Ako sme vas uz informovali, v dnoch 13. az 15. juna na 41. rocniku medzinarodneho festivalu dychovych hudieb Kmochov Kolin Slovensko reprezentovali clenovia Velkeho dychoveho orchestra mesta Brezna a Mostarenky. Kedze zazitkov si priniesli neurekom a krasne chvile stravene na festivale v nich este stale rezonuju, Miroslava Vetrakova sa rozhodla podelit sa s nimi s citatelmi Horehronia:
- Z Brezna sme vyrazili v piatok rano o stvrt na desat plne nalozeni hudobnymi nastrojmi a dobrou naladou. Cesta bola unavna hlavne pre starsich clenov orchestra, pretoze boli velke horucavy. Do Kutnej Hory, kde sme boli ubytovani, sme dorazili vecer o desiatej a cestu autobusom sme si sprijemnovali tak, ako muzikanti - piesnami z miest, ktorymi sme prechadzali. V sobotu po ranajkach sme sa autobusom odviezli do Kolina, kde nas o dvanastej cakalo prve vystupenie na namesti. V nasom programe zazneli skladby znamych autorov - v uprave dirigenta Ing. Ivana Sykorku skladba Trnky - trnky, Holyday in Rio, od Andrea Bocceliho Cas povedat zbohom ci od breznianskeho rodaka Vojtecha Wicka Vraciam sa spat. Ingrid Poliakova a ja sme boli solistkami orchestra. Solo na sopran saxofone si zahral Zoltan Poproci so skladbou Dreaming a skladbou Elcondore passa sa predstavil solovo na pozaune Martin Pavlus. Orchester zozal velky uspech nielen u nasich krajanov, ale aj u clenov zucastnenych orchestrov.
Poobede sa muzikanti zucastnili na sprievode vsetkych orchestrov spolu s mazoretkami z roznych miest v okoli Kolina. Pre vsetkych nas to boli nezabudnutelne chvile, ktore si uchovame v nasej pamati i v srdciach.
Kedze sme boli prilis blizko nasho druzobneho mesta Novy Bydzov, nedalo nam, aby sme ho obisli a prijali sme pozvanie starostu Ing. Pavla Loudu spoluucinkovat na koncerte s domacou dychovkou Majovanka v novootvorenom Jiraskovom divadle. V prvej casti sa predstavil velky dychovy orchester a druhou polovicou programu spestrila divakom vecer dychova hudba Mostarenka, okrem mna so solistkami Evou Bruchackovou a Ingrid Poliakovou. Mostarenka zozala velky uspech so slovenskymi i ceskymi piesnami, o com svedcil potlesk, ktorym v zavere nasho vystupenia divaci ziadali pridavok a my sme im ich zelanie splnili. Po vystupeni nas cakal spolocensky vecer pri pecenych kurcatach spolu s domacou dychovkou. Niesol sa nielen v duchu zabavy, ale predstavitelia oboch dychovych hudieb sa dohodli na dalsej spolupraci, ktora s najvacsou pravdepodobnostou vyusti do navstevy dychoveho orchestra Majovanka pri prilezitosti Dni mesta Brezna.
V nedelu nas cakalo este jedno vystupenie v podobe monsterkoncertu vsetkych ucastnikov, ktory sa konal od druhej hodiny na namesti v Koline. Na nom ako prva odznela Europska hymna, ktoru pozname ako Odu na radost od L. W. Beethowena, pochody Ceska muzika, Hoj Marenko, Andulko safarova ci znama ceska polka Koline - Koline.
Tymto velkolepym zaverecnym koncertom, na ktorom sa zucastnilo a hralo naraz asi 500 hudobnikov, sa nas pobyt v Ceskej republike skoncil. Vsetci clenovia orchestra odchadzali s krasnymi zazitkami, spomienkami, dobrou naladou a so zelanim este velakrat sa zucastnit na tomto festivale. Bolo pre nas velkou ctou ucinkovat ako jediny orchester zo Slovenska a dovolim si tvrdit, ze sme nase mesto, ale i Slovensko reprezentovali na vysokej urovni.
Podakovanie na zaver patri dirigentovi Velkeho dychoveho orchestra Ing. Ivanovi Sykorkovi, veducemu Mostarenky Stefanovi Horskemu, solistkam, vsetkym clenom orchestra za skvele vykony a tiez primatorovi Brezna Ing. Jaroslavovi Demianovi za jeho financnu i moralnu podporu.

Dovolenkoviny

Turista sa pyta domorodca:
- Ako daleko je do najblizsieho mesta?
- Tri minuty vtacieho letu.
- A kolko to bude, ked ten vtak musi ist peso a navyse pred sebou tlacit auto?

...

V Skotsku sa pyta turista majitela zamku:
- Pocul som, ze mate na zamku strasidlo.
- Urcite nie! Tu nie su! Viem to isto, pretoze som tu tristo rokov!

...

Host pride za riaditelom hotela a stazuje sa:
- Pane, vas casnik mi dal par faciek!
- Berte to ako pozornost podniku ...

...

Neskoro v noci zabucha na dvere stichnuteho hotelika portugalsky turista. Z prveho poschodia vykukne rozospaty recepcny a zahuci:
- Kto tam?
- Juan Surio Gonzales Mario Visconceles Martinez Acuna Chuarez Rivier Ferdinando Bandeira Pimente Enroqez Mendoza y Leal Vilanova, - hrdo oznamuje host.
- Lutujem, pre tolkych ludi nemame miesto, - zavrci recepcny a zavrie okno.

Zozbieral: Jozef Pupis

AGENTURA ROJCZ

Opatrovatelske sluzby NONSTOP
- opatrovanie deti
- upratovanie
- krajcirske prace
BREZNO A OKOLIE - tel: 6114164, 0907 417305
POBOCKA B. BYSTRICA - tel: 4141523, 0904 592693

Otvoreny list

Vazeny pan primator, clenovia mestskej rady, poslanci mestskeho zastupitelstva a obcania mesta Brezna
Uz niekolko tyzdnov koluju v meste Brezne spravy o predaji lesneho majetku mesta, t. j. majetku, ktory mesto odpradavna uzivalo, malo z neho prospech na zveladenie mesta a ponukalo i nemale pracovne prilezitosti.
Po zmene rezimu v roku 1989, uznanim vlastnickeho prava, bol majetok mestu Breznu vrateny a k 1. julu 1993 vznikli mestske lesy ako prispevkova organizacia mesta a neskor od 1. januara 1998 uznesenim mestskeho zastupitelstva vznikla obchodna spolocnost Lesy mesta Brezno, s. r. o., so 100-percentnou ucastou mesta Brezna, ktora ma lesny majetok v prenajme a na nom hospodari.
Dnes, t. j. 1. jula 2003 by sme si radi pripomenuli, s vedomim dobre vykonanej a aj nadalej vykonavanej prace, 10. vyrocie vzniku mestskych lesov. Ale zrejme sa tento rok stane najsmutnejsim v ich historii.
V dnoch 9. a 16. juna clenovia Mestskej rady v Brezne prerokuvali ponuku investicnej skupiny Slavia Capital, a. s. Hoci vsetko je zatial v stadiu rokovani, na dalsich zasadnutiach mestskeho zastupitelstva by sa malo hlasovat o navrhu zriadenia spolocneho podniku.
Dna 17. juna vysiel v regionalnych novinach Horehronie clanok, v ktorom Ing. Peter Ratkovsky, clen predstavenstva Slavie Capital, a. s., obhajuje ucelnost zalozenia spolocneho podniku. Podobnym sposobom su ladene aj clanky v novinach BB Zurnal z 19. juna, Horehronie a Smer magazin z 24. juna.
Tymto sposobom by sme Vas chceli v kratkosti oboznamit s podmienkami ponuky tejto spolocnosti, s ich posudenim a zrozumitelnym vysvetlenim.
V navrhu je vytvorenie spolocneho podniku, do ktoreho mesto Brezno vlozi ako nepenazny vklad do zakladneho imania spolocneho podniku svoj lesny majetok (podla odborneho odhadu v hodnote asi 1,5 miliardy korun a vstupom do EU hodnota tohto majetku este vzrastie), ktory sa stane majetkom spolocneho podniku, kde ma mesto 50-percentny podiel, cize uz zalozenim spolocneho podniku pride mesto o polovicu lesneho majetku a konzorcium Slavia Capital, a. s., vlozi do zakladneho imania spolocneho podniku penazny vklad vo vyske 120 – 142 milionov korun, cim ziska v spolocnom podniku 50-percentny podiel a kontrolu manazmentu. Tento nepenazny vklad ponukne mestu ako uver s 10-rocnou lehotou splatnosti s nakladovym urokom 8% p. a., ktory je v spolocnom podniku vynosovy a deli sa pre akcionarov na polovice. Zalohou za tento uver ma byt 50 % akcii mesta Brezna, ktore ma v spolocnom podniku.
Tu je nepomer... 1,5 miliardy korun oproti 120 – 142 milionom korun, ale delba akcii v pomere 50 % ku 50 %.
Dalsim podstatnym bodom v navrhu je zmluvne zakotvenie predkupneho prava pri zamere ktorehokolvek akcionara predat podiel v spolocnom podniku. Pri nevyuziti tohto predkupneho prava ma druha strana (ktora mala zamer predat svoj podiel) pravo kupit podiel akcionara, ktory nevyuzil svoje predkupne pravo, za cenu odvijajucu sa od vysky poskytnuteho uveru pre mesto Brezno.
...nevsimli ste si tu moznost skryteho predaja casti a postupne celeho podniku (a tym vlastne lesneho majetku mesta Brezna) za nizku cenu s tym, ze mesto bude musiet nakoniec uver splatit, nie vsak z vynosov lesneho majetku, ale zdroje na uhradu bude musiet hladat inde. Nie je jednoduchsie a bezpecnejsie pozicat si peniaze od banky? Ved v minulosti sa investicne akcie mesta realizovali za pomoci uverov z bank, mesto ich dokazalo splacat a patrilo k najmenej zadlzenym mestam v Slovenskej republike.
Spolocny podnik by mal byt orientovany na tazbu a predaj dreva, pricom jeho zamerom bude prilakanie silnych a financne solventnych zahranicnych investorov do regionu.
O prevadzkovom a financnom kryti pestovania, hospodarskej upravy lesov ako aj vykonavania dalsich lesnickych cinnosti pri zabezpecovani trvalosti lesnych ekosystemov, t. j.: zasad trvalo udrzatelneho rozvoja lesov podla platneho lesneho hospodarstva planu v ponuke Slavie Capital, a. s., nie je vobec zmienka. Tato spolocnost len sprostredkuva buduci predaj lesneho majetku mesta pre niekoho. Pre koho asi?
Vytvorenim spolocneho podniku s mestom Breznom by chceli docielit vyssiu finalizaciu drevospracujuceho priemyslu v Brezne a okoli a potom vytvorit v regione asi 1000 pracovnych miest.
Podla nasho nazoru, ak tak velmi chcu pomoct tomuto regionu, mali by spolocny podnik vytvorit s drevarskymi podnikmi, ktore maju nefungujuce prevadzky na Horehroni (napr. pila Halny, drevokombinat a pod.), obnovit v nich prevadzku a nasledne tym by bola riesena aj zamestnanost regionu.
Organizacia obhospodarujuca lesny majetok mesta, ci predtym ako prispevkova organizacia, alebo teraz obchodna spolocnost, dosahuje kazdorocne priaznivy hospodarsky vysledok – zisk.
Pocas 10-rocnej existencie odviedla do mestskej pokladnice 93 milionov korun, zhodnotila majetok mesta o dalsich 16 milionov korun pri kazdorocnom uhradeni danovych a odvodovych povinnosti a tiez uhradeni nakladov spojenych so zabezpecenim lesnickej vyroby a plneni uloh v zmysle lesneho hospodarskeho planu. Pri kontrole plnenia hospodarskych uloh komisia statnej spravy nezistila porusenie zakonnych ustanoveni platnych na useku lesneho hospodarstva, predpisane hospodarske zasahy boli zrealizovane v sulade s predpismi lesneho hospodarskeho planu a potrebami lesnych porastov. Lesna hospodarska evidencia bola v sulade so skutocnostou zistenou v porastoch. Komisia konstatovala dobru uroven hospodarenia na lesnych pozemkoch v prenajme Lesov mesta Brezno, s. r. o., pricom zvlast vyzdvihla starostlivost o udrzbu lesnej cestnej siete. Ekonomicku efektivnost spolocnosti potvrdzuje aj kazdorocne vykonavany nezavisly ekonomicky audit.
Nezanedbatelnou skutocnostou je pomoc obcanom a spolocnostiam v regione vo forme moznosti nakupu palivoveho dreva, gulatinovych sortimentov na stavebne ucely, sadenic hospodarskych a okrasnych drevin, ceciny a vianocnych stromkov.
Je potrebne takto prosperujucu organizaciu, ktorej mesto je jedinym spolocnikom, rusit a svoj lesny majetok vlozit do spolocneho podniku?
Pri odpovedi na tuto otazku majte na zreteli aj to, ze les je polyfunkcny ekosystem, ktory je trvalo obnovitelny pri riadnom odbornom obhospodarovani.
Lesy mesta Brezno, s. r. o., maju odborne zdatnych pracovnikov, ktori toto vedia zabezpecit s tym, ze lesny majetok sa zachova, dalej zveladi a bude na uzitok mestu a obcanom aj pre dalsie generacie.

Ing. Jan Longauer, konatel
Lesy mesta Brezno, s. r. o.