7.JANUAR 2004 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Vianocne zamyslenie

h0401a.jpg (12616 bytes)Nuz odpocivaj, brat moj zasnezeny, konare stromov a okraje striech. Viria sa vzduchom neposlusne peny a pada, pada kristalovy sneh.

M. Kraus

Verse Milana Krausa nas upozornuju, ze je december, mesiac, ktory je hrdy na to, ze prave on vlastni najkrajsie sviatky ludskosti - sviatky vianocne. Vsetci sa na ne tesime. Od Bohdana (Boh da nam) az po Alexandru sa osobitne vynimaju svojim carom, dolezitostou, prekvapeniami, ale aj ludskou uctou k nim, najma Stedry den (vecer), Silvester, Novy rok.

Vianocne sviatky. Dve velavravne slova. Vydavaju zo seba vonu ihlicia, teplo domova, plny stol dobrot, ktore su sprevadzane bozim slovom, kopou pohladnic s vinsami, zelaniami, ale aj pripitkami, a to vsetko vyustuje v jedno prianie, aby spolu s prskavkami na vianocnom stromceku zaziarila aj laska, stastie a pohoda nielen v rodinach, ale v celom narode.

December ma aj dalsie prvenstvo. Viac sa nakupuje a nakupuje sa aj k Vianociam. Nakupuje sa s davkou rozvaznosti, ale v ociach, v tvari clovek pobada take zvlastne ocne iskrenie. Stretneme sa s nim aj pri rozhovoroch, v ktorych su otazky: Co zhanas? Vsetko mas? Kde si to kupila? ... Odpovede su tiez bezne: Hladam nieco pre deticky, vnucata, pre muza, mileho ... V stedrovecerny vecer je toho usmevneho iskrenia najviac. Rozbaluju sa balicky, ktore pod stromcek polozil Jezisko. Do iskrenia sa vnutia blikacie fotoaparaty, aby bola pamiatka.

Vianocne sviatky a ten okuzlujuci zhon okolo nich som zacal vnimat, ked som mal pat - sest rokov. Vtedy, vo viacpocetnej rodine, sa vianocne roboty vykonavali v dvoch rovinach: muzska sila - vonkajsie roboty, zenska - kulinarske a izbove prace. Spominam si, ze stromcek nosil otecko (pracoval v lese) vzdy poskladany pod pazuchou. Velkost, aby sa jedlicka vmestila nad stol. Neskorsie sme ju osadzali do dreveneho stojana a postavili na urcene miesto v izbe. Pre detske rucky to bolo prijatelne. Skor sme sa dostali k dobrotam. Ozdoba bola jednoducha, lacna, ale krasna. Jablka, cukriky, orechy, retaze z raznej slamy, anjelske vlasy ...

Pripravu dreva mali na starosti detski ,,chlapi". Najmenej na styri dni. Pri pilke sme sa striedali. So sekerou narabal najstarsi brat. Ukladanie v kolibe do ,,stosov" bolo spolocne. Obdobny postup bol i pri priprave krmiva pre kravicku - zivitelku. Sena natahat zo sopy, ovsenej slamy narezat na seckovici, spolu to zmiesat a potlacit v humne do jedneho kuta.

Zeny robili poriadky v izbe, kuchyni. Chystali muku, maslo ... tak, aby nechybal biely kolac, makovnik, zavarene susene slivky, opekance, ciste obrusy, modlitebne knizky ... Na Stedry vecer v stanovenu hodinu rodina zasadla k sviatocnemu stolu.

Rocky pribudali. Drobizg vyrastol. Zalozili si vlastne rodiny a tym aj svojske pripravy Vianoc. Nastali urcite zmeny. Vynutil si ich vyvoj spolocnosti, ale ako potvrdzuju rodinne kontakty, zakladne jadro priprav na krestanske sviatky zostava to, ktore sa ziskalo v rodicovskom dome.

Starky v den Nadezdy rozbali umely stromcek. Vlozi ho do stojana. Vycackuva ho a pritom ,,cupka" myslou s platenou kapsickou k rodine ,,kuladovat". Aj takto: ,,Pri balockej skole, blizko pri kostole, tam ma ludia znaju, peniaztok mi daju. Peniaztok mi dajte. Zbohom zostavajte." Brusi iskriacim panenskym snehom za betlehemcami, alebo si predstavuje detsky koncert Joza Pusku, ktory vzdy zacinal: ,,Doma si dooma, nas pane gazda, za stolom sedis, do knizky hladis (spevnik) ..."

Po piplavej vyzdobe este obhliadnutie, uprava miesta, aby vzacny host mal kde ulozit balicky, ktore tak starostlivo zhanal po obchodoch. Musel, ak chcel splnit vsetky listovne priania, ktore mu deti poslali. Nikdy (ten host) nezabudne prilozit co-to pre starku, starkeho.

Zazelajme si radostne Vianoce s piesnou Ticha noc, svata noc. Usnula zem cela, dvaja len bdeju v Betleheme, v jasliach Dieta tam utesene tisko, spokojne spi, tisko spokojne spi ...

(sg)

Text pod kresbu:

Zahadny latinsky napis na bendikovskom dome (kresba autora rozpravania z roku 1989).

 

 

Frantisek Kreutz

Navsteva Marie Terezie v Brezne – v dosledku velkej pravoty

4.

h0401i.jpg (16132 bytes)Na slavnostnom zasadani mestskej rady – akokolvek slavnostnom – v skutocnosti nebolo predsedajuceho, lebo prevazovali zvedave otazky kralovskej vysosti na priebeh zneskodnenia devatclennej zbojnickej skupiny. Pravdaze, vacsinou a zasvatene odpovedal notar Daniel Fischer, a to v latincine. – Usiloval sa mu pomahat, tu i tam sa snazil ho vystriedat najstarsi radny – Michael Lucius. Prestizna snaha radneho Luciusa vysla naprazdno, lebo mu chybali aspon dve triedy bystrickeho gymnazia i latinske lekcie rektora Mateja Bela.
Jej kralovska vysost si ziskala obdiv a uctu clenov breznianskej mestskej rady nielen bystrostou a pohotovostou v rozhovoroch, ale aj vladarskou rozsafnostou. – Zastupcovi kralovskeho pokladnika, co bol v jej sprievode, prikazala, aby odovzdal mestskemu chudobincu sto zlatych podpory a dvadsat toliarov v striebornych trojakoch rozhodili medzi detmi mestskej chudoby ako dar bohyne stedrosti.
Pri slavnostnom obede, ktory pripravili kuchari mestskeho hostinca v spolupraci s dvorskymi kucharmi a dozorcami – ochutnavacmi jedal, dobru volu kralovskej vysosti vyuzil richtar Engler.
- Vasa kralovska jasnost, dovolte oddanemu skuzobnikovi ponizenu prosbu: neracili by ste po obede prijat hold cechmajstrov remesiel nasho mesta?
Po kratkej porade s kancelarom i dvornou damou, usmievava kralovna s holdom samozrejme suhlasila.
Pre pamatihodnosti breznianskych cechovych remesiel treba zaznamenat udalost, ktora sa spaja s kralovnou Mariou Tereziou a Tobiasom Kopytkom, cechmajstrom poctiveho remesla cizmarskeho. – Do prilahlej vhodnej miestnosti, kde holdovali pred kralovnou breznianski cechmajstri, vkrocil cechmajster Tobias Kopytko. Pravdaze, nevkrocil s prazdnymi rukami, ale s tromi parmi makuckych zenskych cizmiciek z cervenkasteho remena. Cakal, ze jej jasnost si vyberie najvhodnejsie a podla vlastneho vkusu.
Jej vysost naznacila cechmajstrovi, aby jej on vyskusal primeranost cizmiciek.
A vtedy sa to stalo! – Roztraseny cizmickar – zaiste nahodou – posteklil kralovsku jasnost na chodidle.
- Ja – ja – jaj! – priam zvrieskla jej kralovska jasnost, v  zachvate smiechu zacala rozhadzovat zdvihnute ruky, akoby chcela vzlietnut, lenze nevzlietla, lebo stolicka pod nou zastenala.
Prestraseny kancelar, poblednuta prva dvorna dama priskocili v zlych predtuchach, ze kralovska vysost hynie pod troskami vlastneho tronu.
Nahly prival vzrusenia objasnovala jej jasnost priznanim za stalych vybuchov srdecneho smiechu. – Kancelarovu pomocnu ruku i ruky prvej dvornej damy odtiskala, no milou tvarou sa obracala k  cechmajstrovi:
- Deine Probe, Stiefel-macher... war... war sehr angenehm... darum must du die Probe wiederholen!!
Co mal vrcholne zmateny majster robit? – Pri skusani druheho i tretieho paru cizmiciek jej jasnot uz umyselne na chodidlach posteklil.

...

Slavnostny obed sa predlzil do skoreho novembroveho vecera, ba priam ho spojili so zdlhavou vecerou, pri ktorej sa jej vysost osvedcila pred kancelarom, ze nema volu prenocovat vo Zvolene na zupe, ale prenocuje v Brezne, z coho mali protichodne pocity dvaja radni – mladsi Daniel Bendik a postarsi Michael Lucius.
Dotknuty radny Lucius sa pokusil svoju prestiz cimsi odskodnit. – Pocas druzneho rozhovoru spolocnosti jej vysosti s pozvanymi breznianskymi ucastnikmi obeda i vecere sa pritiahol ku kancelarovi.
- Vasa exelencia, milostive knieza z Kounickych, prepacte, ak prekracujeme ramec dvorskej etikety, ale preco si kralovska vysost pri slavnostnom akte na radnici nedala polozit na hlavu kralovsku korunu?
- A jo, pane purkmistr, - zacal pokojne i ochotne kancelar Kounic, - acprave si to dvorni etiketa i zadala, bylo od toho upusteno na odporuceni duvernich dvornych radcu, znalych pomeru hornych komitatu v Uhersku. Ti duvodili, ze z deviticlenne skupiny loupezniku dva byli zneskodneni exekuci tady v Brezne, dva jsou ve vezeni ve Zvoleni, takze jeste pati provadeji sve nekale remeslo. Proto zustala kralovska koruna v tresoru.
- Dakujem vam, exelencia.
- Neni zac. Rado sa stalo.

...

Co dodat na zaver tohto rozpravania?
Vari len tolko, ze pamatny zapis mestskeho notara Daniela Fischera sa nestratil. – nemohol sa stratit, lebo ho notar nikdy nenapisal!
Takze?
Pribeh o navsteve Marie Terezie v Brezne je od sameho rozhodnutia panovnicky cestovat do Brezna i jej odchodu z navstiveneho mesta vymysleny, neuskutocneny.
A napis na bendikovskom dome?
Je nezvratnou starobylou skutocnostou – Namestie gen. M. R. Stefanika cislo 13 – Horehronske muzeum – ibaze musi byt starsi ako jeho restavracia z roku 1704, kedy este Maria Terezia nebola na svete (narodila sa v roku 1717).
V  suvahe o zahadach breznianskeho napisu mozeme s istotou povedat, ze ho dosial nikto nedoplnil v pismenach jednotlivych slov, nikto nedoplnil chybajuce slova a potom je len prirodzene, ze ho zatial nikto neprelozil z latinskej povodiny do slovenciny.
Nadej zomiera naostatok a nadeje na odkrytie zahad breznianskeho napisu by bolo predsa len predcasne pochovavat...

 

Basnik lasky

(k 105. vyrociu narodenia Jana Smreka)

Nerobit z basni lexikony,/ale ich opriet o zakony/srdca a o hlas jeho vecny,/o prirody spev nekonecny,/no taky prosty v zlozitosti,/ze kto ho cuje, bez milosti/genia umriet nemoze./Sprchnu nan dazde rozkose.

(Ars Poetica)

Smrekova poezia sa na prvy pohlad zda kristalovo priezracna, nezlozita a nehlboka, mozno preto sa k nej mnohokrat pristupovalo ako k poezii stastnej, k poezii zmyselnej rozkose – ale ona je zlozitejsia – je tu spojitost s Verlainom, Nervalom a de Vignym. Tato spojitost s francuzskym romantizmom hovori o tom, ze tento smer bol vo svojom casovom priestore opodstatneny a ze suvisi aj s nasou literarnou tradiciou. Predsa vsak je Smrek predovsetkym basnikom lasky. Sam hovori: “Laska mi je duse obsahom”. Odsudeny k vecitej zizni – tento jeho debut (1922) poznacil este symblizmus a vplyv tvorby Ivana Kraska. Literarny zivotopis Jana Smreka vyplna viac ako desat basnickych zbierok, ktore sa zapisali hlboko do dejin slovenskej lyriky a do srdc milovnikov poezie: Cvalajuce dni, Bozske uzly, Basnik a zena, Hostina, Studna, Obraz sveta, Struny, Pisane na sude, Neruste moje kruhy... A kto by nepoznal detske knizky Malovana abeceda a Machule?

Jan Smrek bol basnik, ktory miloval tento svet, vsetky jeho krasy, s ktorymi sa delil so svojimi citatelmi. A tito citatelia pre planost svojho zivota sa vzdy budu vracat k Smrekovej poezii.

Jan Smrek sa narodil 16. decembra 1898 v Zemianskom Lieskovom a zomrel 8. decembra 1982 v Bratislave.

(ap)

P. S.: Tip na vianocny darcek: Publicistika J. Smreka aj z jeho legendarneho Elanu vysla v roku 1999 v dvoch krasnych knizkach s ilustraciami M. Benku pod nazvom Sme zivy narod l., ll. a este ju dostat vo viacerych knihkupectvach, mozno aj v Brezne.


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT