V piatok 24. oktobra galaprogramom s nazvom Stastne detstvo jubilujuce tento detsky folklorny subor oslavil svoje dvadsiate piate narodeniny. Bezmala trojhodinovy kolotoc hudby, spevu a tanca roztocili sucasni i byvali suboristi a ich hostia. Divaci v preplnenom hladisku videli nadhernu riavu pestreho folkloru, ktora mala caro a gradaciu. Zaujali mali i velki folkloristi, vzacnym hostom bol cestny obcan mesta Brezna Daniel Compagnon. Vsetci boli perfektni, o com svedcil zaverecny potlesk, gratulacie a slova vdaky a uznania adresovane umeleckej veducej a choreografke Angele Cernakovej, veducemu ludovej hudby Ivanovi Nemkymu a organizacnej veducej Zdenke Stevkovej.

(r)
Snimka: Stefan Vozar

Franzuzske dni v Brezne pokracuju

Francuzske dni v Brezne minuly tyzden pokracovali dalsimi podujatiami. Prezentaciou francuzskej videoprodukcie od hraneho filmu po dokument a expoziciou venovanou 50. vyrociu folklorneho suboru Nadeje z Pariza a stvrtstorocnici priatelskych vztahov folklornych suborov Nadeje a Mostar v Horehronskom muzeu i dalsimi vystavami: v Zakladnej skole na Pionierskej 4 Pariz malovany srdcom, v strednej priemyselnej skole Vive la France, v gymnaziu Victor Hugo, v mestskom dome kultury Jaroslav Surina - Marek Surina - suznenie, v restauracii U rytiera Jaroslav Surina - Bretonsko - malovane Slnko(m). V tejto restauracii az do konca oktobra ponukaju tradicne i netradicne jedla v podobe francuzskych specialit, ktore varia i podavaju studenti absolvujuci staz vo Francuzsku (na snimke Stefana Vozara).

(r)

Smrecina prepusta

Kym na Horehroni do roku 1990 existovalo sedem vacsich pil, dnes funguju len dve. Hromadne prepustanie postihlo aj pilu Smreciny Holding 2, a. s., v Ciernom Balogu - Janosovke, ktore sa tyka 117 zamestnancov, pricom tridsiatim piatim ponukli zamestnanie v Banskej Bystrici s moznostou dopravy, ktoru zabezpeci zamestnavatel.
Starostka Cierneho Balogu Mgr. Tatiana Stulrajterova je rozhodnuta bojovat za zachovanie prevadzky v Janosovke, preto zvolala mimoriadne zasadnutie obecneho zastupitelstva. Z rokovania vsak vyplynulo nezmenene stanovisko vedenia Smreciny, ktore ako dovod uvadza nerentabilitu a stratovost tejto prevadzky, vysoke prevadzkove naklady a reklamacie.
,,Na zaklade rokovani o celej situacii na urovni samospravy, Mikroregionu Cierny Hron aj s predsedom Banskobystrickeho samospravneho kraja chceme dosiahnut, aby prevadzku nezrusili, vyrobu zachovali, aby mizive percento drevnej hmoty, ktore sa vytazi, zostalo priamo v regione," zdoraznuje starostka.
Miera nezamestnanosti v okrese sa pohybuje nad 20,79 percenta, v Ciernom Balogu je momentalne 25-percentna nezamestnanost, pricom v oktobri koncia sezonne prace a pocet nezamestnanych stupne. Okrem toho zrusenie pily postihne aj Ciernohronsku zeleznicu, ktora prepravuje drevo do Hronca.

(r)

V poslednu oktobrovu sobotu na beneficnom koncerte vaznej hudby v breznianskom rimskokatolickom kostole v programe z diel J. S. Bacha, L. V. Beethovena, A. Dvoraka, J. S. Svendsena a G. Veraciniho ucinkovali Peter Sousek z Brezna (husle) a hostia z Bratislavy Martin Hruby (husle), Tatiana Schlosserova (klavir). Vytazok z dobrovolneho vstupneho venovali na konto nadacie Cerveneho kriza Ludia ludom.

Snimka: Stefan Vozar

Co ste prerokovali na ostatnom zasadnuti?

- Strnaste vyjazdove zasadnutie Zastupitelstva Banskobystrickeho samospravneho kraja (BB SK) sa konalo v piatok 24. oktobra Hajnacke v okrese Rimavska Sobota na pozvanie poslanca Jozefa Hunyaka, starostu tejto obce. Okrem cerstvo napadnuteho snehu na juhu nasho kraja nas privitalo prijemne a dostojne prostredie hajnacskeho kulturneho domu.
Zasadnutie viedol predseda BB SK Milan Marcok. Hned v uvode sme zredukovali navrhovany program o styri body a v priebehu rokovania boli odlozene na mimoriadne novembrove zasadnutie dalsie styri body. Zostavovatelia programu zrejme nedocenili dolezitost jednotlivych materialov a neodhadli spravne cas na ich dokladne prerokovanie.
Najdolezitejsim materialom bol navrh Koncepcie rozvoja skolstva v Banskobystrickom samospravnom kraji. Je to rozsiahla 126-stranova praca, ktora obsahuje podrobnu analyzu sucasneho stavu skolstva v kraji, jednotlivych typov skol a skolskych zariadeni (SZ). V 6. casti je nacrtnuta strategia, ktora okrem ineho zahrna regionalne aspekty, ako vychodiska rozvoja, demograficky vyvoj v kraji, zakladne principy racionalizacie skol a SZ, uplatnenie absolventov na trhu prace atd. Cely material je pristupny sirokej verejnosti, nakolko je zaveseny na webstranke BB SK (www.vucbb.sk). Aj ked spracovatelia – pracovnici odboru skolstva a kultury odviedli znacny kus prace, pricom sa opierali o podklady z jednotlivych skol a SZ v kraji, o plan regionalneho rozvoja, Narodny program vychovy a vzdelavania a ine materialy, poslanci v sirokej diskusii pripomienkovali najma slabsie vypracovanie vizie, strategickych cielov a opatreni. Pripomienky sa tykali aj upravy siete skol a SZ v kraji, spoluprace so sirokou verejnostou, podnikatelskou sferou, odbornymi instituciami, cinnosti skolskych rad a i. Napokon sme si osvojili navrh skolskej komisie i Uzemnej skolskej rady a cely material vzali na vedomie ako vychodiskovy pre vypracovanie koncepcie rozvoja skolstva v kraji s terminom do 30. juna 2004, aby sa mohli don zapracovat aj nove legislativne normy v oblasti skolstva, ktore schvaluje v tychto dnoch Narodna rada SR. Sucasne sme zaviazali Urad BB SK vypracovat racionalizacne opatrenia na skolske roky 2004/2005 a 2005/2006 s ekonomickou analyzou alternativnych rieseni a dalsieho vyvoja skolstva, ktory sa dotyka vyvoja celej spolocnosti a iniciovat legislativne zmeny v spolupraci aj s rezortnymi ministerstvami.
Dalsim dolezitym bodom, ktory je pravidelne zaradovany do programu rokovania krajskeho parlamentu, bolo schvalenie zmeny rozpoctu v roku 2003. Kazdodenny zivot, zmeny v cinnosti organizacii, nove vykonove ukazovatele, havarie a ine priciny vyzaduju aj zmeny suvisiace s hospodarenim a s rozpoctom. Schvalene zmeny rozpoctu sa dotkli jednak prijmovej, ale i vydavkovej casti. Pre nas okres, okrem ineho, bol z rezervy beznych vydavkov pre kulturne sluzby navyseny rozpocet o 50 000 korun pre Horehronske muzeum na aktivizacnu cinnost a osetrovanie zbierkovych predmetov. Z kapitalovych prostriedkov bude navysenych 2 100 000 korun pre Hotelovu akademiu v Brezne na dokoncenie a dofinancovanie prestavby domova mladeze. Na moj navrh zaviazalo Zastupitelstvo BB SK Urad BB SK, aby v zaujme predidenia vzniku rozsiahlych skod na majetku BB SK prednostne riesil dofinancovanie tych organizacii vo svojej  zriadovatelskej posobnosti, ktore nie su schopne uhradzat faktury zo svojich nizkych rozpoctov a hrozi im vo vykurovacom obdobi odpojenie od dodavky elektriny, plynu, tepla a pod.
Schvaleny bol aj navrh zasad prerozdelovania vlastnych prijmov BB SK s platnostou od 1. januara 2004, pricom bol vacsinou poslaneckeho zboru akceptovany navrh poslanca Slavomira Kupcoka a celeho koalicneho klubu, aby 70 % vlastnych beznych prijmov zostalo v odvetvi, kde boli ziskane a 30 % prerozdeli Zastupitelstvo BB SK pre ine organizacie v zriadovatelskej posobnosti BB SK, pre urad BB SK a pre ine subjekty v zmysle VZN BB SK c. 2/2003 v sulade so zasadami hospodarenia. Kapitalove prijmy z odpredaja majetku BB SK sa budu prerozdelovat na 70 % pre organizaciu, ktora mala predmetny majetok v sprave alebo pre organizacie sidliace v prislusnom okrese, kde bol predaj uskutocneny a 30 % zostane ako rezerva kapitalovych prosrtriedkov na riesenie havarijnych stavov v organizaciach a zariadeniach v zriadovatelskej posobnosti BB SK.
Nie menej dolezitym bodom rokovania bolo nakladanie s majetkom BB SK, kde sme schvalili niekolko zmien v jeho zvereni do spravy, odkupenie, predaj, prenajom i upustenie od vymahania nevymozitelnych pohladavok. Ani jedna z uvedenych veci sa netykala okresu Brezno, preto sa tymto bodom nebudeme podrobne zaoberat.
V priebehu dalsieho rokovania bolo schvalene menovanie novych riaditelov: riaditelka nemocnice s poliklinikou v Rimavskej Sobote MUDr. Jana Wirschafterova, riaditelka Domova dochodcov a Domova socialnych sluzieb v Tornali MVDr. Janka Slezakova, riaditel nemocnice s poliklinikou v Lucenci MUDr. Julius Hoffer, riaditel SOU stavebneho v Banskej Bystrici Ing Jan Palov a riaditelka SOU obchodneho v Banskej Bystrici Mgr. Anna Kukulova.
Zaujimavym spestrenim rokovania bolo vystupenie predstavitela Slovenskych telekomunikacii Ing. Ivana Doletina, ktory predstavil operacny program na vybudovanie komunikacnej a informacnej struktury, poskytovanie lacneho internetu, sirenie televiznych a rozhlasovych signalov a i. prostrednictvom vyuzivania fondov EU pre potreby a rozvoj regionov, rozvoj telekomunikacnej struktury a pristupovych telekomunikacnych ciest do nepristupnych obci.
Na zaver este jedna zaujimava sprava : pocas prestavky zasadla Spravna rada Regionalneho rozvojoveho fondu za ucelom zvolenia jeho spravcu. Stal sa nim zamestnanec Uradu BB SK JUDr. Stefan Bubeliny z Polomky.