S predsedom Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria Mgr. Jaroslavom Bercikom

Situacia vo financovani skol nie je ruzova, hovorili o nej na nedavnom zasadnuti Rady Zdruzenia miest a obci Slovenska v Banskej Bystrici. Zucastnil sa na nom aj predseda Regionalneho zdruzenia miest a obci Horehronia a Stredneho rudohoria Mgr. Jaroslav Bercik, ktory nam poskytol zakladne informacie z tohto rokovania:

Minister skolstva Martin Fronc v suvislosti s dofinancovanim skolstva za rok 2003 povedal, ze sa rokuje o dalsich prostriedkoch na energie pre tie zariadenia, ktorym chybaju peniaze. Podklady na chybajuce financie treba vyziadat od okresnych uradov a kancelarie ZMOS. Rozpocet zakladneho skolstva na rok 2004 predpoklada narast o 2,1 miliardy korun. Financne prostriedky z rozpoctu budu poukazovane normativom na ziaka, kde budu zohladnene specifika skolskeho zariadenia, ako je velkost skoly, klimaticke podmienky a pod. Normativ by mal byt rozdeleny na mzdovy a prevadzkovy. Pritom sa pocita, ze na jedneho ucitela by malo pripadat patnast ziakov. Vyska normativu by sa mala pohybovat od 24 000 do 25 000 korun rocne. Pre malotriedne skoly by mal byt normativ od 30 000 do 33 000 korun rocne. Kapitalove vydavky budu rozpoctovane vo vyske 720 korun na ziaka a mozu sa kapitalizovat na ucte zriadovatela, nemusia sa vycerpat v priebehu skolskeho roka.
,,Rada ZMOS predlozene informacie zobrala na vedomie, ale upozornuje na rizika vo financovani zakladneho skolstva, a to najma z toho dovodu, ze rozpocet je navrhnuty s 12-percentnym navrsenim, co nebude stacit ani na pokrytie zvysenia cien energii. Zdruzenie miest a obci odporuca obciam, aby si do pohladavok zauctovali opravnene vydavky na skolstvo vynalozene z vlastnych zdrojov v sulade so zakonom c. 506/2001 o financovani skol a skolskych zariadeni, zakonom o rozpoctovych pravidlach a zakonom o uctovnictve. Materske skoly by mali byt ako originalna kompetencia obci financovane zo suhrnneho financneho vztahu, ktoreho vysku zatial nepozname," dodal Mgr. J. Bercik.

(r)

Humanita, ochrana ludskeho zivota a dostojnosti cloveka rezonovali v poslednu novembrovu stredu na stretnuti tych, ktori darom svojej krvi pomahaju upevnit zdravie, zachovat zivot a vratit radost. Uzemny spolok Slovenskeho Cerveneho kriza v Banskej Bystrici totiz do Mestskeho domu kultury v Brezne pozval 142 bezprispevkovych darcov krvi z okresu Brezno.
Na slavnostnom aktive odovzdavania plakiet prof. MUDr. Jana Janskeho z ruk riaditela Uzemneho spolku SCK v B. Bystrici Ivana Sedibu a clenky vykonnej rady Uzemneho spolku SCK Marie Parobekovej bezprispevkovi darcovia krvi prevzali 74 bronzovych, 40 striebornych, 26 zlatych a dve diamantove plakety, ktorych majitelmi su Marta Pacesova z Filipova a Lubomir Siska z Podbrezovej. Vzacnym ludom za dary najvzacnejsie v podobe darovania krvi sa prisla podakovat aj primarka oddelenia hematologie a transfuziologie Nemocnice s poliklinikou v Brezne MUDr. Anna Maruskova.
Milym kulturnym programom darcov pozdravili deti z 3. triedy Materskej skoly na Nalepkovej ulici v Brezne, ktora je zapojena do projektu Kvapka krvi zameraneho na vychovu k darcovstvu. O dobru naladu sa postarali aj Eva Bruchackova a Miroslava Vetrakova. Hostitelia i ucinkujuci dokazali, ako si vazia nezistnost tychto ludi.

Pravidelne v novembri pripravuje folklorna skupina Ciertaz z Nemeckej pre svojich domacich divakov premierove vystupenie. V tomto roku sa uskutocnilo 22. novembra v Kulturnom dome v Nemeckej, repriza bola v nedelu 30. novembra v sale Zavodneho klubu Petrochemy v Dubovej. Medzi novozrealizovane programove vystupy patril aj obrazok pod nazvom Vyrad na Mitra, v ktorom sa clenovia folklornej skupiny pokusili o zrekonstruovanie zakoncenia salasnej sezony v Nemeckej zo zaciatku 20. storocia. Skupinu uz treti rok sprevadza ludova hudba pod vedenim Petra Pancika. (ml) Snimka: Peter Bercik

Zdruzenie Clovek v ohrozeni

Zdruzenie Clovek v ohrozeni v tomto roku pripravilo uz stvrty rocnik festivalu zahranicnych dokumentarnych filmov s nazvom Jeden svet. V breznianskom Bombura klube ich premietali v dnoch 24. az 27. novembra.
Tento festival ziskava stale sirsi okruh divakov a ich ucast svedci o tom, ze temy krizovych regionov sveta a ine pohlady na konflikty zname len z kusych sprav medii, zacinaju aj na Slovensku zaujimat stale viac ludi. Moze to byt dokazom, ze stale viac ludi si kladie otazky a taketo podujatie je urcite dobrou prilezitostou hladat prostrednictvom osobitych vypovedi filmovych tvorcov odpovede.