Navsteva
Marie Terezie v Brezne v dosledku velkej pravoty |
Frantisek Kreutz:
1.
Slava ludskeho osadenstva slobodneho kralovskeho
mesta Brezna od richtara, radnych a notara az po bedara najbiednejsieho z chatrc
prilepenych o mury mestskych hradieb z vonkajsej strany sa po 16. septembri Panovho
roku 1740-teho rozrastala i dvihala, div sa nebies nedotykala.
Slava velka, prevelka! Akoby aj nie, ked Brezno dokazalo to, o co sa
roky-rokuce usilovali Zvolenska zupa i bystricka Banska i lesna komora: - V noci na
16. septembra totiz zlapali smeli a odvazni mestski drabi v Polonyho krcme Napolhore
Kuba Surovca hajtmana bohatymi obavanej, drevorubacmi na Ciernom Hrone
ospevovanej devatclennej zbojnickej druziny a s nim aj jeho spolutovarisa
Tomasa Gregusa.
Breznianski radni pani vykrocili na cestu, co viedla k nepredvidanemu vyslniu
slavy, ked ihned na druhy den po zlapani zbojnikov 17. septembra zacali nie menej
slavnu brezniansku pravotu.
Zavist, rodna sestra slavy, prebrala sa z driemot i vykrocila zo Zvolenskej
zupy proti prudu Hrona, aby v Brezne uvaznila ked uz nie inac aspon za
mury mestskych hradieb stastnejsiu sestru slavu.
Lenze breznianska stastnejsia sestra necakala na uklady sestry zavisti, odvazne a
vcas vykrocila mestskymi branami do sveta. Pristavila sa na miestach, kde by mohli byt
zvedavi na brezniansku pravotu so zbojnikmi. Breznianska slava sa dozila pocutia
v samotnom urade Kralovskej miestodrzitelskej rady a ze vysokopostaveni pani dvorskej
kancelarie si chceli ziskat priazen najvyssiu a u korunovanej hlavy krajiny, pousilovali
sa s priaznivymi spravami z Brezna za najmilostivejsou pani kralovnou
z bozej milosti ktorou bola pani Maria Terezia kralovna Uhorska.
...
Mlada a, pravdaze, aj pekna 23-rocna korunovana
hlava Uhorska i mnohych dalsich krajin, sa vraj mimoriadne potesila spravam z Brezna,
ako o tom rozpravali ociti svedkovia poslovia, co zasli najdalej za Valasku,
pripadne blizko k polomskemu chotaru. Ti po slavnom meste rozchyrili, ze veru
sa mlada pani kralovna zivo zaujimala o Brezno, richtara, radnych, notara, a, pravdaze,
nezabudla ani na udatnych drabov.
Reciam o vzruseni pani kralovnej nebolo konca. A to este nebolo vsetko!
V meste sa zacalo doverne posepkavat, ze veru korunovana hlava krajiny
pani Maria Terezia sa vyzvedala od svojich radcov, ake cesty a kadial vedu do
Brezna. Z coho sa dalo usudit jedine to, ze mlada korunovana hlava sa rozhodla
v kratkom case navstivit slavou opradene Brezno.
Vody vzdy a vsade stekaju nadol, nie inac ani tie v Hrone. I zaniesli hronske
vody do Zvolena, a to priam na zupu, ze sa pani kralovna chysta do Brezna.
Zavist zbledla, utiahla sa. A zupa? Chvatom sa zacala pripravovat na moznu
kralovsku navstevu. Zvolenska zupa sa hybala pripravami, ale marnost! Zupa ani
teraz nepredstihla Brezno. Ved aj ako, ked najstarsi Breznania sa nepamatali na
kralovsku navstevu, nepamatali na take a tolke pripravy, ake sa venuju mladej kralovnej.
Mudri a opatrni radni pani, v case priprav aj pamatlivi, premyslali aj
zvazovali, co kde i ako treba zariadit, pripravit pred, pocas i po jedinecnej i
neopakovatelnej navsteve. S poriadkami zacali na rinku. Chodniky pred domami bohatych
mestanov, vylozene zabacimi hlavami tlapuskavymi kamenmi z Hrona, sluzky denne
zametali, handrami stierali nasadnuty prach z vchodovych bran. Na kazdy den urceni
sluhovia udrziavali poriadok a cistotu okolo styroch valovov, kde sa dobytok pred odchodom
i prichodom z pastvy napajal a zanechaval tam hrbky dobytcieho trusu. Pravdaze, na
jesen, kedy sa mala uskutocnit kralovska navsteva, dobytok uz na pastvu nevyhanali, zato
trus pri valovoch zanechaval, a ten tam nemohol ostat. Co by si mohla pomysliet
vzacna kralovska navsteva.
Ulicky z namestia cez casti remeselnickych prevadzok a dielni tiez museli byt
v patricnom poriadku, ba pamatlivi radni nezabudli ani na hrbky zapachajuceho odpadu
a smeti pred chatrcami chudobnych z vonkajsej strany mestskeho ohradenia. Smeti a
odpad museli odstranit, alebo pri najvacsej opatrnosti za pritomnosti dvoch drabov spalit.
Pamatlivi radni pani nezabudli ani na zastresenie domov. Ak tu tam chybali
sindle, mestski dozorcovia upozornovali na nutne opravy.
Do nepravidelneho klepotu a pobijania na strechach sa ozyval utichajuci vrzgot i
skripot zhrdzavenych pantov na vchodovych branach. Krali nosia na hlavach koruny a
v hlavach nepredvidane rozmary. Co vtedy, keby si pani kralovna zelala
navstivit nahodnu domacnost, a hned pri otvarani brany by jej kralovsky jemnosluch urazil
pazvuk zhrdzavenej brany?
Stare, prachom a necistotou zvraskavene Brezno sa dnom menilo na zmladene, cistotou
vyblystane slobodne kralovske mile mesto, a predsa. Radny pan Bendik mladsi mal na
zasadani mestskej rady vazne starosti.
- Ctihodny pan richtar, opatrni pani, co v takom pripade, ked sa jej kralovska
vysost rozhodne prenocovat v Brezne, a nie na zupe?!
- Vazeny pan radny, aj to sme premysleli v nasej hlave, - a rukou si chytil
richtar Engler vlastnu hlavu, aby nedoslo k omylu, - predsa vo vasej bendikovskej
kurii! Tam je najsposobnejsie miesto, co sa hodi aj pre spanok korunovanej hlavy!
- Ibaze, ctihodni pani, tuto vyznamnu a jedinecnu udalost by sa patrilo dajakym
sposobom zvecnit, myslim zachovat pre buduce pokolenia.
- Aj na to sme mysleli, pan radny, i zmocnili sme v pisme uceneho mestskeho
notara, pana Fischera, aby vyhotovil patricny pamatny zapis, a to od prveho az po ostatny
krok jej kralovskej vysosti v nasom slavnom meste... Pravda, ten pamatny zapis
ulozime pre vecnu pamiatku medzi mestske privilegia a spisy pamatihodne.
- Slava vasej predvidavosti, ctihodnost, avsak ja mam na mysli cosi take, co by
Breznanom a ich potomkom denno-denne pripominalo bez toho, aby nazerali do pamatneho
zapisu, ze jej kralovska vysost bola tu, v nasom slavnom meste, ba tu i prenocovala,
- priblizoval sa radny Bendik k vlastnemu, premyslenemu zameru.
- Suhlasim, pan radny, lenze moju hlavu zamestnava: co by to malo byt i ako to
premenit na skutocnost.
- Docital som sa v knihach uceneho Mateja Bela, ze dvorania krala Mateja dali
vybit na istom mieste Kralovej skaly nad Sumiacom pamatny napis
Hic hospitatus
Mathias rex et comedit ova seks.
- To je velmi pekne! vzrusil sa najstarsi radny Matej Lucius, - co to vsak
znamena!?
Na otazku najstarsieho radneho nikto sa nemal k odpovedi, zhacil sa i sam
navrhovatel, radny Bendik.