,,Pre dospelych je sidlisko Mazornikovo len
noclaharen. Mladez od patnast do dvadsat rokov strieda vacsinou nudu a bezcielne potlkanie
sa ci vysedavanie na murikoch s diskotekou v meste". Zda sa, ze tento citat z listu
riaditela zakladnej skoly na Mazornikove Mgr. Miroslava Brodskeho vystihuje situaciu vo
vyuzivani volneho casu mladeze na tomto sidlisku. Vsesportovy areal pri zakladnej skole,
ktory sa podujala vybudovat skupinka nadsencov, by urcite priniesol ozivenie do tohto kuta
mesta. Vyuzivaniu volneho casu mladeze na sidlisku Mazornikovo sme preto venovali nasu
anketu: |
S anketovym mikrofonom
| o vyuzivani volneho casu na
sidlisku Mazornikovo |
|
Alena Bachmanova, na materskej
dovolenke:
- Vela moznosti tu nie je, jedine sportovy skolsky areal. Mladi sa chodia
zabavat vacsinou do mesta. Skolaci chodia do centra volneho casu a starsi len vysedavaju
po lavickach, chodia na prechadzky a to je vsetko. Rozsirenie arealu by sme urcite
privitali.
Ing. Dusan Stevko, clen zavodnej straze ZP a. s.:
- Je to dost problematicke, ale moznosti je niekolko. Prva moznost sa nuka v
zakladnej skole, aj teraz na plagatoch propaguju vsesportovy areal. Trosku podcenovana
moznost, ale pre vyuzitie volneho casu vhodna je farska budova. Chodi sem vela mladych
ludi, kde sa mozu venovat spevu, premietaju tam videokazety s nabozenskou tematikou, ale k
dobru veci. Usporaduvaju aj hudobne produkcie, ktore su len sporadicke. Mladi ludia maju
malo moznosti zvlast cez vikend, ked sa vracaju domov zo strednych skol. Dochadza k tomu,
ze cas vyuzivaju, povedal by som, ze niekedy aj pasivne, venuju sa zlym navykom, fajceniu,
alkoholu. Odzrkadlilo sa to v tom, ze na nasej hlavnej ulici v podstate uz nie je ani
jedna lavicka, pretoze ich obyvatelia odstranili, aby tam mladi ludia nesedeli,
nehulakali, nerobili smeti. Nie som zastanca toho, pretoze takto sa nic nevyriesi a
doobeda potom mamicky a starsi ludia si nemaju kde sadnut.
Lucia, studentka:
- Mame malo moznosti a ihrisko, ktore sa tu nachadza, nie je v dobrom stave,
oplotenie je poskodene. Jeho opravu privitame. Jedine, co sa da, su prechadzky do okolia.
Ani male deti nemaju vela moznosti, jedine smykacky, aj tie su pokazene. Okolie znecistuju
psickari, takze deti sa nemaju kde hrat.
Andrea Veberova, studentka:
- Sportovy areal treba rozsirit, lebo mazornicke deti a mladez nemaju kde byt a
potom robia neplechu. Mam dvoch mladsich surodencov, aj nam by to pomohlo. V meste je
ovela viac moznosti.
Frantiska Mizicova, studentka:
- Vysedavame na lavickach a nudime sa. Ihriska su pokazene, ak by bol
vsesportovy areal, zahrala by som si tam basketbal.
Petra Strazovcova, studentka:
- V kuse sedime na lavickach, aj tie su vytrhane. Su tu sice aj ine moznosti,
napriklad v telocvicni v skole byva aerobik, obcas tam zajdeme. Vyhovovalo by nam, keby
vybudovali vsesportovy areal.
Elena Zerzanova, vychovavatelka:
- Mam styri deti, dve studuju mimo mesta a dve su vo veku jedenast a trinast
rokov. Dcera travi volny cas so spoluziackami, prechadzkami po sidlisku, syn vo volnom
case navstevuje internetovu kaviaren, hra s kamaratmi futbal a hokej. Obidvaja by mali
zaujem sportovat v lepsich podmienkach, syn oblubuje futbal, hokej, dcera stolny tenis,
vybijanu, basketbal, volejbal.
(ng, ma)
Odisiel Pan ucitel
 Zaciatkom
septembra sme prijali s velkou lutostou spravu o umrti etc. prof. PhDr. Gejzu Horaka,
ktory posobil v rokoch 1939 – 1942 v Pohorelej. Odtial cerpal pri pisani
jazykovedneho diela Narecie Pohorelej, vdaka ktoremu dnes mozeme precitat styridsattri
krasnych etnopribehov povodnou fonetikou nasich “pranankov”. Z pohorelskeho
prostredia cerpal na zatial este nepublikovane rozpravanie Pohorela – dedina pod
Orlovou, v ktorej citatela nebadane vtiahne do atmosfery “drielhodajsich”
dedinskych obradov, plnych magickej emocionality.
Neskor pracoval v Jazykovednom ustave SAV v Bratislave, ale Pohorelu
navstevovat neprestal. V roku 1994 sa stal cestnym obcanom Pohorelej – svojej
druhej domovskej obce, ako ju zvykol nazyvat.
Pre mna ako ucitela v Pohorelej bol jasnym vzorom, pretoze vo vysokom veku
zastaval myslienky, s ktorymi napriek 36-rocnemu vekovemu rozdielu sa stotoznujem.
Napriklad nadcasove sa mi zdalo vyslovenie potreby ucit Pohorelcata ich nareciu.
Velkym povzbudenim pre mna, ako prepusteneho z pohorelskej skoly, bol list,
ktory som dostal od Dr. Horaka tesne pred smrtou, ze cital o mojej starosti
v povolani (Zivot c. 31) a priznava sa, ze aj on bol neposlusny ucitel a zdoraznil to
podciarknutim. Pri mojom telefonickom podakovani mi povedal, ze aj v Pohorelej mal
problem s vtedajsim riaditelom, ale vacsia galiba sa mu stala v inej skole, kde
mu riaditel hrozil prelozenim. Nespokojny ucitel si privolal skolskeho statneho inspektora
na odborne posudenie. Ten si pozrel sposob vyuky na troch hodinach a riaditelovi skoly
oznamil: “Pan Horak je vyborny ucitel.” A bolo po dislokacii. Treba podotknut,
ze v tom obdobi boli inspektori, ktori sa spolupodielali na tvorbe uctyhodneho
skolstva.
Este mi dovolte ako maticiarovi spomenut, ze Dr. Horak bol zakladatelom
Jazykovedneho odboru Matice slovenskej a dlhorocnym sefredaktorom casopisu Kultura slova.
Bol vyznamnym jazykovedcom europskeho formatu a cely svoj zivot obetoval zuslachtovaniu
nasho materinskeho jazyka. Svoje prace prezentoval prostrednictvom publikacii, tlace a
medii. Posobil na niekolko generacii slovenskych pedagogov.
Nech mu je zem lahka.
Dr. Lukas Janoska, predseda MO Matice
slovenskej v Pohorelej
Mnohi sa v sucasnosti povazujeme, viac ci menej,
za milovnikov prirody. Protestujeme proti jej poskodzovaniu a drancovaniu. Aktivne vnimame
rozne druhy klimatickych zmien – zaplavy, veterne smrste, extremne sucha. Zakladame
spolky a zdruzenia, upozornujeme, poukazujeme na chyby v ochrane prirody.
Este vzdy vsak (... a mozno aj preto, ze sme taki aktivni...) sa nam nedari urobit
niekolko krokov ku kontajneru s odpadom. Este vzdy je pre nas najpohodlnejsie zaviezt
sa autom aj do tych najskrytejsich zakuti prirody. Este vzdy je pre nas jednoduchsie, a
ekonomicky efektivnejsie, pouzivat technologie devastujuce prirodne prostredie. Este
vzdy...
Raz som si vypocul slova maleho dievcatka, ktore pozorovalo po chodniku
pobehujuceho chrobaka. Ked ho po chvili zasliaplo, skonstatovalo: “Zabila som
chudacika chrobacika”. Aj zivotna filozofia mnohych nas sa zaklada na rovnakom
principe. Pozriet – vyuzit – znicit – skonstatovat (so slzou v oku).
Skutocnost, ze o niekolko rokov uz nase oci marne budu hladat kusok
“neposkvrnenej” prirody, nam velmi neprekaza. Ani fakt, ze
“rehabilitacia” prirody bude stat poriadny balik penazi a namahy, nas az tak
netrapi. V horsom pripade sa uz len bezmocne budeme pozerat, ako zivot okolo nas, a
my s nim, postupne chradne.
Je jesen. Obdobie, v ktorom nas posledne teple luce slnka a priroda hyriaca
farbami pritahuju ako magnet. Pokusme sa vystupit na kopec, vyjdime na priedomie,
pristupme k oknu a pozrime sa do dialav nekonecnej a krasnej prirody. Zatvorme oci,
... a zamyslime sa nad tym, ci robime vsetko pre zachovanie tejto krasy.
Ista anglicka spisovatelka napisala: “Uspesne zahradnicenie nie je nevyhnutne
otazkou mudrosti. Je otazkou lasky, vkusu a vedomosti.” To iste plati aj o ochrane
prirodneho (alebo ak chceme – zivotneho) prostredia.
Peter Morong
Reakcia na otvoreny list v Horehroni c. 41
Vazena pani!
Ja tiez, ako matka, mam syna, ktory sa uz ako alkoholik
liecil a este sa bude liecit. Bol na lieceni vo V. Zaluzi. Nepisete, kolko rokov ma vasa
dcera. Moj syn ma dvadsatstyri rokov. Tiez s nim boli problemy, ale nakoniec sa sam
rozhodol, ze pojde na liecenie, ked sme sa uz zufali rodicia rozhodli, ze ho vyhodime
z domu. Ja viem, ze je to tazke, ako matka s vami citim, ale pokial vasa dcera
sa nechce podrobit liecbe, tak potom je to jej problem. Vy, ako matka, ju nemozete
donekonecna “drzat za rucicky”. Je to dospela osoba, ktora, ak bude chciet, tak
sa na liecenie da.
Nam velmi pomohla primarka Elena Snarska, ktora pracuje na psychiatrii.
Pokial ide o tie krcmy, tak to mate uplnu pravdu. My s tym ako obycajni ludia
nic neurobime.
S pozdravom citatelka, ale hlavne
matka |
