9. DECEMBER 2003 Strana 8

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 

Navsteva Marie Terezie v Brezne – v dosledku velkej pravoty

Frantisek Kreutz:

1.

Slava ludskeho osadenstva slobodneho kralovskeho mesta Brezna od richtara, radnych a notara az po bedara najbiednejsieho z chatrc prilepenych o mury mestskych hradieb z vonkajsej strany sa po 16. septembri Panovho roku 1740-teho rozrastala i dvihala, div sa nebies nedotykala.
Slava velka, prevelka! – Akoby aj nie, ked Brezno dokazalo to, o co sa roky-rokuce usilovali Zvolenska zupa i bystricka Banska i lesna komora: - V noci na 16. septembra totiz zlapali smeli a odvazni mestski drabi v Polonyho krcme Napolhore Kuba Surovca – hajtmana – bohatymi obavanej, drevorubacmi na Ciernom Hrone ospevovanej devatclennej zbojnickej druziny a s nim aj jeho – spolutovarisa – Tomasa Gregusa.
Breznianski radni pani vykrocili na cestu, co viedla k nepredvidanemu vyslniu slavy, ked ihned na druhy den po zlapani zbojnikov – 17. septembra zacali nie menej slavnu brezniansku pravotu.
Zavist, rodna sestra slavy, prebrala sa z driemot i vykrocila zo Zvolenskej zupy proti prudu Hrona, aby v Brezne uvaznila – ked uz nie inac – aspon za mury mestskych hradieb stastnejsiu sestru slavu.
Lenze breznianska stastnejsia sestra necakala na uklady sestry zavisti, odvazne a vcas vykrocila mestskymi branami do sveta. Pristavila sa na miestach, kde by mohli byt zvedavi na brezniansku pravotu so zbojnikmi. Breznianska slava sa dozila pocutia v samotnom urade Kralovskej miestodrzitelskej rady a ze vysokopostaveni pani dvorskej kancelarie si chceli ziskat priazen najvyssiu a u korunovanej hlavy krajiny, pousilovali sa s priaznivymi spravami z Brezna za najmilostivejsou pani kralovnou z bozej milosti – ktorou bola pani Maria Terezia – kralovna Uhorska.

...

Mlada a, pravdaze, aj pekna 23-rocna korunovana hlava Uhorska i mnohych dalsich krajin, sa vraj mimoriadne potesila spravam z Brezna, ako o tom rozpravali ociti svedkovia – poslovia, co zasli najdalej za Valasku, pripadne blizko k polomskemu chotaru. – Ti po slavnom meste rozchyrili, ze veru sa mlada pani kralovna zivo zaujimala o Brezno, richtara, radnych, notara, a, pravdaze, nezabudla ani na udatnych drabov.
Reciam o vzruseni pani kralovnej nebolo konca. – A to este nebolo vsetko!
V meste sa zacalo doverne posepkavat, ze veru korunovana hlava krajiny – pani Maria Terezia – sa vyzvedala od svojich radcov, ake cesty a kadial vedu do Brezna. – Z coho sa dalo usudit jedine to, ze mlada korunovana hlava sa rozhodla v kratkom case navstivit slavou opradene Brezno.
Vody vzdy a vsade stekaju nadol, nie inac ani tie v Hrone. I zaniesli hronske vody do Zvolena, a to priam na zupu, ze sa pani kralovna chysta do Brezna.
Zavist zbledla, utiahla sa. A zupa? – Chvatom sa zacala pripravovat na moznu kralovsku navstevu. Zvolenska zupa sa hybala pripravami, ale marnost! – Zupa ani teraz nepredstihla Brezno. – Ved aj ako, ked najstarsi Breznania sa nepamatali na kralovsku navstevu, nepamatali na take a tolke pripravy, ake sa venuju mladej kralovnej.
Mudri a opatrni radni pani, v case priprav aj pamatlivi, premyslali aj zvazovali, co kde i ako treba zariadit, pripravit pred, pocas i po jedinecnej i neopakovatelnej navsteve. S poriadkami zacali na rinku. Chodniky pred domami bohatych mestanov, vylozene zabacimi hlavami – tlapuskavymi kamenmi z Hrona, sluzky denne zametali, handrami stierali nasadnuty prach z vchodovych bran. Na kazdy den urceni sluhovia udrziavali poriadok a cistotu okolo styroch valovov, kde sa dobytok pred odchodom i prichodom z pastvy napajal a zanechaval tam hrbky dobytcieho trusu. Pravdaze, na jesen, kedy sa mala uskutocnit kralovska navsteva, dobytok uz na pastvu nevyhanali, zato trus pri valovoch zanechaval, a ten tam nemohol ostat. – Co by si mohla pomysliet vzacna kralovska navsteva.
Ulicky z namestia cez casti remeselnickych prevadzok a dielni tiez museli byt v patricnom poriadku, ba pamatlivi radni nezabudli ani na hrbky zapachajuceho odpadu a smeti pred chatrcami chudobnych z vonkajsej strany mestskeho ohradenia. Smeti a odpad museli odstranit, alebo pri najvacsej opatrnosti za pritomnosti dvoch drabov spalit.
Pamatlivi radni pani nezabudli ani na zastresenie domov. Ak tu – tam chybali sindle, mestski dozorcovia upozornovali na nutne opravy.
Do nepravidelneho klepotu a pobijania na strechach sa ozyval utichajuci vrzgot i skripot zhrdzavenych pantov na vchodovych branach. – Krali nosia na hlavach koruny a v hlavach nepredvidane rozmary. – Co vtedy, keby si pani kralovna zelala navstivit nahodnu domacnost, a hned pri otvarani brany by jej kralovsky jemnosluch urazil pazvuk zhrdzavenej brany?
Stare, prachom a necistotou zvraskavene Brezno sa dnom menilo na zmladene, cistotou vyblystane slobodne kralovske mile mesto, a predsa. – Radny pan Bendik mladsi mal na zasadani mestskej rady vazne starosti.
- Ctihodny pan richtar, opatrni pani, co v takom pripade, ked sa jej kralovska vysost rozhodne prenocovat v Brezne, a nie na zupe?!
- Vazeny pan radny, aj to sme premysleli v nasej hlave, - a rukou si chytil richtar Engler vlastnu hlavu, aby nedoslo k omylu, - predsa vo vasej bendikovskej kurii! Tam je najsposobnejsie miesto, co sa hodi aj pre spanok korunovanej hlavy!
- Ibaze, ctihodni pani, tuto vyznamnu a jedinecnu udalost by sa patrilo dajakym sposobom zvecnit, myslim zachovat pre buduce pokolenia.
- Aj na to sme mysleli, pan radny, i zmocnili sme v pisme uceneho mestskeho notara, pana Fischera, aby vyhotovil patricny pamatny zapis, a to od prveho az po ostatny krok jej kralovskej vysosti v nasom slavnom meste... Pravda, ten pamatny zapis ulozime pre vecnu pamiatku medzi mestske privilegia a spisy pamatihodne.
- Slava vasej predvidavosti, ctihodnost, avsak ja mam na mysli cosi take, co by Breznanom a ich potomkom denno-denne pripominalo bez toho, aby nazerali do pamatneho zapisu, ze jej kralovska vysost bola tu, v nasom slavnom meste, ba tu i prenocovala, - priblizoval sa radny Bendik k vlastnemu, premyslenemu zameru.
- Suhlasim, pan radny, lenze moju hlavu zamestnava: co by to malo byt i ako to premenit na skutocnost.
- Docital som sa v knihach uceneho Mateja Bela, ze dvorania krala Mateja dali vybit na istom mieste Kralovej skaly nad Sumiacom pamatny napis… Hic hospitatus Mathias rex et comedit ova seks.
- To je velmi pekne! – vzrusil sa najstarsi radny Matej Lucius, - co to vsak znamena!?
Na otazku najstarsieho radneho nikto sa nemal k odpovedi, zhacil sa i sam navrhovatel, radny Bendik.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT