21. JANUAR  2003 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Citatelska sutaz

k 10. narodeninam Horehronia

30.

Michalova vznikla v roku 1788 ako komorska osada na katastralnom uzemi mesta Brezna v blizkosti zelezorudnych bani a najma vysokej pece, ktora sa v pramenoch spomina ako ,,polhorska vysoka pec". V case rozhodnutia o vystavbe vysokej pece (v roku 1795) totiz na uzemi Pohronskej Polhory erar a banskobystricka Banska komora vybudovali niekolko statnych obytnych domov. Na spracovanie zeleznej rudy poukazuju nalezy v chotari obce: miesta, kde sa palilo drevo, ktore pouzivali pri vyrobe suroveho zeleza; skladky pekne sfarbenej trosky, ktoru vyvazali ako vedlajsi produkt z vysokej pece. Okrem zeleznej rudy v chotari obce v rokoch 1938 az 1950 tazili aj manganovu rudu, ktora sa elektrolyticky spracovavala v Banskej Bystrici.
Historia Michalovej je uz od jej zalozenia nerozlucne spata s vysokou pecou, o com svedcia aj miestne nazvy ulic: Trosky (cez tuto cast obce vyvazali trosku), Hrable (po mieste v potoku, v ktorom sa plavilo a zachytavalo bukove drevo , kde sa vyrabalo drevene uhlie), Horny a Dolny rad (nachadzali sa v blizkosti pece, kde byvali popredni robotnici, ktori sa pristahovali z Nemecka a rakuskej casti Habsburskej monarchie).

oOo

Tymto textom nasa citatelska sutaz o 1000, 500 a 300 korun vrcholi. Ak sa chcete do nej zapojit, staci spravne odpovedat na dvadsatosem otazok a odpovede poslat na adresu redakcie do 4. februara. Okrem financnej odmeny sme pripravili aj dve ceny utechy, v ktorych najdete predplatne Horehronia na cely rok a suveniry.

oOo

1. Aku hmotnost ma najvacsi z troch bronzovych zvonov instalovanych v breznianskej vezi?
2. Aky nazov dostal tunel, ktory zacina pri zeleznicnej stanici Telgart - penzion?
3. Ako sa vola rodak z Valaskej, ktoremu pri prilezitosti 95. vyrocia narodenia odhalili pamatnu tabulu na kaplnke svateho Jana Krstitela v materskej casti obce?
4. Uvedte meno ucitela, rezbara, maliara a spisovatela, ktory na sklonku 19. storocia posobil v Katolickej ludovej skole v Bystrej.
5. Od ktoreho roku sa datuje prva pisomna zmienka o Polomke?
6. Dolina Hronec turistickou cestou spaja Horehronie a Stredne rudohorie cez Muransku planinu priamo do mesta .....
7. Ktora rieka prameni v Lome nad Rimavicou?
8. Ake dvojversie ma vyryte Samo Chalupka na nahrobnom kameni v Hornej Lehote?
9. V ktorom roku veriacim v Podbrezovej spristupnili rimskokatolicky kostol?
10. Filialkou ktoreho mesta bol v minulosti benusskykostolik?
11. V akej nadmorskej vyske lezi najvyssi vrch bravacovskeho chotara Kecka?
12. Jednym z unikatov Sumiaca je zbierka Mikulasa Gigaca. Aka je to zbierka?
13. V ktorom roku zacali s trasovanim Ciernohronskej zeleznice?
14. V ktorom cestopise Gustava Kazimira Zechentera-Laskomerskeho sa spomina Jaraba?
15. Kolko rokov posobila sklarska huta v Sihle?
16. Kedy zriadili stary cintorin v Pohronskej Polhore?
17. V ktorom roku dokoncili bacussky tajch?
18. Ktore osady tvoria obec Valkovna?
19. V akej nadmorskej vyske sa nachadza lyziarske stredisko Ski-centrum Myto?
20. Dominantnou budovou na namesti v Jaseni popri budove kostola svatej Katariny je aj barokova zvonica. V ktorom roku ju postavili?
21. Kde sa narodila znama slovenska herecka Beta Ponicanova?
22. V ktorom roku vznikla folklorna skupina Kralova hola z Pohorelej?
23. Kedy bola zivelna pohroma v Osrbli (datum, hodina a kolko minut trvala)?
24. Comu je venovana pamatna tabula, ktoru 17. jula 1994 osadili na kostole v Helpe?
25. Kolko obeti si vyziadala lavina, ktora 8. marca 1956 zasypala chatu lesnych robotnikov v Dolnej Lehote?
26. Ktore vyrobky hroncianskej velkokapacitnej zlievarne sa nachadzaju v zbierkach Horehronskeho muzea v Brezne?
27. Ake zamestnanie bolo v minulosti typicke pre obyvatelov Nemeckej?
28. Cez ktoru osadu Drabska vedie turisticky chodnik k Dobrocskemu pralesu?
29. Kedy odovzdali do uzivania dom smutku v Raztoke?
30. Ktore ulice v Michalovej maju svoj povod v casoch existencie vysokej pece?

Rozdavaju radost a poznanie

h0303d.jpg (14719 bytes)Kulturny zivot na Horehroni, konkretne v Benusi, ma svoju podobu nielen v kazdorocnych folklornych slavnostiach v Bravacove, kde tuto obec reprezentuje folklorna skupina Benusianka a mali Sajgalici, ale aj v miestnom divadle. Zalozila ho skupina nadsencov, ktora uz pred tromi rokmi nacvicila humorne ladene divadelne predstavenie. Tentokrat divaci mali moznost sledovat velmi jemny lyricky lubostny pribeh s biblickym nametom od Ferka Urbanka s nazvom Slepy pastier. Hra mala velku odozvu, o com svedci fakt, ze okrem dvoch predstaveni v Benusi, v Bravacove a v Zarnovici, odkial pochadza miestny farar, si ich spoluobcania vynutili v poradi piatu reprizu v Benusi ako bodku za najvacsimi sviatkami v roku.
Posledne predstavenie sa teda konalo 11. januara pri hladisku zaplnenom dospelymi i detmi. Neopakovatelna atmosfera, ktora tu vladla pocas vecera, este dlho rezonovala v ich dusiach. Nielen pre dojimavost deja, ale hlavne pre pocit, ze v sucasnosti - ked sa mnohi zatvaraju doma pri televizoroch, vysedavaju v krcmach, alebo politizuju - este existuju ludia s cistym postojom k inym. Z ich usilia obdarit toho druheho niecim zo seba bez toho, aby zneli slova o financiach, sponzoroch alebo case, ktory mohli venovat sebe, bolo citit ciste a uprimne snazenie priblizit ostatnym atmosferu Spasitelovho narodenia.
Z velkeho poctu zainteresovanych do tejto obetavej cinnosti treba vyzdvihnut pracu aspon niektorych (cim sa nemenovanych nechceme dotknut), napriklad Katarinu Hrnciarikovu, Jana Gasperana, Ivetu Nemcokovu a rodinu Sajgalikovu so styrmi detmi. Charakterovo vhodne komponovana hudba i zhudobnenie piesni na sposob kolied je dielom Michala Sajgalika. Stvarnenie hlavnej postavy hry - siroty Tabity v neznom a presvedcivom stvarneni Janky Sajgalikovej ml. a jej partnera - slepeho pastiera Joela, ktoreho vyborne zahral jej brat Matej, zastresovalo rezijne spracovanie matky Janky Sajgalikovej s manzelom Stefanom. Mimoriadne zaposobili i vykony niektorych hercov, za ktore by sa nemuselo hanbit ani profesionalne divadlo.
Co este dodat? Tento zazitok na mnohych posobil strhujuco. Svedci o tom aj fakt, ze v nejednom oku sa obcas zaligotali slzy. Treba dodat, ze hra, ktoru Janka Sajgalikova vybrala, bola velmi narocna na pamat (text bol pisany v starej slovencine). V neposlednom rade vdaka patri aj zosnulej ucitelke Marte Chvalovej, ktora bola dusou horehronskych kulturnych udalosti a od ktorej sa hra dostala do ruk tym povolanym.
Kiez Boh hojne pozehna taketo podujatia, aby prekrocili prah svojej obce a rozdavali radost a poznanie.

(dg)

Kosodrevina s novym vlekom

h0303c.jpg (10228 bytes)

h0303b.jpg (18743 bytes)

Lyziarske stredisko Jasna Nizke Tatry postavilo na juznej strane Chopku nove dopravne zariadenie pre lyziarov. Lyziarsky vlek znacky Doppelmayr je vybudovany od vrcholovej stanice stvorsedacky Kosodrevina pod hreben Chopku. Novy vlek zlepsi prepojenie Kosodreviny s dvoma vlekmi v Deresskej mulde. Vodorovna dlzka vleku je 988 m, prevysenie 413 m a prepravna kapacita 725 osob za hodinu. Prevadzkovatelia sa tesia na vasu navstevu.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT