13. MAJ 2003 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Sme nablizku

Burn - out

Pozvali ma na jedno pracovisko, aby som povedala nieco o vyhoreni. Kedze od citatelov neprisla ziadna otazka a ide o problem, ktory sa tyka mnohych, pisem o nom aj do tejto rubriky.

Vyhorenie je problem vznikajuci u pracovnikov, ktori v ramci svojej profesie pracuju s ludmi viac nez rukami a hlavou, teda vkladaju sa do svojej prace aj ,,srdcom", vcituju sa do svojich klientov, zverencov, pacientov. Pri vyhoreni vnutorny zapal zhasne a pracovnik ma problem vykonavat svoju profesiu. Opatrovatelka, ktora nastupila do svojho zamestnania s nadsenim a snahou dat zverenym ,,starkym" vsetko, po nejakom case zistuje, ze sa rano budi s pocitom nechute ist do zamestnania, ,,starki" su nevdacni, niekedy pocituje hnev voci nim ... Vsetko nadsenie sa stratilo, nastupuje nechut, unava, niekedy zdravotne problemy. Nakoniec odchadza zo svojho zamestnania. Preco k tomu doslo?
Ak pracujem ako rehabilitacna sestra a vysledkom mojej prace je rozhybana ruka, vidim priamy vysledok svojej prace. Mozem pocitovat uspokojenie. Ak pracujem ako sestra v oddeleni, podavanie liekov mozem povazovat len za sprostredkovanie cinnosti lekara a ak chcem svoj vlastny vysledok svojej prace, uz musim do nej davat viac ako svoje ruky - davam porozumenie, vcitenie, davam ,,srdce". Ocakavam, ze moj osobny vklad sa mi vrati - pacient bude pozitivne reagovat na moju pritomnost, slovne vyjadri, ze mu moj pristup pomaha ... Staci vsak, aby som pracovala s pacientami, ktori bezmocnost choroby prekonavaju zlostou a uz ocakavany vysledok nepocitim.
Ako v takychto situaciach nevyhoriet?
1. Uvedomit si, ze pracovat len ,,srdcom" nestaci - moja praca musi ist nad ramec vcitenia sa, musim byt schopny pomoct aj inym sposobom.
2. Uvedomit si, ze moje zamestnanie je len jednou castou mojho zivota a ze nemozem ocakavat sebanaplnenie vylucne zamestnanim.
3. Upravit svoj zivotny styl tak, aby vyvazoval stres v zamestnani.
4. Uvedomit si, ze moji klienti su rozni a musim svoje ocakavania vo vztahu k nim menit.
5. Ak zacnem pocitovat, ze praca ma nadmerne unavuje, byvam znechuteny - pokusit sa nieco zmenit, vlozit do svojej prace nieco nove. Ale tiez sa zamysliet, ci moje vnutorne ocakavania nie su nad ramec moznosti.
Mgr. Marcela Skultetyova, psychologicka
Ak vas trapi nejaky problem z oblasti psychologie dospievajucich a dospelych, na vase otazky zodpovie Mgr. Marcela Skultetyova z Centra poradensko-psychologickych sluzieb v Brezne (c. t. 6114155).

Vzdy s usmevom!

V panelaku sa otec a syn hraju s elektrickym vlacikom a robia velky hluk. Sused to uz nevydrzal s nervami, bucha na stenu a krici:
- Kedy uz zacnete strajkovat?!

...

Dohovara Palo Janovi:
- Vies, ze tvoj najvacsi nepriatel je alkohol?
- Viem, ale nechcem, aby si zena myslela, ze som zbabelec.

...

Stazoval si jeden alkoholik:
- Cim viac pijem, tym sa mi viac trasu ruky. Cim viac sa mi trasu ruky, tym viac vylievam. Cim viac vylievam, tym menej pijem. Cize, cim viac pijem, tym menej pijem!

...

- V poslednom case mam smolu v laske.
- Preco?
- Vzdy mi na to pride manzelka!

...

- Duro, vsetci o tebe hovoria, ze si odvazny clovek.
- To si myslim, povie hrdo Duro.
- Tak mi pozicaj tisic korun.

...

- Halo! Policia? Prosim vas, poslite ihned hliadku na Hronsku ulicu c. 3. Zena tam bije manzela a susedia su z toho sokovani.
- Vy ste sused?
- Nie, ten manzel ...

...

- Predstav si, ked som sa nadranom vracal domov, tesne predo mnou vliezol do domu zlodej.
- Nevrav! A co je s nim?
- Lezi v nemocnici. Zena si myslela, ze som to ja!

...

Hovori muz zene:
- S tebou nie je nieco v poriadku.
- Preco?
- Krajas cibulu a smejes sa!

...

Pan Kohut si po tridsiatich rokoch prezera svadobne fotografie a somre si:
- Len jedno nechapem. Ako som sa mohol vtedy usmievat?

...

- Je vase manzelstvo stastne?
- Manzelstvo ano, ale ...
- Co ale?
- Ale ja nie!

Pavel Filo

Neobjasnene posolstvo

Pri svojich potulkach carokrasnymi zakutiami slovenskej prirody neraz objavim nieco, co ma zvlast uputa a potom zacinam patrat po povode alebo vysvetleni, ako sa to tam dostalo, alebo co to vobec znamena. Tak to bolo aj s napisom vytesanom v zulovej hornine, o ktorom mi porozpraval RNDr. Madaras – hotelovy host.
Napis “objavil” pri geologickom prieskume v doline Hlboke – pri jej vyusteni do horneho toku Slanej (potok Trstenik), zapadne od obce Rejdova. Tu zacina tiez moje patranie alebo dobrodruzstvo, ak chcete, po tajomnom napise.
Najskor ho vsak bolo treba najst, co mi zabralo tiez dost casu, ale kedze to bolo v obdobi ruje v roku 2000, spojil som prijemne s uzitocnym a v Stolickych vrchoch som stretol zopar peknych jelenov. Nakoniec (asi na piatykrat) sa mi to podarilo, napis som nasiel nedaleko lesnickej chaty. Vyzera asi takto :
?? R : I  GA
ET \ : BE /
VI : A : GA : M : SE
Ma rozmery asi 0,5 x 0,8 m. Napis v druhom riadku bol viac – menej necitatelny. Miestni pamatnici z Rejdovej mi hovorili, ze napis bol kedysi dobre citatelny, ale zvetravanim osumel do dnesnej podoby. Ktohovie, co bude o niekolko rokov...
Novy rok sa stretol so starym a ja som akosi pozabudol na “moj” napis. Niekedy na jar roku 2001 sa mi dostal do ruk casopis Historicka revue, kde Silvia Lorincikova v clanku Pramene pise o Rejdovskom tajomstve – epigrafe, ktory nemozno precitat. Z jej clanku vyberam:
,,Pomocne historicke vedy definuju epigraficke pamiatky ako rozne svedectva a spravy vytesane do skaly, alebo inym sposobom zvecnene na obdobnych trvacnych materialoch. Vyznamny bansky inzinier Gustav Eisele v monografii o banictve Gemerskej a Borsodskej stolice z roku 1907 sa zmienuje o starej ceste z Rejdovej cez dolinu Hlboke smerom do Telgartu. Vedla cesty je spominany napis, ktoreho vyznam sa doteraz nikomu s istotou nepodarilo objasnit.
Z roznych skumani vyplynul zaver, ze ide o latinsky majuskulny napis, v ktorom boli pouzite mnohe skratky. Text neobsahuje ani jedno uplne slovo, casto sa v nom opakuju dvojbodky, ktore nahradzaju slabiky, slova skracuju a navzajom ich od seba oddeluju. Skracovanie bolo v oblube uz v staroveku a uplatnuje sa dodnes. V minulosti, rovnako ako v sucasnosti sa pouzivalo nielen z uspornych dovodov, ale aj na utajovanie dovernych sprav. Veda, ktora sa zaobera studiom skratiek, sa vola brachygrafia. Pozna niekolko sposobov skracovania slov. V Rejdovskom texte ide zrejme o tzv. suspenzne kratenie, alebo skratenie kontrakciou (z lat. contractus-skrateny, kratky, strucny).” Tolko clanok.
Prvym krokom k rozlusteniu rejdovskeho napisu je uvaha nad tym, kto dal pokyn na jeho realizaciu, kto ju vykonal, ake mal technicke moznosti v danom case a danom prostredi. Najdolezitejsie je vydedukovat, aku vyznamnu udalost napis zaznamenava, pretoze vacsina znamych epigrafov sa tyka vojenskych udalosti – prichod, odchod, vitazstvo, porazka, atd. Na pochopenie zmyslu pouzitych skratiek bolo nevyhnutne hladat suvislosti s vystavbou cesty, vedla ktorej sa napis nachadza. Vystavba komunikacii v minulosti nebola jednorazovou zalezitostou, ale dielom niekolkych generacii. V tomto regione posobil v 16. storoci isty Garan (aj Garam, Garyan). Tiez v kronikach som nasiel pomenovanie rieky Hron ako Garam. Tieto mena moze v napise vyjadrovat skratka “GA”.
Ponukam niekolko verzii prekladu, ktore sa mi podarilo zozbierat :
Silvia Lorincikova : 1. riadok: IN (scripto) alebo IN (sculpto) - napisane, vytesane v R (egione), kraji neznamom, 2. riadok: A (ditus), A (bsolutus), prichod, odchod, ukoncenie, BEL (lum) vojna, 3. riadok: VI (ginti), A (nnorum) alebo VI (xit), A (nnos) dvadsatrocny Q(u) a M (miles), vojak, SE (pelibat) pochovany. Cely text by podla autorky tejto metodiky znel: = Napisane v kraji neznamom (a ukoncenim vojny) dvadsatrocny vojak pochovany = alebo = Napisane v kraji neznamom a ustupom vojny na ceste ako pamiatka vecna. Napis autorka datuje podla tvaru pismen do 17. az prvej polovice 18. storocia.
Ing. Rudolf Galgon: INRI - Iesus Nazarenus Rex Iudaeorum – Jezis Nazaretsky kral zidovsky, ET – a (spojka slov), BE – ak ide o dalsie necitatelne pismena, moze ist o slovo BEATA, co znamena blahoslavena (panna Maria), ako oslovenie matky Jezisovej – Beata Maria Virgo, teda Blahoslavena panna Maria, VIA – cesta. Autor predpoklada, ze kedze dalsie pismena nedavaju zmysel ani ako slova, ani ako cisla, ze ide o skratky – najpravdepodobnejsie mien pisatela a jeho spolocnikov na ceste. Ak napis nebudeme prekladat z latinciny doslovne, ale volne, potom znamena asi: = Cesta za (alebo s) Jezisom a Blahoslavenou = Datovanie napisu: pocas sirenia krestanstva – autor mnich z Klastoriska asi zaciatkom 14. storocia.
Vladislav Hros: volny preklad: = Spasitel si pri nas, ideme Tvojou cestou Tvojej misie = Podla autora ide o putnicke prechodove miesto, kde dvojbodky znamenaju casove a dejove skratky: ...bol som tu...a stale som tu...alebo – stalo sa a pokracuje...kde: IN – znamena – ja, stale ja, VIA – touto cestou pojdem, alebo putnici, ktori pojdu (touto cestou) stale budu prenasat tuto myslienku. Datovanie napisu: asi 1000 rokov po Cyrilovi a Metodovi.
V oblasti Slovenskeho krasu a Slovenskeho rudohoria je epigraf pri obci Rejdova jednym z mnohych. Najstarsi (?) je goticky napis v Jasovskej jaskyni z roku 1452, ktory dokumentuje vitazstvo Jana Jiskru nad Janom Hunadym v bitke pri Lucenci v roku 1451. V Silickej ladnici sa zachoval napis zo zaciatku minuleho storocia o navsteve grofa Adama Revitzkeho. V Stratenej je pamatna tabula na pocest kniezata Coburga ako predsedu Uhorskej prirodovedeckej spolocnosti. Napokon je tu epigraf v Krasnohorskom Podhradi z konca 18. storocia ako prejav vdacnosti grofovi Dionyzovi Andrasimu za zalozenie dochodkovej zakladiny.
Osud tychto epigrafov je znamy. Netrufam si hodnotit (ani mi to neprinalezi) preklady, ktore som v tomto clanku ponukol. Mozno sa po precitani tohto clanku najde niekto, kto napis prelozi podobne ako znamu Rosetsku dosku.
Rejdovsky napis na skale je vsak stale zahaleny tajomstvom.

Marian Oberhauser


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT