Rozvoj umeleckeho citenia, tvorivosti a originality mladych umelcov okresu Brezno; stvarnenie motivov z minuleho a sucasneho zivota, fauny a flory; objavovanim krasy a zazrakov rodnej zeme formovat svoj vztah k Slovensku - tieto ciele sleduje regionalna umelecka sutaz deti Minulost a pritomnost Horehronia, ktoru v ramci festivalu Strieborny Hron zorganizovali obcianske zdruzenie INAK a odbor skolstva, mladeze a telesnej kultury Okresneho uradu v Brezne.
Do tejto prehliadky umeleckej tvorby v oblasti vytvarnej a literarnej sa zapojilo sestnast zakladnych, tri zakladne umelecke a pat materskych skol, dovedna okolo 1500 deti. Slavnostnej vernisazi a ocenovaniu vitazov v utorok 18. novembra v mestskom dome kultury predchadzali skolske kola, z ktorych postupilo asi 1000 prac. Sedemclenna porota pod vedenim Mgr. Marie Skladanej, ktora je veducou sekcie umenia pri metodickom oddeleni odboru skolstva, na vystavu vybrala takmer 800 prac. Z nich bolo hodnotnymi cenami a diplomami odmenenych vyse 80 deti. Do literarnej tvorby (proza, poezia a projektova tvorba) sa zapojilo sedem zakladnych skol, z ktorych ocenili patnast prac. V tvrdej konkurencii v prvej kategorii zvitazila Simona Svantnerova (Dobroc), v druhej kategorii sa na prvom mieste umiestnila Pavla Rochovska (Pohorela), v tretej kategorii v proze prve miesto ziskal Jozef Cupka (Pohorela) a v poezii Andrej Polak (Pohorela), v projektovej tvorbe sa najviac pacila praca ziacok z Pohronskej Polhory. Za dlhodobu koncepcnu pracu v ostatnych rokoch styri najaktivnejsie skoly - zakladne skoly v Pohorelej, v C. Balogu - Janosovke, zakladne umelecke skoly v Polomke, v Brezne - odmenili taniermi a diplomami. Za mimoriadne usilie a tvorivost vo vytvarnej tvorbe ocenili pedagogov: Mgr. Mariu Skladanu, Mgr. Evu Schleicherovu, akademicku maliarku Eriku Sandorovu, Mgr. Sonu Figaliovu a za umelecke spracovanie dreva zakladne skoly v Telgarte a v Nemeckej.
Ako nas informovala veduca metodickeho oddelenia Mgr. Eva Hancakova, festival Strieborny Hron touto sutazou ani zdaleka nekonci. Subezne organizuju dalsie aktivity, napriklad tvorive dielne. Uj Eva Stankova z madarskej Bekescaby v ramci prvej tvorivej dielne asi 65 ucitelom odovzdala svoje skusenosti z prace s prirodnym materialom. Dalsia tvoriva dielna zamerana na ludovu tvorbu s tematikou Vianoc bude 25. novembra. Na prvy decembrovy tyzden pripravuju malbu na sklo a v buducom roku by chceli dat priestor nielen ucitelom, ale aj dalsim zaujemcom. V ramci festivalu rozbiehaju aj zaujimavy projekt venovany odkazu predkov. Deti si vyberu nejaku budovu, preskumaju jej historiu a na zaklade projektovej dokumentacie zhotovia model. Napriklad v Sumiaci spracuvaju maketu najstarsej sauny v Europe, v Telgarte niekolko drevenic, do vnutra ktorych bude mozne nazriet, cosi ako domceky pre babiky.
Pravidelne vytvarne sutaze vplyvaju na zvysujucu sa uroven umeleckeho vnimania obyvatelov nasho regionu. Dokazom dvihajucej sa latky je aj sucasna vystava v mestskom dome kultury, na ktorej sa prezentuje mnozstvo talentov a zaujimavych technik. Obdivovat ich a v mnohom sa inspirovat mozeme az do konca decembra.

(r)
Snimka: Stefan Vozar

Slovo ma primator

Pozvanie na Ondrejsky jarmok

V dnoch 27. az 29. novembra sa na Namesti gen. M. R. Stefanika v Brezne uskutocni uz tradicny, v poradi 515. Ondrejsky jarmok. Touto formou nan srdecne pozyvam siroku verejnost, obchodnikov, zivnostnikov a podnikatelov.
Cielom jarmoku je nielen predaj vlastnych domacich vyrobkov, ale aj prezentacia a predaj vyrobkov roznych zahranicnych vyrobcov a firiem, poskytovanie sluzieb kvalitneho a rychleho obcerstvenia, ktore je neoddelitelnou sucastou jarmoku. Neodmyslitelnou sucastou jarmoku su aj vyrobcovia ludovoumeleckych vyrobkov, ktorych kazdorocne pribuda nielen poctom, ale aj roznorodostou remeselnych cinnosti. Ich tovar a vyrobky si budete moct kupit priamo v centre mesta a prilahlych uliciach.
Obraciam sa na predstavitelov statnej spravy, bank, podnikatelov posobiacich v centre mesta, aby boli napomocni organizatorom pri tejto prilezitosti a zhovievavi k pripadnym nedostatkom jarmoku.
Pri usporiadani akcie takehoto rozsahu vyzyvam k zvysenej opatrnosti, pretoze je predpoklad moznych kradezi veci na sebe a pri sebe. Napriek tomu dufam, ze nasi obcania a nasi hostia zaziju len prijemne chvile a s takymito problemami sa nestretnu.
Vsetkym ucastnikom jarmoku zelam, aby si odniesli nielen darceky, ktore im budu pripominat tohtorocny Ondrejsky jarmok, ale aj kusok tradicie mesta.

Ing. Jaroslav Demian,
primator Brezna

Ucarovala im krasa ludovej piesne a tanca

Ti, ktori si nasli cas a v predposlednu novembrovu sobotu prijali pozvanie na slavnostny program zostaveny z umelecky stvarnenych hodnot tradicnej ludovej balockej kultury, urcite neolutovali. Vecer v Kulturnom dome v Ciernom Balogu venovany 70. vyrociu zalozenia folklornej skupiny Kycera mal vynikajucu atmosferu.

Folklorna skupina Kycera, udrziavajuca ludove zvyky a tradicie Cierneho Balogu, vznikla v roku 1933 z iniciativy Matice slovenskej a jej vtedajsieho pracovnika, folkloristu, fotografa a profesora Karola Plicku. Jej zakladatelom a prvym veducim bol riaditel miestnej skoly Jozef Kollar. Vystupovala ako narodopisna krojovana druzina pomenovana podla jedneho z klcovisk nad Ciernymi Handlami (tak sa v minulosti nazyvalo trinast dedin, ktore dnes tvoria Cierny Balog). O dva roky uz ucinkovali na Hradcanoch, kde ich prijal prezident Eduard Benes a v roku 1946 v ramci Slovenskych dni na Devine. Skupina zacala systematicky pracovat v roku 1968 pod vedenim Slavomira Auxta. Odvtedy pravidelne ucinkuje na roznych podujatiach v obci, ale aj na vyznamnych folklornych festivaloch vo Vychodnej, Detve, Straznici, Helpe. V rokoch 1988, 1991, 1994 a 2003 sa Kycera zucastnila na celostatnych prehliadkach folklornych skupin v Ziline s nazvom Nositelia tradicii. Vystupovala aj v zahranici, v rokoch 1988 a 1992 v Juhoslavii, v rokoch 1991, 1992 a 1993 v Madarsku, v roku 1994 vo Francuzsku, v roku 1996 v Anglicku.

Kolektiv folklornej skupiny tvoria zastupcovia vsetkych vekovych kategorii, ktorym ucarovala krasa ludovej piesne a tanca. Vo svojom volnom case sa venuju hladaniu a uchovavaniu folklornych tradicii ludu od Cierneho Hrona. S Kycerou od roku 1968 spolupracuje ludova hudba Juliusa Bartosa - Suka. Do kmenoveho repertoara skupiny v sucasnosti patria zvykoslovne pasma a tance Vrchovo, Odzemok, Koleso, Zbojnik, Fasang, Tance mladych, Medvedku, Svadba, Ratung. V devatdesiatych rokoch Kyceru viedol Peter Auxt a Pavol Tazky, v sucasnosti pracuje pod vedenim Pavla Tazkeho a Lubomira Medveda.

Ocenenim doterajsej cinnosti suboru je diplom od Stredoslovenskeho osvetoveho strediska Banska Bystrica a financny dar Folklornej unie Slovenska, ktore v slavnostny sobotny vecer prevzali predstavitelia Kycery. Zaver programu patril krstu noveho cedecka s nazvom Ej horicka zelena. Nepritomny krstny otec ciernobalocky rodak, spisovatel Ladislav Tazky jubilanta pozdravil listom a krstom poveril tych najmladsich, folkloristov z Malej Kycery.

(r)
Snimky: Stefan Vozar