2. DECEMBER 2003 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Ondrejsky jarmok sa opat vratil do centra mesta. Vynimkou bol vlanajsi rok, kedy poslanci mestskeho zastupitelstva po rekonstrukcii namestia rozhodli jarmok prestahovat na Ulicu Frana Krala a na ,,rinku" sa predavali len ludovoumelecke vyrobky. V tomto roku na namesti boli stanky s tradicnym jarmocnym tovarom a bocne ulice patrili hlavne textilnym vyrobkom. V prvy den jarmoku sme zastavovali kupujucich a pytali sa ich: Co hovorite na to, ze sa jarmok vratil do mesta?


S anketovym mikrofonom


o Ondrejskom jarmoku

Miriama Kurtikova, studentka, Pohronska Polhora:

- Podla mna na namesti je to ovela lepsie ako na stadione asi preto, ze v centre mesta je viac priestoru. Zda sa mi, ze vlani bolo menej stankov nez v tomto roku.

Eva Kuthova, dochodkyna, Brezno:

- Je to ovela lepsie ako vlani, tradicnejsie. Co sme chceli, to sme nakupili. Asi je aj lepsi vyber, mozno to robi aj prostredie. Prideme aj zajtra, aj v sobotu, kvoli jarmoku k nam pricestuje navsteva z Kosic.Vlani sme jarmok len presli a sli sme prec, pripadal nam ako blsi trh a navyse prsalo.

Jozef Bulik, robotnik, Brezno:

- Vlani sa mi Ondrejsky jarmok vobec nepozdaval, pripominal mi blsi trh. Najviac sa tesim na turecky med a medovnikove srdiecko pre priatelku, to patri k jarmoku a nie vyrobky z blsieho trhu. Je lepsie, ze sa jarmok vratil do mesta, oddelenie nebolo dobre.

Karel Jech, skolnik - udrzbar, Brezno:

- Je ovela lepsie, ze sa jarmok vratil na namestie. Na stadione a prilahlych uliciach to nebolo ani pekne a je tradicia, ze Ondrejsky jarmok byva na namesti, vyzera tu lepsie. Dnes popozeram, co maju a zajtra pridem nakupit s vnucatmi.

Lenka Piliarova, na materskej dovolenke, Myto pod Dumbierom:

- Zatial sme kupili len sladkosti, prisla som s malym, nech vidi ako to vyzera na jarmoku, kym este funguje. Vlani som na jarmoku nebola a dnes je to podobne ako po ine roky. Asi je lepsie, ked je jarmok na namesti, treba ho vyuzit aj na taketo veci.

Alena Daxnerova, predavacka - pokladnicka, Brezno:

- Podla mna je lepsie, ked sa jarmok vratil na namestie, predsa len na stadion je daleko. Takto to mame poruke, vytiahneme peniaze v banke a nieco kupime detom pod stromcek. V sobotu prideme cela rodina. Vyber je dobry, mne osobne sa pacia drevene varesky a pernikove srdiecka, co patri na tradicny jarmok.

(ng, ma)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Par postrehov

Bude konecne jama zasypana?

h0348b.jpg (15592 bytes)Neviem, ako zacat. Hadam bude najlepsie ist konkretne k veci. Ked su vsetci lahostajni, ja osobne nie! Ide o jamu na chodniku vedla Billy. Nachadza sa pri parciku (ci malom smetisku) v smere od parkoviska ku krizovatke Svermovej ulice a Ulice Frana Krala. Jama je hlboka asi 60 cm s priemerom 50 - 60 cm, ale to nie je dolezite. Skratka, je tam. Ludia sa nad nou zastavuju, ba videl som, ako do nej jednou nohou spadol starsi pan, ba aj troj- ci stvorrocne dieta. To uz bolo privela. V ten den som sa vybral na Technicke sluzby mesta Brezna, kde som dostal odpoved, ze to nie je v ich kompetencii, ale velkopredajne. Tam mi veduci povedal, ze nevie presne, ci je to na ich pozemku, ale ze sa bude informovat. Je to uz mesiac a jama je stale tam. Rozhodol som sa preto napisat o nej. Blizia sa vianocne sviatky, vsade bude zvyseny ruch. Poznate to. Nebolo by dobre Vianoce prezit niekde v nemocnici kvoli nedbalosti niekoho. Kompetentni by sa mali zamysliet a jamu zasypat, alebo ju prikryt poklopom.

...

Kde je zodpovednost?

Nepotesilo ma, ked som sa nedavno docital, ze na ceste pred potravinami na Ulici CSA vyhasol dalsi ludsky zivot. Nie je to prvy a dovolim si napisat, ze ani posledny vyhasnuty ludsky zivot. Nech sa kompetentni nad tym zamyslia. A pritom staci tak malo: spravit zabradlie na tejto ceste, alebo dat tam semafor. Ale asi aj to bude malo. Bolo by treba vybudovat podchod pre chodcov. Na to vsak nie su peniaze a cas, co je zle. Co keby to sponzoroval niektory podnikatel? Nie som jediny, koho to trapi. Ale pozor, dnes, zajtra, o tyzden, o rok tam moze vyhasnut zivot niekoho zainteresovaneho. Potom nebude vsetko jedno, bude neskoro.

Jozef Pekar

Rubrika pokracuje na strane 11

NOVA SPALOVNA V DUBOVEJ: ano ci nie?

Hovorit dnes na nasom Horehroni o ekologickych problemoch je nosenie dreva do lesa a obcanov asi viac zaujima nezamestnanost a drahota. Zasadne ekologicke problemy vsak neznesu oddalovanie a ich vedome bagatelizovanie sa moze kruto vypomstit.
V Petrocheme, a.s., Dubova v procese vyroby vznikaju rozne nebezpecne odpady, z nich najznamejsie su tzv. gudrony, ktorych celkovy objem postupne narastol na 225 000 ton. V rokoch 1977 a 1988 v podniku spustili dve spalovne nebezpecneho odpadu /NO/ na ich likvidaciu, ktore aj napriek opravam dosluhuju. Jasnym dokazom je casto dymiaci 160 m vysoky komin a pocas inverzii smogovy vankus tiahnuci sa celou dolinou. Obcania sa pravom stazuju a obavaju o svoje zdravie, pretoze sa nevykonava ziadne systematicke meranie a vyhodnotenie toho, co im uz roky pada na hlavy. Nejde vsak len o Nemecku. Povolene limity v jednej alebo vo viacerych znecistujucich latkach sa prekracuju aj v Brezne, Bystrej, Lucatine,  Brusne, Predajnej, Jaseni, Lopeji, Raztoke, Pohronskom Bukovci, Podkoniciach, Dolnej Lehote, Valaskej.
Je potesitelne, ze sa spracoval zamer na vybudovanie uplne novej spalovne NO. Je vsak alarmujuce, ze v spalovni sa planuje likvidovat dvojnasobne mnozstvo nebezpecnych odpadov z nadregionalnej urovne a na komercnej baze. V beznej reci povedane:
1. vybuduje sa spalovna nie pre potreby Petrochemy, a. s., a okolia, ale zbytocne velka s kapacitou az 22 000 t rocne. Spalenim uvedeneho mnozstva rocne vnikne 6 000 az 8 000 t vysoko toxickeho odpadu /skvary, prachu a popolceka/ , ktory uz tu ostane trvalo ulozeny na skladke,
2. viac ako polovica kapacity spalovne nebezpecneho odpadu sa bude sem zvazat aj zo vzdialenych lokalit napriec celym Slovenskom, napr. Nove Zamky , Levice, Zlate Moravce…,
3. prevadzkovatel spalovne bude mat eminentny zaujem, aby vlozene prostriedky ziskal spat a  je tu vazna obava, ze sa bude snazit maximalizovat svoj zisk .
Napriek nesuhlasu obcanov a Obecneho zastupitelstva v Nemeckej sa nadalej pretlaca tento zamer. Opravnene sa pytaju, cie zaujmy sa tu presadzuju. Chceme zlepsovat zivotne prostredie na bohatom zapadnom a etnicky zmiesanom juznom Slovensku alebo na Horehroni, kde nam uz 13 rokov hovoria, ze prednostne sa ma rozvijat turistika ? Spalovnou sa nezvysi zamestnanost v regione, jedine sa zvysi riziko prevadzkovych unikov a hrozba kontaminacie pri preprave. Je obava, ze emisne parametre pri vseobecne znamom laxnom a benevolentnom pristupe zodpovednych organov sa budu porusovat.
Aj napriek vysokemu stadiu rozpracovanosti zameru maju obcania regionu moznost vyjadrit sa. V ramci prebiehajuceho prerokovavania zmien uzemneho planu VUC ziadajte od svojich starostov obci a poslancov VUC zmenu charakteru spalovne len na regionalnu!
Ak si mame spolocne odpovedat na otazku polozenu v nadpise tohoto clanku, odpoved je jasna: nova spalovna
na europskej urovni ANO, ale len pre potreby blizkeho okolia.

Ing. Pavel Porubsky, Lopej

 

Zimny stadion v Brezne – stanovisko

Akcia Dostavba a stavebne upravy zimneho stadiona v Brezne sa stala predmetom medializacie v tlaci a aj v novinach Horehronie. Hned na zaciatku treba zdoraznit, ze ide o ucelove, zavadzajuce a neuplne informacie bez snahy o objektivnost. Z tychto dovodov uvadzam skutocnosti z pohladu “druhej strany”.
Vtedajsi Statny drevarsky vyskumny ustav Bratislava (SDVU) ako statna organizacia sa prihlasil do verejno-obchodnej sutaze na zaklade oznamenia v Obchodnom vestniku a v stanovenom termine 10. juna1997 podal sutazny navrh a potom sa dna 4. jula 1997 zucastnil na rokovacom konani a bol vybrany na zabezpecenie akcie zimny stadion (ZS). Oznamenie o vysledku rokovacieho konania obdrzal SDVU listom zo dna 15. jula 1997. Potom bola medzi mestskym uradom a SDVU uzavreta mandatna zmluva 19. augusta 1997 a zmluva o vytvorenie diela 4. septembra 1997. SDVU uzatvoril zmluvnu spolupracu s vybranymi projekcnymi firmami pre architekturu, nosne konstrukcie a profesie. Predmetom spoluprace bolo ideove riesenie, vypracovanie projektovej dokumentacie pre uzemne rozhodnutie a stavebne povolenie.
Dna 30. marca 2000 bola vykonana zaverecna kontrola financovania akcie ZS. Z celkovej zmluvnej ceny prac 4 312 500 korun bol podiel inzinieringu (SDVU) 1 212 500 korun a projektovych prac 3 100 000 korun. Za inziniering bola statnej organizacii SDVU uhradena suma 781 250 korun za obdobie od 8/1997 do 4/2000, cize za 33 mesiacov a zostala suma 431 250 korun na prace, ktore sa aj napriek usiliu Mestskeho uradu Brezno pre nedostatok financnych zdrojov nekonali. K uvedenym sumam treba dodat, ze boli stanovene z celkovych vtedy uvazovanych investicnych nakladov vo vyske 8 %, pricom podiel SDVU bol necelych 2,5 %. Naklady na pracovnika SDVU boli v tom obdobi priblizne 500 tisic Sk/rok, co je v protiklade s tvrdeniami o “lukrativnej zakazke”. Vyuzitie tychto prostriedkov v statnej organizacii na ine ucely a na nejake “osobne” obohacovanie bolo absolutne vylucene aj vzhladom na kazdorocny audit a na kontrolu zo strany zriadovatela. Ako vtedajsi riaditel SDVU preto dorazne protestujem proti akymkolvek podozreniam o rodinnom prepojeni a zneuziti financnych prostriedkov. V pripade ich opakovania to budem povazovat za poskodenie dobreho mena.
Vysledkom zmluvnej spoluprace, ktora je zneuzivana na rozne zamery, je “inventura” k 30. marcu 2000: rozhodnutie o umiestneni stavby vydane 3. decembra 1997 vratane osmich roznych vyjadreni potrebnych k uzemnemu rozhodnutiu, vratane dokumentacie pre uzemne rozhodnutie; stavebne povolenie zo dna 12. marca 1999, vratane trinastich roznych vyjadreni; vypracovana konstrukcno-projekcna a vyrobna dokumentacia pre vyrobu a realizaciu prvkov drevenej nosnej konstrukcie a kompletacnych prvkov, vratane odborneho posudenia; vypracovana stavebno-montazna dokumentacia pre uskutocnenie montaze; realizacna dokumentacia drevenej casti konstrukcie; realizacna dokumentacia pre spodnu cast stavby a tribuny zostala otvorena pre zamer ziskat od podnikatelov prostriedky a upravit priestory podla ich poziadaviek, taktiez tribuny neboli vzhladom na financne moznosti investora definitivne uzavrete; k dispozicii bola Zmluva o uzatvoreni buducej zmluvy na generalnu dodavku strechy ZS s firmou Garnex Oravsky Podzamok (12. februara 1999) s dohodnutim technickych detailov aj s firmou Intermont Zilina, obdobna zmluva bola uzatvorena aj s Hronstavom Brezno.
Pre uplnu informaciu citatelom treba uviest, ze v ramci zmluvnej spoluprace vsetkych zucastnenych organizacii bol vyvinuty impresivny system drevenej konstrukcie s bionickou strukturou nosnych prvkov, ktory uz v pripravnych stadiach budil pozornost odbornej verejnosti u nas aj v zahranici. Model tejto konstrukcie bol predstaveny aj verejnosti v Brezne a je ulozeny doteraz v priestoroch zimneho stadiona. Realizacia dostavby a stavebnych uprav ZS navrhnutym systemom by mohla byt dostojnou prezentaciou mesta Brezna a celeho horehronskeho regionu.

Doc. Ing. Stefan Steller, CSc.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT