23. MAREC  2004 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

S predsedom MSR o roku plnom zmien

Vlani v aprili sa uskutocnila ustanovujuca schodza Mestskej skolskej rady (MSR) v Brezne, ktorej vznik vyplynul zo zakona. MSR je samostatny, iniciativny a poradny organ mesta ako zriadovatela skol a skolskych zariadeni. Ma svojho predsedu, dvoch zastupcov pedagogickych zamestnancov, jedneho zastupcu nepedagogickych zamestnancov, styroch zastupcov rodicov a deti, ktori presli volbami, a delegovanych zastupcov mestskeho, okresneho uradu, odborov a centra volneho casu. O aktualnych otazkach suvisiacich s cinnostou MSR sme hovorili s jej predsedom Rudolfom Molcanom:

o Ako casto sa stretavate a aku funkciu plni MSR?

- Stretavame sa minimalne styrikrat rocne. Vyjadrujeme sa ku koncepcii rozvoja skolstva a skolskych zariadeni, k rozpoctu, k materialno-technickym podmienkam, k poziadavkam na starostlivost a skvalitnenie vychovno-vzdelavacich sluzieb, zastupujeme zaujmy pedagogov a ostatnych zamestnancov skol, deti a rodicov. Vlani sme mali aj mimoriadne zasadnutia v suvislosti s vyberovym konanim na riaditela Centra volneho casu v Brezne. Prvy rok nasho posobenia by sa dal zhrnut tak, ze sme sa ucili my a mesto komunikovat medzi sebou, lebo MSR je novy organ. V sucasnej spolupraci nam chyba odbor skolstva, ktory v ostatnych mestskych uradoch neabsentuje tak ako u nas. Pripravuje sa zriadenie skolskeho uradu. Verime, ze to bude co najskor a pomoze to skvalitneniu vyucby.

o Co priniesol novy zakon o financovani?

- V skolstve nastava velky zlom, ktory od 1. januara priniesol nove financovanie formou normativov na ziaka. Zatial nie je nic stopercentne, pretoze normativy sa budu este upravovat. Bol spracovany navrh koncepcie rozvoja skolstva na uzemi Brezna, ktory z februaroveho rokovania mestskeho zastupitelstva odrocili na 22. marca. Chceli a mali by sme spolupracovat s mestom na koncepcii rozvoja skolstva, ktora je viziou na dalsich desat rokov. Nadvazne na to by mal byt spracovany plan racionalizacie skol a skolskych zariadeni.

o Aky je vas nazor na zrusenie niektorej skoly alebo skolskeho zariadenia v meste? Bude treba pristupit aj k takemuto radikalnemu rieseniu?

- K otazke rusenia niektorej skoly by sme nemali pristupovat spoza stola, treba to nechat vyzriet a pri rozhodovani spolupracovat s rodicmi deti. Kazda skola je na nieco zamerana, cim sa vytvara zdrava konkurencia. Vsetko je o trhu, rozhoduje ponuka a dopyt, kazdy ide za kvalitou, mame na vyber. K zruseniu bude musiet jednoznacne dojst. Demograficky vyvoj na uzemi mesta ma klesajucu tendenciu, porodnost sa v poslednych piatich rokoch pohybuje zhruba okolo cisla 200 kazdy rok. Kym pred dvoma, tromi rokmi kazda skola otvarala niekolko prvych tried, v tomto roku otvoria dve, tri, pripadne len jednu triedu. Konecne rozhodovanie ostane na poslancoch mestskeho zastupitelstva. Teraz je tazke povedat, ktora skola alebo skolske zariadenie by to malo byt. Pri financovani na ziaka nebude dostatok prostriedkov na udrzanie vsetkych skol. Matematika nepusti, peniaze nebudu stacit na prevadzku vsetkych styroch skol v meste. V predskolskych zariadeniach je otazka postavena inak, pretoze v sucasnosti ich moze navstevovat len asi 66 percent deti. Tu bude zalezat viac-menej na zaujme rodicov umiestnit deti do materskych skol. Bolo by dobre, keby konecnemu rozhodnutiu predchadzala diskusia s obcanmi. Ocenujem navrh mesta zorganizovat v skolach dni otvorenych dveri.

o Vyskytol sa vlani nejaky problem, ktory ste museli riesit?

- Reagovali sme na dezinformaciu, ci nestastnu informaciu v jednom slovenskom denniku, podla ktorej mesto uvazovalo o zruseni zariadeni skolskeho stravovania. V mestskom urade nam vysvetlili, ze v blizkej buducnosti sa nic take nepripravuje. Bola to len pracovna myslienka niektorych poslancov, na zaklade coho sa niektori ludia zacali bat o svoje miesta. Zo skolskej rady Pionierska 4 bola podana staznost, ktoru sme, myslim si, vyriesili k ich spokojnosti.

o Ako hodnotite doterajsie posobenie MSR?

- Chcel by som sa podakovat za pracu vsetkym clenom MSR, ktori ju robia na dobrovolnej baze a na ukor svojho osobneho volna. V sucasnosti prebiehaju volby do jednotlivych skolskych rad, ktorym skoncilo stvorrocne funkcne obdobie. Ich prvou ulohou v niektorych skolach bude volba novych riaditelov. Skolske rady vsade vo svete funguju ako spravne organy skoly a viac pomahaju. U nas je ich fungovanie zatial viac-menej formalne. Bolo by dobre, keby boli do rad nominovani ludia, ktori maju zaujem pomoct skole. Robia to pre svoje dieta a tym padom aj pre seba. Ako sa vravi, deti su nasa buducnost a aku si ju urobime teraz, tak by sme sa eventualne mohli mat. Preto vyzyvam rodicov, aby sa viac zaujimali o chod skoly a pomahali jej.

(ng)

V ramci europskeho koncertneho turne v utorok 23. marca v Bombura klube v Brezne vystupi Terminal Blue - skotska skupina z Edinburgu, ktorej hudba je zmesou ska panku reggae rapu hc. Pred jej koncertom o 19.30 zahra breznianska skupina LPS.

 

 

Valastianky parali

,,Parajte paracky, pojdeme domov, ktora viac napara, bude gazdinou. Marka Osrblanka najviac naparala, povieme jej mamke, aby ju vydala, tralalalala ..."
Tato piesen v podani heligonkara Lacka Hudeca vitala maticiarky z Miestneho odboru Matice slovenskej z Valaskej a Piesku na tradicnom druhom rocniku Valastianskych paraciek.
Mlade dievcata i tie skor narodene zeny si ctia tradicie. Preto si v piatok podvecer zasadli k hromadam bieluckeho peria poukladaneho na stoly, aby ho poparali. Aby urobili radost tym, ktori si svoje unavene hlavy polozia na makke paperove vankuse vonajuce domovom a rukami nasich mam. Sucasnost prinasa mnozstvo roznych podhlavnikov ci prikryvok, ale zababusit sa pocas chladnych zimnych noci do teplych perin je balzamom pre telo i dusu. V takych perinach sa nielen dobre sniva, ale aj spomina.
Paracky volakedy byvali v predvianocnom obdobi, ked robota na poli skoncila a dlhe zimne vecery bolo treba skratit v spolocnosti prijemneho a uzitocneho. Trvali niekolko tyzdnov. Kazdy tyzden sa paralo v inej rodine, kde mali dievky na vydaj. V dedine bol presny plan, v ktory tyzden v ktorom dome budu parat. Gazdina pred parackami pozbierala z dlazky doma utkane pokrovce, pozakryvala vsetko, kde by sa nezbedne perie mohlo dostat. Pripravila obcerstvenie pozostavajuce vacsinou z kysnutych kolacov a caju, ale aj stolicky, lavice a misky, do ktorych sa paralo. Deti sa najviac tesili na ,,prieslinku" - cukrik, ktory sa cmulal pocas parania, aby vela nerozpravali a neklebetili, lebo by sa perie rozduchavalo. Z velkeho peria vzdy nechavali kostrnky, aby z nich uplietli ,,masticky" na potieranie chleba a kolacov.
Prieslinka nechybala ani na parackach vo Valaskej. Ked uz od parania zacali pobolievat prsty, majitelka peria povedala: ,,Dost, zeny, dakujem a prijmite odmenu." Rychlo vsetko spratali, harmonikar spustil melodiu, stoly zaplnili kysnute kolaciky, caj a pampusiky. Potom sa uz rozozvucala heligonka, prisli dychovkari a ozval sa spev. Spievali piesne zname i menej zname, ale nase. Ludove, ktore od nepamati laskali i rozplakali, pomahali ludom zit a castokrat prezit, piesne, ktore sa zrodili pri tazkej praci a pri laske na nasom krasnom Horehroni.
Taketo chvile su vzacne kazdemu, kto si cti tradicie svojich predkov, pretoze s nimi sa buduje nas zajtrajsok. V nich najde kazdy kus svojho domova, kus vzdelanosti naroda. V tom je spolupatricnost k rodine, k ludom, k svojmu rodnemu kraju. V tom je zmysel stretavania sa cloveka s clovekom. Bodaj by sa nase tradicie zachovavali aj nadalej.

(af)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT