23. MAREC 2004 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Presne dva a pol roka po utoku na americke dvojicky sa terorizmus v strasnej podobe predstavil na europskom kontinente. Seria vybuchov vo stvrtok 11. marca otriasla madridskou zeleznicnou stanicou Atocha prave v case, ked tisice Spanielov cestovali do prace a do skol. Krvavy masaker zanechal za sebou vyse dvesto obeti a tisicpatsto zranenych. Napoludnie 15. marca v mnohych europskych mestach troma minutami ticha vzdali hold pamiatke obeti teroristickych utokov v Madride. Ako tato udalost zaposobila na vas?


S anketovym mikrofonom


o teroristickych utokoch v Madride

Monika Auxtova, studentka, Brezno:

- V skole sme sa o tomto teroristickom cine rozpravali na cviceniach a pred dvanastou sme si chvilou ticha uctili pamiatku madridskych obeti. Bojime sa, ze nieco take pride aj k nam. Terorizmus sa prakticky neda zastavit.

Jana Slezakova, robotnicka, Podbrezova:

- Teroristicky cin v Madride urcite odsudzujem, je to strasne. Ked som sledovala zabery v televizii, po chrbte mi isiel mraz. Bolo to hrozne. Clovek sa boji, aby teroristi nezautocili aj na nas. Napoludnie, ked bola zo solidarity vyhlasena chvilka ticha, som bola v robote, ale solidaritu som prejavila v srdci.

Neznama pani:

- Vobec nenachadzam slov. Neviem si predstavit, ze existuju ludia, ktori mozu urobit nieco take. Jednoducho: svinstvo a neludskost. Nemam iny vyraz.

Margita Libicova, dochodkyna, Bravacovo:

- Cez obed som si popri modlitbe uctila pamiatku obeti. Som velmi citliva, zle znasam taketo udalosti. Ti, co to spravili, nie su ludia. Mam strach, ze to postihne mozno aj nas.

Elena Kerestenyova, dochodkyna, Podbrezova:

- Myslim si, ze to nevykonali normalni ludia, neberu ohlad na nevinnych. Co im spravili male deti? Urobili to proste bez rozmyslu. Je to hrozne. Mam obavy, ved v tomto case uz neexistuju hranice medzi krajinami a moze sa to stat hocikde. Pamiatku obeti som si pripomenula v myslienkach.

Ivan Kovacik, samostatne zarobkovo cinna osoba, Brezno:

- Ked som nasledky teroristickeho utoku videl v televiznych novinach, bolo mi smutno. Rozhodne odsudzujem utoky pred dva a pol rokom v Amerike a teraz v Madride. Poburilo ma to, pretoze sa to moze stat kdekolvek vo svete. Takymto sposobom by dospeli nemali riesit nabozenske alebo mocenske otazky. Tri minuty ticha som obetiam venoval v duchu pocas soferovania.

Stanislav Spac, nezamestnany, Brezno:

- Teroristicke utoky odsudzujem. Je odporne, ze ich museli docielit az do strednej Europy. Strach urcite nemam, myslim si a dufam, ze sa to k nam nedostane. O troch minutach ticha venovanych obetiam som zial nevedel, ale nebol by problem.

(ng, ma)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Citatelia nam pisu

Preco juh Slovenska bohatne o madarske turuly a stred chudobnie o pomniky slovenskych dejatelov?

Na prvu cast titulnej otazky sa da polahky a spravne odpovedat, slovom dokaze to kazdy rozhladeny clovek. Horsie je to uz s druhou castou otazky. To uz aj vyspelemu, narodne uvedomelemu, vzdelanemu Slovakovi narobi nevidane tazkosti.
A teraz sa dostavam ku skutocnemu praktickemu prikladu, akym je instalacia pomnika Martina Razusa v Brezne na Namesti gen. M. R. Stefanika, ktoreho iniciativny navrh je znamy od 12. februara 1997. Je to teda uz peknych osem rokov. Znamy je zainteresovanym organom: okresnemu uradu, vedeniu ev. aug. v. cirkevnemu zboru, miestnemu odboru Matice slovenskej, SNS a najma zodpovednemu za realizaciu - mestskemu uradu.
Nemienim sa zaoberat minulostou, kedy nebola vola na rychle a razne riesenie. Tym sa nic nenapravi. Na pripravu sa uz vynalozilo vela energie, ale aj financnych prostriedkov. Toto dielo by sme nemali nechat zapadnut prachom, ved nase vedenie mesta dokazalo zabezpecit a vybudovat v ramci mesta dolezite a velke diela. Zalezalo mu na rozvoji mesta po kazdej stranke, cim obohacovalo jeho historiu a napriklad aj kulturne dedicstvo. Docenovalo tym aj nasich dejatelov.
Vyzyvam preto vedenie nasho mesta a vsetkych, ktori v roku 1997 obdrzali podklady na instalaciu pomnika M. Razusa: Ozivme rozpracovane dielo, nehadzme flintu do zita, ako hovorili nasi predkovia. Zapojme aktivnych a vplyvnych ludi. Len takto, pricinenim vsetkych, vratane verejnosti sa dostavi uspech. Su nam zname velke materialne problemy nasho mesta, sucasnost nam prinasa velke prekazky. To je jedna strana mince, ale na druhej strane su prosperujuci podnikatelia. Ti by nemali stat bokom. Zial v tomto ohlade nas potesilo len jedno semienko, jedna iskra, a to jednoznacny, ochotny, vdacny pristup breznianskeho podnikatela Branislava Brecku, ktory sa este 9. augusta 2002 rozhodol vybudovat na svoje naklady zaklady pod pomnik. Nenasiel vsak nasledovnikov. Verime, ze sa to zmeni. Velkym vzorom, pokracovatelom americkych bratov Slovakov, je nas horehronsky rodak zijuci v Kanade, Pavol Datko, ktory sa neustale aktivizuje a zozbieral uz na pomnik peknu sumu.
Na zaver sa ziada odpoved na titulnu otazku. Po precitani tohto clanku si ju moze kazdy doplnit. Netreba ju vysvetlovat! Staci aspon tolko: Pomnikov madarskych turulov neodbudne, kym pomnikov slovenskych dejatelov nepribudne!

Oto Baldovsky

 

Kyticky k MDZ

Vyklady kvetinarstiev plne pestrofarebnych kvetov aj v tomto roku davali na vedomie, ze prisiel cas pripomenut si 8. marec – MDZ. Aj v klube dochodcov spolu so Zakladnou organizaciou Jednoty dochodcov Slovenska v Brezne si 12. marca spomenuli na tento krasny sviatok zien a matiek.
Slavnostne popoludnie, na ktorom sa zucastnilo do patdesiat zien otvorila predsednicka samospravy KD Anna Stanislavova. Srdecne medzi sebou privitali veducu klubu dochodcov Bozku Pobisovu, primatora mesta Ing. Jaroslava Demiana, riaditela mestskeho kulturneho strediska Mgr. Jaroslava Surinu, prednostu mestskeho uradu Ing. Jana Medveda. Dostojne postavenie zeny vo svojom krasnom prihovore pripomenuli primator a riaditel MsKS so zelanim zdravia, stastia, lasky, porozumenia a dobrej pohody do dalsich rokov zivota. Potom oslavenkyniam odovzdali karafiaty, k comu sa pripojil aj prednosta. V kulturnom programe kyticku kvetov zo spevu a tanca uvili ziaci Zakladnej skoly na Skolskej ulici pod vedenim ucitelky Mgr. Renaty Vatamanovej, co rozohrialo srdcia vsetkych pritomnych. O dobru naladu sa postaral hrou na harmonike Jozef Ambroz.
Nech zena vzdy ostane symbolom nehy, lasky a darom zdraveho zivota.

(as)

Fasiangova bursa

h0412e.jpg (14108 bytes)Fasiangova bursa, davno zabudnute slovo, ale zaroven aj krasny zvyk nasich predkov, ktory dna 23. februara ozivili deti z Materskej skoly v Myte pod Dumbierom. Castou obce sa ozyvali slova znamej slovenskej piesne: Tuto nam nedali, tuto nam daju, tu kona zabili, slaniny maju. Vytvarali ozajstnu fasiangovu naladu a radost, ktoru originalne doplnali aj masky na hlavach deti. Spev, tanec a krasne vinse sprijemnili zachmurene dopoludnie nielen nasim detom, ale aj ostatnym obyvatelom obce, ktori si s nami radi zaspievali aj zatancovali. Za odmenu si kazde dieta odnieslo vo svojom kosicku ci uz sladkost, ovocie, kolacik alebo zname fasiangove pampusiky. Pochvalne reakcie spoluobcanov nas vedu k obnove starych tradicii. Takze co dodat nakoniec? O rok sa pri burse a dobrej nalade stretneme znova.

Ucitelky

 

ZDRAVA SKOLA v 3. C triede

1. V triede mame utvorenu zdravotnicku hliadku, ktorej ulohou je kontrola cistoty ruk, upravy zovnajska, prezuvanie, hygiena po pouziti WC.
2. Na hodinach vytvarnej vychovy vyuzivame rozne vytvarne techniky na zobrazovanie tematiky zdravej vyzivy - ovocie, zelenina, mliecne vyrobky, ovocne napoje ... Velmi peknou aktivitou bola prakticka cinnost ziakov pri uprave tzv. slavnostneho stola s produktmi zdravej vyzivy. Ziaci si doniesli servitky, sviecky, ovocie, zeleninu, celozrnne pecivo, psenicno-ryzove susienky, ovocny caj. Pracovali v skupinach, upravovali stol - farebne ladili servitky s tanierikmi a poharmi. Na taniere esteticky upravovali prinesene suroviny. Po ukonceni prace ziakov sme vyhodnotili jednotlive skupiny, odfotografovali velmi pekne a vkusne upravene ,,stoly zdravej vyzivy" a nakoniec si ziaci urobili malu hostinu. Ziaci mali prijemny pocit z dobre vykonanej prace, tesili sa z toho, co sami vytvorili.
3. Na hodinach telesnej vychovy vyuzivame pohyb na cerstvom vzduchu v kazdom rocnom obdobi.
4. Ziaci dodrzuju pitny rezim - caj, osviezujuce napoje, ktore si nosia v hygienickych plastovych flasiach.
5. Trieda je upravena tak, aby sa ziaci prijemne citili. Na oknach su namontovane zaluzie, odstranene zavesy, v popredi su ciste uteraky a na umyvadle tekute mydlo. Vyzdoba triedy je zamerana na environmentalnu vychovu - prirodne motivy: stromy - listnate a ihlicnate, motyle, hriby, ovocie ...

Mgr. Eva Pohancanikova, Zakladna skola Pionierska 2

 

PROJEKT OBCAN medzi poslancami

Dna 16. marca o 17. hodine nas - ziakov 7. A triedy zo Zakladnej skoly Brezno - Mazornikovo - prijalo niekolko poslancov mestskeho zastupitelstva. Hlavnou temou nasho stretnutia bola generalna oprava sportoveho arealu na Ulici MPCL, ktory je v dezolatnom stave a nesluzi svojmu ucelu.
V spolupraci s obcianskym zdruzenim Volejbalovy klub Smec Brezno a Vsesportovym arealom zdravia, ktori vypracovali projekt obnovy arealu, sme sa poslancov pytali na vyriesenie niektorych problemov. Hlavne otazka financnych prostriedkov je velmi vazna.
Poslanci za volebny obvod Mazornikovo MUDr. Eva Wolframova, Mgr. Maria Sajgalikova, Jozef Baliak a JUDr. Zdenko Rostar si pozorne vypoculi nase otazky a navrhy a poradili nam, ako postupovat a akou formou oslovit kompetentne organy.
Predseda vykonnej rady obcianskeho zdruzenia Mgr. Vladimir Libic, ktory je hlavnym iniciatorom obnovy arealu, prislubil, ze predlozi mestskemu zastupitelstvu podrobny plan obnovy a tiez rozpocet na tuto velku akciu.
Po hodinovej diskusii sme sa rozisli s dobrym pocitom, ze obidve strany urobili prvy velky krok k dobrej veci.

 

  

Nazor citatela na polemiku okolo vystavby zimneho stadiona

V poslednych dnoch rozvirili hladinu sportovej verejnosti nasho mesta clanky uverejnene v dvoch cislach Horehronia, a to byvaleho primatora Ing. Vladimira Faska a sucasneho primatora Ing. Jaroslava Demiana, v ktorych kazdy zo svojho pohladu obhajoval problemy okolo dostavby zimneho stadiona. Kedze na tuto temu uz viackrat vyjadrili svoje stanoviska, ktore nevedu k ziadnemu rieseniu, pokladam za povinnost ako byvaleho dlhorocneho clena hokejoveho vyboru (teraz na dochodku) vyjadrit svoj nazor na tento problem.
Je smutne, ze obidvaja inteligentni ludia (poznam ich obidvoch velmi dobre) sa navzajom obvinuju a slovne urazaju, len aby dokazali svoju pravdu, pricom to nevedie k dorieseniu vystavby zimneho stadiona. Myslim si, ze ako vysokopostaveni funkcionari mesta mali spolocne hladat cesty na najdenie prostriedkov na vystavbu stadiona.
Ako minuly, tak aj sucasny priaznivec hokeja chodim na zapasy ziakov, dorastencov aj muzov. S potesenim konstatujem nielen ja, ale aj vsetci priaznivci hokeja, ze vysledky sa vo vsetkych kategoriach neustale zlepsuju, za co patri vdaka trenerom a dobrej praci vyboru hokejoveho oddielu. Pytam sa vsak: dokedy moze vybor a treneri motivovat hracov k lepsim vykonom, ked perspektiva postupu do vyssej sutaze je nulova?
Nechcem nikoho urazit a ani jednemu z primatorov robit obhajcu, ale myslim si, ze ked projekt na dostavbu zimneho stadiona za primatorovania Ing. V. Faska bol schvaleny, tak sa mali hladat prostriedky na zakrytie a nemuselo vyjst nazmar skoro 6 milionov korun.
Nemozem vsak suhlasit ani s nazorom sucasneho primatora Ing. J. Demiana, ze kym nebude financovanie stavby kryte prijmami z rozpoctu mesta, vystavba zakrytia zimneho stadiona sa nezacne. Porovnavat dostavbu zimneho stadiona so stavbou budovy narodneho divadla v Bratislave je nezmysel.
Zaverom len tolko, ak chceme, aby v Brezne vyrastol dostojny stanok, ktory by sluzil nielen hokeju, ale aj inym sportovym a kulturnym podujatiam, neostava nam nic ine, len hladat prostriedky a moznosti na realizaciu stavby.
Myslim si, ze cim budeme tuto dostavbu predlzovat, tym bude drahsia. Preto rozhodnutie sucasneho primatora zacat vystavbu zimneho stadiona len vtedy, ked bude mat mesto dostatok financnych prostriedkov v rozpocte, je likvidacne a na dlhe roky neuskutocnitelne, pretoze mesto nebude mat v sucasnosti nikdy dostatok financnych prostriedkov (mozno sa mylim), ktore by zabezpecili kompletnu vystavbu zimneho stadiona.
Verim, ze moje slova padnu na urodnu podu a ze v nasom Horehroni budeme citat uz len priaznive spravy o zacati vystavby.

Jan Nemcok starsi


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT