20. APRIL  2004 Strana 4

wpe1.jpg (1347 bytes)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

 

V Brezne otvorili novu hernu pre deti

h0416f.jpg (13877 bytes)Obcianske zdruzenie ELLIS - vsetka laska malym nepohyblivym v tiesni, s aktivnou pomocou mesta a riaditelky Centra volneho casu (CVC) v Brezne v ramci integracie postihnutych deti do zdravej populacie otvorilo novu hernu pre vsetky deti z nasho okresu. Herna, ktora sa nachadza v priestoroch CVC, bude zo zaciatku spristupnena dvakrat do tyzdna, a to v utorok a vo stvrtok od 14. do 18. hodiny. Okrem vyuzitia zariadeni CVC, jeho kruzkovych cinnosti pravidelne mesacne pripravia specialny program v ramci integracie postihnutych deti. Najblizsie to bude Tvoriva dielna, ktorej presny termin konania bude zverejneny na plagatoch. Mimo priestorov herne planuju rehabilitacne jazdenie na konoch a rehabilitacne plavanie.

,,Existencia novej herne a jej cinnost je priamo spojena s obcianskym zdruzenim ELLIS a to je priamo zavisle na pomoci a dobrej voli ludi z vedenia statnej spravy, samospravy, nadacii a jednotlivych firiem, ktorym patri podakovanie za ich pomoc a spolupracu," povedal nam predseda tohto obcianskeho zdruzenia Ivan Kovacik.

(ik)

 

Nasli u nas svoj druhy domov

h0416b.jpg (13293 bytes)V Brezne maju svoj druhy domov, ved tu prezivaju niekolko mesiacov v roku. Vyucuju francuzsky jazyk a vo svojom volnom case davaju prednost prechadzkam do okolitej prirody, stretnutiam s priatelmi, pocuvaniu hudby, citaniu a pisaniu.
Predstavime vam manzelov Barbaru a Jozefa Nivetovcov, sympatickych dochodcov z Francuzska, s ktorymi sme sa nedavno porozpravali. Obaja cely zivot posobili v blizkosti Pariza vo Val de Marne, Barbara ako riaditelka materskej skoly a Jozef po dlhych rokoch pedagogickeho posobenia bol riaditelom gymnazia a potom priemyselnej skoly. V sucasnosti vlastnia domcek so zahradou v Bretonsku. Zoznamili sa v detskom tabore. Vychovali tri deti. Tesia sa z troch vnucat. Starsi zenaty syn je asistentom primatora v Orly, dalsi syn biolog a dcera architektka su este slobodni.
Barbara ma slovenske korene. Jej rodicia pochadzaju od Zlatych Moraviec a Novej Vsi nad Zitavou. Otec prisiel do Francuzska v roku 1930 a maminka o tri roky neskor. Mali dve deti, dceru a syna. Ked sa Barbara rozhodla stat ucitelkou, zmenila si slovenske obcianstvo na francuzske. Na Slovensko sa uz nevratili a deti sa po slovensky nenaucili. Az teraz ako dochodkyna robi Barbara pokroky v slovenskom jazyku a ide jej to celkom dobre, ale ani Jozef sa neda zahanbit. Barbarini rodicia i deti vsak rodinu na Slovensku casto navstevovali, zije uz len jej mama, ktora aj tuto jar po tretikrat zavitala do Brezna.
Ako sa manzelia Nivetovci dostali ucit na Slovensko? ,,Povodne sme chceli ist do Ameriky. Hladal som pracu v Nikarague, ale klima nevyhovovala Barbare, ktora ma problemy so srdcom," vysvetluje Jozef. O ich dalsom ,,osude" rozhodol Daniel Compagnon, Francuz, ktory miluje Slovensko: ,,O tyzden idem do Brezna a najdem vam nieco zaujimave". Nasiel. A tak uz siedmy rok Nivetovci vyucuju francuzstinu v zakladnych skolach, v priemyselnej skole a v gymnaziu. Svoju posobnost rozsirili aj do Liptovskeho Mikulasa, kde vedu kurz pre dospelych, a do Banskej Bystrice, kde vyucuju na gymnaziu.
Na otazku o rozdieloch zivota vo Francuzsku a u nas, Jozef s usmevom odpoveda: ,,Mame podobne problemy ako na Slovensku, nezamestnanost, kriminalitu, nedostatok bytov. No rozdiel je v zivotnej urovni. Ludia na Slovensku, aj ked maju pracu, dostavaju v porovnani s Francuzmi nizky plat. Ked sem prideme, peniazky sa minaju, pritom nezijeme luxusne, ale jednoducho. Preto sa pytame: Ako mozu prezit nezamestnani z nizkej podpory? Rozdiel je aj v zmyslani obyvatelov. Ked Francuzi nie su s niecim spokojni, strajkuju, protestuju, manifestuju. Ale Slovaci reaguju slovami: Prezijeme. Co mozeme robit? Neorganizuju sa, neprotestuju, vydrzia vsetko. Tento rozdiel prameni uz z historie, ktora je u nas ina." Barbara dodava: ,,Nizke Tatry su krasne, aj ludia su velmi zlati, srdecni. V okresnych mestach vo Francuzsku je viac kin, divadiel, kulturnych podujati. Styridsat rokov sme zili v blizkosti Pariza, no v Bretonsku je kludnejsie, podobne ako na Horehroni, kde ludia maju domy, zahrady a chovaju zvierata. Ale velky rozdiel medzi Bretonskom a Slovenskom je v tom, ze vy mate hory a my more."
Hovorili sme aj o mentalite nasich a francuzskych studentov: ,,Slovenski studenti su usilovnejsi a uctivejsi, ale podobne ako u nas, mladi ludia v priemyslovke nemaju taky zaujem o cudzie jazyky ako v gymnaziu. Gymnazisti sa viac zaujimaju o kulturu, pravo, zemepis, dejepis, vela citaju," zdoraznil Jozef, ktory ma dlhorocne pedagogicke skusenosti z obidvoch typov skol.
Barbare a Jozefovi sa v Brezne paci, stali sa jeho sucastou. O to viac tesi, ze zaciatkom tohto roka im mestske zastupitelstvo pri prilezitosti 5. vyrocia spolku Asociacia Bretonsko - Slovensko udelilo Cenu mesta Brezna za prinos v pedagogickej cinnosti a za rozvoj francuzsko-slovenskych vztahov v oblasti kultury a skolstva.

(ng)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT