Primator v Nemecku
Na pozvanie primatora mesta Celle Martina Biermanna primator Brezna Ing. Jaroslav Demian s manzelkou od 9. do 11. maja absolvoval pracovnu cestu do Nemecka. Ako sa pise v pozvanke, partnerstvo medzi mestami Celle a Meudon slavi tento rok 50. vyrocie a podpisanie partnerskej zmluvy v roku 1953 sa rozhodli pripomenut si v ramci Tyzdna partnerskych miest. Na tento oficialny slavnostny akt zapisu zastupcov miest Celle a Meudon do Zlatej knihy pozvali okrem inych aj najmladsieho partnera Meudonu - Brezno. O priebehu navstevy nas v buducom cisle bude informovat Eva Schorerova z Turisticko-informacnej kancelarie v Brezne, ktora do Nemecka vycestovala spolu s manzelmi Demianovcami.

(r)

Pracovne stretnutie dochodcov
Vybor Jednoty dochodcov Slovenska v Bacuchu zorganizoval v dnoch 5. a 6. maja brigadu na uprave zahrady pri klube dochodcov. Prvy den najprv Jozef Betka vybagroval ryhy na chodniky a na vysadbu ziveho plota okolo zahrady. Na druhy den sa po vyzve v miestnom rozhlase z vyse sto clenov JDS zislo tridsatstyri zien a muzov, ktori svojimi sikovnymi rukami rychlo rozkopali a rozhrabali hrby zeme. Vyrovnali nerovnosti terenu a potom rozviezli strk na vytvorene chodniky. V jednej casti zahrady polozili zaklady buducej skalky. S vysadbou kvetin a stromcekov na zivy plot treba pockat na zmenu pocasia, lebo slnecne a suche dni nie su priaznive na ich zakorenenie. Podla vyjadrenia predsedu JDS Jozefa Kana, akcia sa vydarila, atmosfera pri praci bola vyborna. Vyjadril presvedcenie, ze dochodcovia takto vytvoria pekne prostredie na oddych a posedenie nielen pre seba, ale aj pre ostatnych obyvatelov obce. Pripravene su aj lavicky, ktore osadia v zahrade. Medzi brigadnikov prisiel na chvilu aj starosta obce Stanislav Medved, ktoreho prekvapila velka ucast. S takymto pristupom k praci by sa dalo v Bacuchu urobit vela peknych uprav.

(mc)

Starostovia a poslanci sa skolili
V posledny aprilovy den sa v Helpe stretli starostovia a poslanci obci mikroregionu Horehron na svojom zasadnuti. Program obohatil seminar Zvysenie ucasti verejnosti na rozvoji vidieka, ktory sa uskutocnil vdaka podpore Nadacie otvorenej spolocnosti a ktoreho lektorom bol predseda Vidieckeho parlamentu Ing. arch. Peter Rusnak. Ucastnikov oboznamil s cielmi a nastrojmi strukturalnej, regionalnej a vidieckej politiky. Dozvedeli sa, co musia mikroregiony urobit, aby mohli cerpat pomoc z Europskej unie. Na zaver pre nich pripravili cvicenie na identifikaciu partnerov v mikroregione Vann diagram. Dalsie stretnutie starostov a poslancov je naplanovane na 26. maja v Sumiaci, kde by sa mali zucastnit aj podnikatelia a clenovia verejno-sukromneho partnerstva mikroregionu Horehron.

(mk)

Dokazom toho, ze aj po vyse sto rokoch spomienka na Alojza Sokola, priekopnika olympijskeho hnutia, rodaka z Hronca, je stale aktualna, sa stava uz tradicny polmaraton Sokolov Hronec. Tieto preteky uz pat rokov na podnet rodaka Mgr. Juraja Smrecana z poverenia Slovenskeho atletickeho zvazu technicky zabezpecuje Hronciansky atleticky klub Hronec v spolupraci s tamojsim obecnym uradom, Olympijskym klubom B. Bystrica a ASK Dukla B. Bystrica. Obce Podbrezova, Hronec a Osrblie, spojene historicky zivou zeleziarskou tradiciou, tak spaja aj bezecka trat tohto polmaratonu.
Piaty rocnik Sokolovho Hronca a zaroven aj majstrovstva Slovenska v polmaratone muzov a zien v sobotu 10. maja otvoril predseda organizacneho vyboru Ivan Cierny. Na slavnostnom otvoreni podujatia, nad ktorym zastitu prevzal minister podohospodarstva Zsolt Simon, sa zucastnil predseda Banskobystrickeho samospravneho kraja Milan Marcok, predsednicka Slovenskeho olympijskeho vyboru Maria Mracnova, poslanec NR SR Richard Hamerlik, veduca sekretariatu ministerstva podohospodarstva Zuzana Hamerlikova, narodny umelec a cestny obcan Hronca Ladislav Chudik, vyznamny slovensky maratonec Martin Vrabel, znamy slovensky chodec Pavol Blazek, riaditel Klubu biatlonu v Osrbli Benjamin Leitner a dalsi hostia. Prijemnym prekvapenim pre obyvatelov postihnutych povodnami bolo 66 tisic korun venovanych Istrobankou, financny dar na zmiernenie vlanajsich povodnovych skod odovzdal aj Ladislav Chudik.
Po odstartovani v Lopeji (na hornej snimke) sa sampionat niesol v znameni dvoch osobnosti, Marcel Matanin (na dolnej snimke) ziskal titul uz tretikrat za sebou a Dana Janeckova sa tesila z vitazstva uz siedmykrat. Zien startovalo iba pat, takze druzstva nehodnotili.
Vysledky - muzi: 1. Matanin (Obalservis Kosice) 67:06, 2. Krizak (ASK Skalica) 68:36, 3. Vanko 69:16, 4. Lipovsky (obaja Obalservis) 70:22, 5. Arbet (JM Demolex Bardejov) 71:18, 6. Hlupik (ASK Skalica) 72:25, druzstva: 1. Obalservis Kosice (Matanin, Vanko, Lipovsky) 8, 2. ASK Skalica (Krizak, Hlupik, Bruck) 16, 3. JM Demolex Bardejov (Arbet, Behun, Kovacik) 21, zeny: 1. Janeckova 80:52, 2. Melicherova (obe JM Demolex Bardejov) 84:45, 3. Juricenkova (UMB B. Bystrica) 104:32.

(r)
Snimky: Stefan Vozar

Spevaci z Brezna do Grecka

Na tyzdenny zahranicny zajazd do greckeho primorskeho mesta Agria vo stvrtok 15. maja odcestuje Spevacky zbor mesta Brezna. Zucastni sa na medzinarodnom festivale spevackych zborov a absolvuje dve vystupenia v dvadsatpat- a sestdesiatminutovych programovych blokoch. Pod dirigentskou taktovkou doc. PaedDr. Milana Pazurika, PaedDr. Zuzany Giertlovej a za klavirneho sprievodu PaedDr. Gabriely Pravotiakovej zaspieva skladby roznych stylovych obdobi, vratane slovenskych a moravskych ludovych piesni. Medzi interpretovanymi skladbami budu i francuzske, spanielske, africke piesne, cernosske spiritualy, uvodny zbor z opery Bedricha Smetanu Proc by chom se netesili, ale aj skladba greckeho autora Manusa Chadzidakisa Illissos.
Dejisko festivalu mesto Agria lezi pod upatim hory Pelion, o ktorej legenda hovori, ze bola letnym sidlom Bohov z Olympu, a na pobrezi Pagastitickeho zalivu nedaleko mesta Volos s 120 000 obyvatelmi, ktore patri medzi najvacsie a najkrajsie mesta Grecka. Jeho pristav je branou Europy a Stredneho Vychodu.
Okrem koncertnych vystupeni organizatori festivalu pre brezniansky spevokol pripravili aj pestry rekreacny a spolocensky program, v ktorom je zahrnuta i navsteva najzaujimavejsej a turisticky najvyhladavanejsej pamiatky Thesalie, slavnych klastorov v Meteore, ktore dodnes fascinuju turistov z celeho sveta a patria k najvacsim atrakciam turistickeho Grecka.
Grecko - krajina jedinecnych prirodnych kras, koliska europskej civilizacie, je pre brezniansky spevokol v poradi uz desiatym statom, ktory pocas svojej 25-rocnej existencie navstivi. Prirodne krasy Slovenska budu mat clenovia Spevackeho zboru mesta Brezna moznost svojim greckym ,,spievajucim" priatelom z mestecka Agria priblizit v priebehu ich partnerskej reciprocnej navstevy v nasom regione, ktora by sa mala uskutocnit este v tomto roku.

Daniel Rakyta

,,Cest spolocenstva"

Predstavte si, ze tri tyzdne po nastupe do funkcie vas navstivi dama, predsednicka bytoveho spolocenstva a ziada vas, aby obec vratila ich spolocenstvu sumu asi 200 000 korun za nespravne zauctovane naklady, alebo ak sa jej za to ospravedlnite, je ochotna obci odpustit. Velkoryse, pokial by neslo o nasledujuce:
Obecne zastupitelstvo pred styrmi rokmi rozhodlo na jednom bytovom dome, ktoreho skridlova strecha zatekala, neriesit problem lokalnou opravou chybnych miest vymenou skridiel, ale velkoryso dalo urobit generalnu opravu strechy, vratane noveho debnenia a ineho druhu krytiny, nove zlaby, oplechovanie atd. Vsetko za malickost skoro 1,3 miliona korun. Byty v dome boli sice uz urcene na predaj, ale stalo sa, a dom ma krasnu novu strechu. Pri predaji bytov obcanom sa hodnota novej strechy priratala k hodnote stareho bytoveho domu, uplatnili sa vsetky mozne zlavy, a tak obcania si z hodnoty novej strechy zaplatili asi 200 000 korun (co je hodnota nateru rovnako velkej plechovej strechy). Vsetko bolo v poriadku, az kym pani predsednicka nenasla v zakone jemnu nit hranice medzi opravou a generalnou opravou, pricom jedna sa zapocitala do nakladov domu a druha nie. Preto ziada vratit uvedenych a majitelmi bytov uz zaplatenych 200 000 korun. Vo vedlajsom dome, ktory ma strechu v povodnom stave a opravy sa nerobili, si majitelia bytov budu musiet pripadnu opravu zaplatit v plnej vyske, teda nie za 200 000, ale za 1,3 miliona korun. Na schodzu, kde sme to s najomnikmi chceli prerokovat a situaciu vysvetlit, prislo z tridsiatich dvoch najomnikov len jedenast a pani predsednicka s podporou advokata zvucneho mena.
Mozno sa budeme sudit o jemnu hranicu medzi generalnou opravou a obycajnou opravou. Mozno aj obec prehra, a teda obcania zo svojich dani, ktore vytvaraju rozpocet obce, sa poskladaju k doterajsim 280 korunam na obcana este po 50 korun plus sudne trovy a dalsie vydavky. Moralna stranka veci poslancov, ktori sa na tom zucastnili, tak znechutila, ze konstatovali, ze sa neoplati robit obcanom dobre. Nie som toho nazoru, nakoniec nie su vsetci ludia rovnaki a hlavne ide len o fikciu. Bola to len nocna mora starostu.

Ing. Emil Grone, starosta Valaskej