,,Posudte prosim"

Na adresu nasej redakcie prisiel list od pani Viery Brestanskej z Valaskej, v ktorom si stazuje, ze ju v breznianskej Bille krivo obvinili z kradeze. Aj ked sa jej clen Straznej bezpecnostnej sluzby ospravedlnil, ze konal len svoju povinnost, pani Brestanska na zaver listu kladie otazku: ,,Posudte prosim, ci je naozaj v poriadku takto zaobchadzat so zakaznikom?"

...

Vedenie, s. r. o., Billa Bratislava nam poslalo stanovisko:
,,Vazena redakcia, reagujeme tymto na clanok pani Brestanskej, ktora dna 16. septembra nakupovala v nasej predajni v Brezne. Je nam velmi luto, co sa jej stalo, ale chceme podotknut, ze pracovnik, ktory ju zastavil a krivo obvinil, nebol nas pracovnik, ale zamestnanec nami zazmluvnenej Straznej bezpecnostnej sluzby.
Mrzi nas tato skutocnost a chceme Vas uistit, ze budeme situaciu riesit s vedenim SBS a dorazne ich upozornime na nutnost korektneho pristupu ich pracovnikov k nasim zakaznikom, aby sa uz podobny incident v nasej predajni neopakoval. Sme si vedomi toho, ze pracovnici SBS si musia plnit svoje pracovne povinnosti v zmysle zakona c. 379/1997 Z. z. o prevadzkovani SBS ... v zneni neskorsich predpisov, pretoze sa stretavame aj s nepoctivymi zakaznikmi, ale musia svoju pracu vykonavat taktne a profesionalne, aby poctivych a cestnych zakaznikov neurazili a nedotkli sa ich ludskej dostojnosti. Ani horlive plnenie si pracovnych povinnosti nemoze ospravedlnit netaktne a neprofesionalne vystupovanie pracovnikov SBS.
Je nam velmi luto, co sa prihodilo pani Brestanskej, pretoze nasa spolocnost si vazi kazdeho jedneho zakaznika a robime vsetko pre to, aby sa v nasej predajni citili dobre a boli vzdy vcas a s ochotou obsluzeni".

...

Poznamka:

Osoby poverene vykonom fyzickej ochrany su pri plneni uloh podla zakona c. 379/1997 Z. z. okrem ineho opravnene: presvedcit sa, ci ten, kto vstupuje do objektu alebo na strazene miesto, alebo z neho vystupuje, nema pri sebe alebo na sebe predmety pochadzajuce z protipravnej cinnosti suvisiacej s chranenym objektom alebo osobou a tieto mu odobrat.

Helpiansky kroj vo Vatikane

Navsteva Svateho Otca na Slovensku bude este dlho rezonovat v srdciach veriacich nielen u nas, ale aj v srdciach tych, ktori sa prisli pozriet az spoza hranic. Tento fakt chtiac - nechtiac potvrdzuju aj neprajnici, aj ti, ktori nie velmi suhlasili hlavne s financnymi nakladmi na cele podujatie a samotnu navstevu.
Helpania opat dokazali schopnost obety a oddanost svojej viere. Dovedna sest plnych autobusov veriacich z Helpy, jeden uz v piatok a pat kratko po polnoci, odchadzalo pozdravit Svateho Otca na jedno z miest jeho navstevy, do Roznavy, kde Helpa cirkevne administrativne patri.
V Roznave po narocnom takmer hodinovom nocnom vystupe na miesto konania, ktory s obetavou vytrvalostou zvladla aj starsia cast helpianskych putnikov, veriaci duchovne pookriali pri krizovej ceste v ramci prezentacie programov. Spevy a chvaly helpianskeho zboru Benedictus spolu s hovorenym slovom viazucim sa na zivot Svateho Otca zazneli a vyplnili priestor medzi stvrtou a piatou hodinou rannou. Potom vsetci s otvorenym srdcom a nadsenim ocakavali prichod Svateho Otca a zaciatok svatej omse. Charizmu Svateho Otca mohla zblizka precitit aj trojica Helpianok nesuca dary a oblecena v tradicnom helpianskom kroji: E. Kukulova predstavujuca rolu devy, J. Melkova rolu nevesty a H. Turcinova rolu zeny. Odmenou okrem nicim nenahraditelneho osobneho zazitku bolo aj osobne pozehnanie Svateho Otca. Dary, ktore trojica odovzdala, tvorili albu, knazske rucho, plachtu na obetny oltar a babiky oblecene v helpianskom kroji predstavujuce Helpana a Helpianku.
Veriaci z Helpy zasluhou vdp. Jana Gnipa sa podielali aj na mnozstve pripravnych prac. V Helpe sa silo vsetkych dvesto stol pre zucastnenych knazov na bohosluzbe. Prace trvali dva mesiace. Helpania sa podielali aj na realizacii maliarskych, instalacnych ci murarskych prac, aj na osadzovani travnika.

Adriana Duricova,
Mgr. Jozef Pupis

Vydarena rozlucka s prazdninami

Rimskokatolicky a Obecny urad vo Valaskej po prvykrat usporiadali spolocne stretnutie deti vo veku do patnast rokov. Sutazili v roznych disciplinach spolu s vojakmi z Brezna. Sutaziaci niekedy so slzickami opustali kolbistia, no sladka odmena vsetko napravila. Velka radost a velky ,,sor" mladych Valastanov zavladli pri vozeni sa na ponikoch v areali futbaloveho ihriska, kde to vsetko prebiehalo. Turnaj v malom futbale rozozvucal hlasivky povzbudzujucich muzstiev, ktore skoncili v poradi: Romske zdruzenie stred I., Romske zdruzenie stred II, zakladna skola, specialna skola. Pravy vojensky gulas, odmenenie najlepsich hodnotnymi cenami a zborove ,,O rok dovidenia" bolo najlepsim koncom tejto vydarenej akcie.

Milan Skladany

Narodeniny

Pred par dnami som ta zasla pozriet. No, nakoniec, mala si narodeniny. Musim uznat - na to, ze mas sedemdesiatpat rokov, si stale nadherna. Mozno to aj robi vsetka ta laska, co k tebe chovaju vsetci, co ta poznaju...
Tak prijmi gratulaciu, moja mila chata pod Dumbierom. Ci Stefanikova? Vidis, ked sme sa poznali, bola si hrdinov SNP...
Zamilovala som sa do teba od prveho fascinujuceho pohladu z Kralicky. Vynorila si sa tam ako archa, ktora prave pristala v rozburenych vodach potopy sveta. Vsade hmla, oblaky tak nizko, ze sa kotulali po sedle, vsetko v pohybe a uchvatne.
A ty, ako jediny pevny bod, na kamennom zaklade, obklucena morom tajomna... vtedy este o poschodie mensia, skromnejsia, ale s otvorenou narucou a mudrym, laskavym chatarom – profesorom Vladimirom Hloskom.
Myslela som na vas, drahy Atko, ako castokrat... I ked uz ubehlo tridsat rokov od casu, co som ako studentka bola na brigade na chate. Boli ste skvely sef a skvely clovek a urcite na vas s laskou myslia mnohi, co poznali vasu lasku k chate pod Dumbierom... co vedia, kolko ste pre nu urobili, kolko prace a lasky ste jej venovali...
Uz sa vam nemozeme podakovat, ale predsa len pre nas, co sme vas poznali, ste nezomreli, stale ste tu, medzi nami. Na Dumbieri...
Chata. Dom z kamenia. Uspech snahy nasich predchodcov a vizitka potomkov. Strecha nad hlavou ci domov? Teply caj i tajuplnost hrebenov, moznost vyspat sa, ci len nadhera pohladu... To vsetko je horska chata. A pot a drina nosicov, blazinec v sezone i tiche opustene dni neskorej dazdivej jesene. Vsetka vdaka vam, ktori ste sa za tie dlhe roky na dumbierskej chate vystriedali, kto ste svojimi rukami a svojim srdcom pisali jej historiu.
Raz som na tvojej terase stretla stareho pana – mal dobrych sestdesiat. Priletel z Australie, aby svojmu synovi ukazal najkrajsie miesto na svete – chatu pod Dumbierom. Aj preto viem, ze nie som sama, komu si bola svetlom a majakom zivota, nasa mila chaticka. Kto sa vracal stovky kilometrov znovu a znovu, aby sa ubezpecil, ze pokial sa nad nami vypina mohutny stit Dumbiera a pod nim sa chuli mila, privetiva chaticka, je svet v poriadku a vsetko na svojom mieste...

Tak vsetko najlepsie k narodeninam... a nech nam sluzis este dalsie dlhe roky...

Domenica M. Anyou

Vdaka, pani ucitelka...

“Hop, hop mali ziaci, ja vam pomozem”, hrali 2. septembra v radiu vsetkym skolkarom, ziacikom, studentom s uprimnym zelanim uspesneho skolskeho roka 2003/2004.
Cas je skutocny mocny fenomen, ktory rata hodiny, dni, roky...
V septembri ubehlo tridsat rokov odvtedy, co do Materskej skoly v Pohronskej Polhore nastupila do zamestnania ucitelka Elenka Smugalova. Svojou svedomitou pracou prejavila uprimny vztah k vytvaraniu ludskych hodnot u deti. Cinnost ucitelky v materskej skole je urcitym poslanim, zvlast, ked takmer vacsinu odpracovanych rokov stravite v najmladsom oddeleni.
Pocit nevyslovnej radosti preziva snad kazda ucitelka, ked ani nie po dvoch tyzdnoch od zaciatku skolskeho roka jej male dieta poda rucku a chce komunikovat.
Povazujem za stastie vsednych dni pritulene licko dietata k ucitelke – jeho druhej matke. Taketo okamihy nie su samozrejmostou u vsetkych uciteliek. Dolezita je skusenost a citlivost. Mam na mysli citlivost, ktora prinasa radost zo zelenej luky, plac z mrtveho krtka a strach, ktory nas vzdy hnal k rodicom pocas burky, ked hrmelo...
Stracanim citlivosti sa z nas stavaju cynici a nesvedomiti pokrytci. Nech je vyzvou nas vsetkych: Rozdavajme detom lasku a starostlivost!
Pani ucitelka Smugalova uci deti vdychovat vonu luky, slnkom prehriaty a kvetmi prevonany vzduch. A deticky z najmladsieho oddelenia za nou veselo cupitaju!!!...

Este raz jej patri ucta a vdaka.

(sv)