zatvaraju doma pri televizoroch, vysedavaju v krcmach, alebo politizuju - este existuju ludia s cistym postojom k inym. Z ich usilia obdarit toho druheho niecim zo seba bez toho, aby zneli slova o financiach, sponzoroch alebo case, ktory mohli venovat sebe, bolo citit ciste a uprimne snazenie priblizit ostatnym atmosferu Spasitelovho narodenia.
Z velkeho poctu zainteresovanych do tejto obetavej cinnosti treba vyzdvihnut pracu aspon niektorych (cim sa nemenovanych nechceme dotknut), napriklad Katarinu Hrnciarikovu, Jana Gasperana, Ivetu Nemcokovu a rodinu Sajgalikovu so styrmi detmi. Charakterovo vhodne komponovana hudba i zhudobnenie piesni na sposob kolied je dielom Michala Sajgalika. Stvarnenie hlavnej postavy hry - siroty Tabity v neznom a presvedcivom stvarneni Janky Sajgalikovej ml. a jej partnera - slepeho pastiera Joela, ktoreho vyborne zahral jej brat Matej, zastresovalo rezijne spracovanie matky Janky Sajgalikovej s manzelom Stefanom. Mimoriadne zaposobili i vykony niektorych hercov, za ktore by sa nemuselo hanbit ani profesionalne divadlo.
Co este dodat? Tento zazitok na mnohych posobil strhujuco. Svedci o tom aj fakt, ze v nejednom oku sa obcas zaligotali slzy. Treba dodat, ze hra, ktoru Janka Sajgalikova vybrala, bola velmi narocna na pamat (text bol pisany v starej slovencine). V neposlednom rade vdaka patri aj zosnulej ucitelke Marte Chvalovej, ktora bola dusou horehronskych kulturnych udalosti a od ktorej sa hra dostala do ruk tym povolanym.
Kiez Boh hojne pozehna taketo podujatia, aby prekrocili prah svojej obce a rozdavali radost a poznanie.

(dg)