Ucarovalo mu drevo. Nie makke lipove, ale tvrde javorove, s ktorym sa treba pohrat, respektovat jeho roky, silu. Uz niekolko rokov sa uci rozumiet surovine, na ktoru je horehronsky region bohaty, aby obycajnemu klatu vdychol svojou pracou dusu. Mnohi ani netusia, ze je autorom dvoch drevenych soch ozrana a drevorubaca, ktore stoja pred pohostinstvami v starej Valaskej a v Hronci.

Ak vam prislo na um meno Jozefa Slivku, hadali ste spravne. Rec je o konzervatorovi Horehronskeho muzea v Brezne 56-rocnom Valastanovi, ktory pred dvadsiatimi osmimi rokmi pracu zamocnika vo fabrike vymenil za "opravara" starozitnosti. Okrem muzealnych exponatov sa postaral o vynovenie oltara v breznianskej synagoge a v kostole v Myte pod Dumbierom. Z dreva vyrezava crpaky, figurky, betlehemy, tocene hracky, fujary aj pistalky, ale vyraba aj kovove pracky, opasky a kapsy.

Ako ide dokopy remeselna a umelecka zrucnost? "Velmi jednoducho, pretoze 80 percent rezbarskeho umenia predstavuje remeslo. Mozete mat akykolvek talent, ak nedokazete myslienku vyjadrit remeslene, nevznikne ziadne umelecke dielo," vysvetluje clovek, ktory sa vie popasovat aj so stvormetrovym klatom a vytvorit z neho niekolkometrov vysoku sochu: "Je to drina. Sekera, dlato, pomoct si mozem aj pilkou, ale ta reze nemilosrdne a drevo nie je hlina, ktoru potlapkam a robim dalej."

Jozef Slivka v sebe skryva vlastnosti trpezliveho cloveka, ktoreho vedia dostat "do varu" adrenalinove sporty. Z tych modernych je to jachting, surfing, z tych tradicnych slovenskych pltnictvo a krnohy.

Maria Sajgalikova