Jaseno, dnesne Horne Jaseno, obec pri Martine vznikla v roku 1274. Patrila rodine Jesenskych, ktora viedla caste spory s Revayovcami.
V tomto Jasenove v 16. storoci zil Stefan Jesensky. Mal trinastoro deti, pravda s dvoma manzelkami. Jednu dceru, dvanast synov. Casom rozbehli sa do sveta. Z tejto vetvy vzisli pre slovensky narod i vyznamne osobnosti, ako napriklad Jan Jesenius - Jesensky, vyznamny lekar, zivot ktoreho sa ukoncil tragicky v Prahe v roku 1621.
Pripomenut si mozeme basnika Janka Jesenskeho, ale teraz nam ide o jeho sestru Zoru Jesensku (3. maj 1909 - 21. december 1972), prekladatelku literarnych diel z inych jazykov do slovenciny. Kult slovenciny a roduvernosti patril k tradicii rodiny Jesenskych. Zora az do roku 1947 redigovala mesacnik Zivena. V tomto mesacniku potvrdila, ze ma z pisania, zo slov, hmatatelny pozitok.
Preco sa o nej zmienujeme? Aj preto, ze po roku 1968 nenasadla, ako mnoho inych, pokorne na vlak normalizacie a aj preto, ze prave v tomto bola este moznost vydat Pasternakovho Doktora Zivaga. Vysiel v roku 1970. Na slovenskeho Zivaga stali fronty kupujucich aj v Prahe. To rozhodlo. Dvadsat rokov neexistencie. Vsetky jej literarne prace, preklady z knizneho trhu museli zmiznut. Nijake pardon, a tak v roku 1972 sa nesmela v Bratislave konat smutocna rozlucka a ze ti, co sa odvazili ist na pohreb do Martina, riskovali trvaly zaujem tajnej bezpecnosti.
Dvadsat rokov bez povsimnutia. Potom zase skoro nic, az v roku 1990 zorganizoval Zvaz spisovatelov v Budmericiach dvojdnovu konferenciu o zivote a diele Zory Jesenskej. Tlac tiez priniesla niekolko riadkov o tejto osobnosti, ktora stavala mosty medzi Slovenskom a svetom.
Na domacom literarnom poli vo svojich studiach nam priblizila A. Sladkovica, B. S. Timravu, M. Figuli.
V rokoch 1949 - 1952 pracovala aj v Matici slovenskej, kde tiez zanechala pekne vyoranu brazdu na poli narodnostnej a kulturnej otazky.
Zora Jesenska bola jedinecna, v malom narode, velka Slovenka. Domenou jej bola rec - rec slovenska. Bola predsa z rodu Jesenskych.