Vladimir Rafaj, robotnik, Brezno:

- Je dobre, ze sa zamerali na bezpecnost cestnej premavky. Ale ak to robili len preto, aby vybrali peniaze za pokuty, to nie je dobre. Taketo preventivne akcie nie su zle, ked policajti sleduju dopravnu situaciu a zastavia konkretneho vodica, ktory spravil chybu. Ale ak maju kazdeho zastavovat a zbytocne zdrziavat, to podla mna nesplni ucel.

Pavol Kobida, dochodca, Zamostie:

- Urcite to pomoze. Kolkokrat sa stane, ze cez uzavretu obec niektori jazdia 130- az 150-kilometrovou rychlostou. Niekedy sa doslova vtesnaju dostredu medzi vozidla, ako ked volakedy bol treti, tzv. stredny predbiehaci pas. Takuto dopravnu akciu by mohla policia robit aspon dvakrat za mesiac. Myslim si, ze vodici by boli ohladuplnejsi nielen preto, ze akcia prebieha, ale aj preto, ze kazdy zvazi, ci jazdit tak, ako sa ma, alebo zaplatit pokutu doslova za vylomeniny.

Zuzana Schwarzbacherova, elektrotechnicka, Osrblie:

- Taketo akcie su vsade v zahranici a nemam nic proti nim. Ved ak sa vodic dopusti velkeho priestupku, napriklad jazdi opity, prekroci rychlost, musi byt potrestany.

Miroslav Chlebovec, predak, Lopej:

- Povedal by som, ze chudobnejsi jazdia tak, ako maju, ale bohatsim je jedno, ci zaplatia 5000 korun, alebo nie. Myslim si, ze taketo akcie predsa len pomozu a vodici budu jazdit ohladuplnejsie.

Jaroslava Leitnerova, zivnostnicka, Benus:

- Nemozem povedat, ze takato dopravna akcia by vodicov zdrziavala. Je to v norme, aj mna pristavili, aj som zaplatila za mensi priestupok. Myslim si, ze vodici, ktori su neohladuplni, sa nepolepsia. Casto zazivame, ze nas niektori vytisnu na kraj cesty. Ale taketo akcie treba.

Pavel Pancik, nezamestnany, Cierny Balog:

- Urcite to pomoze v tom, ze sa niektori vodici budu tychto akcii obavat. Niektore rychle auta dnes jazdia ako certi. Ma to svoje klady i zapory. Pre takeho nezamestnaneho cloveka to nie je prijemna vec, ale musime si davat pozor.

(ng, ma)

Reakcia na clanok

Breznianska nemocnica dobre hospodari

Clanok Breznianska nemocnica dobre hospodari v Horehroni z 11. novembra priniesol kladnu spravu o dobrom hospodareni nemocnice s poliklinikou, pochvalu spravnej rady zo zasadnutia dna 5. novembra.
My sa pytame: aj na ci ukor sa dosiahol taky dobry vysledok? Stredny zdravotnicky personal Nemocnice s poliklinikou Brezno, n. o., po sluboch nadalej dostava na ucet pracovnika 6000 - 6200 korun, v hrubom 7980 korun, aj po tridsiatich siedmich rokoch prace v odbore.
Ako dlho budeme este cakat na kratenu tretinu platu ZSP v ramci restrikcnych opatreni? Nepytame sa, kedy v tunajsej nemocnici s poliklinikou dosiahne stredny zdravotnicky pracovnik priemerny plat SZP 14 000 korun, ako to bolo uverejnene v SME zo dna 5. novembra.
Pracu mame radi, ale chceme aj slusnu placu.

Za SZP RP Jela Krnova

Abilympiada zdravotne postihnutych v Martine

V dnoch 7. - 9. novembra sa v Martine konal 11. rocnik celoslovenskej abilympiady zdravotne postihnutych. Okresnu radu Brezno reprezentovali: desatrocny Michal Blazecka vo vytvarnej sutazi, Katarina Hvolkova v aranzovani kvetov, ktora kytice venovala farnosti sv. Martina, Anna Husenicova v zrucnosti (hackovanie). Sutaziaci boli odmeneni vecnym darom.
Okresna rada Slovenskeho zvazu zdravotne postihnutych v Brezne dakuje ucastnikom za reprezentaciu mesta i okresu.

(jz)

Verejny ziacky koncert a Den otvorenych dveri v Zakladnej umeleckej skole v Brezne

Dvanasteho novembra sa v Zakladnej umeleckej skole v Brezne uskutocnil stvrtrocny verejny ziacky koncert. Ucitelia, ziaci, rodicia a ostatne obecenstvo si odniesli domov krasny zazitok. V sale i v pripravni vladla prijemna atmosfera jesenneho podvecera, ktora inspirovala vsetkych ucinkujucich k vyraznym, citovo prezitym a vo vsetkych pripadoch pamatovo bezpecnym vykonom. Usmev ziaril v tento vecer i na tvarach rodicov, kamaratov i stastnych ucitelov, ktori prezivali s nimi ich hru.
V programe sa vystriedalo dvadsat cisel. Predstavila sa pestra paleta solovych hudobnych nastrojov od zobcovej a priecnej flauty, cez husle, gitaru, akordeon az po dve klavirne cisla. Program spestrili vystupenia ziakov literarno – dramatickeho odboru.
Zaujimavo odzneli rozne nastrojove zoskupenia – slacikovy orchester so starodavnymi tancami, huslove trio so skladbou od Mozarta, ako aj akordeonova zostava. Zaver programu patril dvom ziackam hrajucim stvorrucne na klaviri skladbu od slovenskeho autora.
V piatok 14. novembra otvorila “zuska” brany na Den otvorenych dveri. Jej priestory cele dopoludnie zaplnal vesely dzavot deti z materskych skol. Zvedavym ockam sa naskytol nevidany pohlad, pretoze sme pre nich otvorili kazdu triedu skoly, vratane koncertnej saly, riaditelne i triedy hudobnej nauky.
ali navstevnici vosli do rozpravky. Z dychovej triedy im zaznela hudba ku Kremienkovi a Chocholusikovi. Spolu s riaditelkou PaedDr. G. Pravotiakovou a ucitelkou E. Bruchackovou, ktore ich sprevadzali, odhalovali tajomstva dalsich tried: tam hrala flauta, tu zas gitara a tiez klavir na elektriku s bubnami. Vsetci si zaspievali s harmonikou a prechadzka pokracovala do huslovej triedy, kde hralo trio.
Medzi seba ich pozvali herci z literarno – dramatickeho odboru, ktori im zahrali rozpravku o Cervenej ciapocke. Potom deti nazreli do cimbalovej triedy a za tym cakal na nich najvacsi nastroj – klavirne kridlo. Poslednou zastavkou – sestrucnou hrou na klaviri zakoncila kazda skupinka predskolakov zaujimavu prehliadku. Dakujeme nasim ziakom, ktori krasnymi skladbami rozoznievali v triedach jednotlive hudobne nastroje.
Popoludni pokracoval Den otvorenych dveri pre rodicov a surodencov nasich ziakov. Rodicia mali moznost nazivo spoznat pracu ucitelov s ich detmi. Spolocne sme sa lepsie spoznali a porozpravali sa. Vsetci budeme urcite este dlho spominat na tieto podujatia, ktorymi sme dokazali, ze nase umelecke skolstvo ma svoje miesto v skolskom systeme a je naozaj nenahraditelne.

Maria Longauerova

Vysledky prieskumu postojov ziakov zakladnych skol ku zdravemu zivotnemu stylu

Prieskum bol realizovany v juni v dvoch zakladnych skolach u ziakov starsieho skolskeho veku od 11 do 15 rokov. Do prieskumu boli cielene vybrane dve zakladne skoly s porovnatelnym poctom ziakov, jedna na vidieku a jedna v meste z dovodu porovnania postojov deti na dedine a v meste. Prieskum bol realizovany formou standardizovaneho dotaznika, ktory obsahoval 35 otvorenych a zatvorenych otazok. Mapoval stravovacie navyky, travenie volneho casu, postoje k uzivaniu alkoholickych napojov, fajceniu a drogam a uroven vztahov v skole.
Zdravsie stravovacie navyky, ktore zahrnaju ranajky, konzumaciu ovocia a zeleniny, vykazuju ziaci v meste – 60 % opytanych v porovnani so ziakmi na vidieku. Neranajkuje 11 % opytanych v oboch skolach. Konzumacia sladkosti a sladkych nealko napojov kazdy den je v oboch skolach pomerne vysoka, pohybuje sa okolo 40 % opytanych. Aktivne vyuziva volny cas viac opytanych deti z mesta 57 %, nesportuje 10 % v oboch skolach. Pocas vikendu az 75 % ziakov na dedine aj v meste travi svoj volny cas pozeranim televizie a 50 % travi svoj volny cas pri pocitaci. Pri tejto vekovej kategorii boli identifikovane prve skusenosti s alkoholickymi napojmi, hlavne s pivom a vinom. Vacsie percento u mestskych deti. Tridsatstyri percent opytanych uviedlo prvu skusenost s alkoholickymi napojmi vo veku od 6 do 10 rokov. Fajci, alebo aspon raz skusala fajcit takmer polovica opytanych v oboch skolach, z toho zriedkavo fajci 59 % v meste a 85 % na vidieku, kazdy den fajci v meste 12 % a na vidieku necele percento.
Na zaklade dotaznika boli zistene narusene vztahy medzi ziakmi, niekde s naznakom sikanovania. V oboch skolach je vyznamny nepriaznivy vztah ku skole, ktory koreluje s pocitom velkeho zatazovania skolskymi povinnostami a vztahmi v skole. V mestskych rodinach je vyznamny problem komunikacie v rodine, az 48 % deti udava, ze sa nerozprava s nikym o svojich problemoch. Najmenej sa deti rozpravaju s otcom, najviac s matkou a priatelmi. Ziaci v meste aj na vidieku by chceli najviac zlepsit vztahy a financnu situaciu v rodinach a v skole vztahy ucitel – ziak a ziak – ziak.

CVPP v Brezne