20. APRIL 2004 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Mamus ...

Sestdesiat rokov s TEBOU
mi sepka kazdy krok.
Spomienka rozbita
na tisicky
a kazdy criepok
zrkadli teba.
Uz nespojim
iba spajam
co-si?
Zliepam v tych casoch
nocnych,
rocnych,
hlboko v uceni spiraly
obraz nedokonaly.

Lebo bol zimomraz
a januar,
ked cesta - TAM -
z kostola Na branicke
kricala n e ch o d,
e s t e n i e!
A kopec nad Breznom
ta prijal do zeme,
na novo,
s kvetmi este zivymi.
Cifernik na vezi
ti hlasal vecnost
mami,
sme taki sami,
sami,
bez TEBA.

Nada Kristekova - Hammarberg

 

Chlieb nas ...

Chlieb nas kazdodenny daj nam dnes ... slovami z krestanskeho Otcenasa chcem spolu s basnikmi podat par myslienok o chlebe, prastarej to obzive ludi. Mam pred ocami, ako ho pekavala moja mama.
Postup pri vyrobe tejto dobroty z muky nam pekne a spravne podala v knihe Ochutnavka spisovatelka - prozaicka B. Bobakova. V nicom nezaostal ani basnik J. Stacho. Vsimol si, ako sa u nich doma pripravuje chlieb: Vyklepnut kypriace cesto, / preklopit slamienku, / vodou naposledy zmacat, / styri dierky vhlbit do buducej korky / a sklanat sa naden hlavne / naden sa sklanat / ako nad spiace dieta ... (O peceni chleba).
Odpradavna sa vie, ze za kus chleba robit treba, a tak poklona patri rolnikovi so zemou chlebodajnou, mlynarovi v bielom chodiacom zavoji, pekarovi s pecou hrejivou, predavacovi, ktory berie korunky za chlebik vonavy. Veru, vonia psenicou, razou, ludskym potom, slnecnymi lucmi.
Chlieb. Mame ho viac druhov. Biely, cierny, celozrnny, krajany. Tato vzacna obziva mala i dalsie, v prenesenom zmysle slova, nazvy. Vznikali s vyvojom ludskej spolocnosti, s vyvojom jej zivota, biedy a bohatstva, vystahovalectva a vojny, roznych prevratov i partizanskej vojny.
Zivot a chlieb si vsimali i ludia (osobnosti) nadani v pisani. Odrazilo sa to v klasickej proze (J. G. Tajovsky: Horky chlieb, Na chlieb), ale aj v poezii. Chlieb chudoby, vystahovalectva vycitame v basni Maly drotar od S. Hurbana - Vajanskeho. Zamysla sa takto: Ach, a ja musim, neborak, / sam sirym bludit svetom, / ved rodna nasa dedina / nedava chleba detom! / Nuz - pomodlim sa Otcenas/ pri tomto starom buku ...
Aj M. Razus si povzdychol, ze ... Pod Tatrami nebolo chleba ... Razusove srdce sa ozvalo. Na papier polozilo verse: Chleba, pani - konovi tiez nieco ...! / ... Co mam - dam, hovori chuda zena .../ ... Gazdina ovseny chlebik na stol kladie .../ a ten chlebik verī nizky ako doska ... / ... oduty a cierny, ale nikdy lepsej chuti ...
V tom domceku sa na osameleho jazdca - vojaka - spoza odchylenych dveri pozera sedem deti, a tak ...

... jazdec zrie na chlieb, zas na drobat, / oci vlhnu a po chvili malej/ ... bez slova pobera sa dalej ... (Ked sa srdce ozve).
Pod Tatrami nebolo chleba. Nielen tam. Jeho nedostatok pocitovali ludia i na Horehroni, Kysuciach, Orave ci Gemeri ... Nase mamky aj z nicoho vedeli chlebik vycarit. Cez svoju matku sa J. Jesensky na chlebik pozera: Niet chleba? Nieto do coho ho lamat, / a do taniera iba slza plynie? / Len pomysli si v svojom hlade na mat, / zmenia sa v chlebik slova materine ... (Matke).
Chlieb chuti vari kazdemu. Ma vela funkcii. Nielen ze nas syti, ale ma v sebe caro rozpravok, dobrych i horsich prislovi a uslovi, ked je makky, da sa formovat, ked je tvrdsi, mrvi sa, ked je tvrdy, v ustach ho dlhsie omalame.
M. Rufus ma zbierku basni Prisny chlieb. Ide o vazne basnicke slovo autora, ktory sa vnara do hlbok nasej skutocnosti, slovo o vysokej cene zivota, teda aj o chlebe. V rovnomennej basni Prisny chlieb sa zamysla: Zasa som dlho cakal na basen. / I svet uz stvrdol. / Okorale slova / zarezavaju sa mi do dasien / a osrkam./ A trpezlivo, znova / ich prevalujem v ustach bolavych. / A viem, ze plne ludskych modlitieb, / osihotenou cestou do slavy / starenky u nas takto zuli chlieb / uz trochu prisny.
Bochnik vojensky, chlebik partizansky, mate tiez pestre putove kroniky. Ludia v rokoch by o tych cestach, cestickach, chodnickoch, ako ste sa dostavali do oddielov, taborov, vedeli vela a putavo rozpravat. Za vsetkych jedna prihoda: Januar 1945. Zima poriadna. Snehu az-az, mraz tlaci ortut v teplomeri k zemi. V nasej dedine rumunske vojsko. Vo voze vezu koniky zasobu potravin. Aj bochniky chleba. Jeden z voza vypadol na cestu. Vojak ho zodvihol, strcil za bluzu. Niekto to povedal velitelovi. Ten vojaka vyviedol za dedinu (aby v dedine nerobil pohorsenie) a tam ho dalsi dvaja vojaci opaskami ,,vyplacali". Zakrocil clen milicie (domobrany) privolany nami detmi. Boli sme vsade, kde ,,tri hrachy vreli". Nie, nebol to pekny pohlad. Ale bola vojna a ta ma svoje sprisnene zakony.
Obdobne prikazy, zakazy, ponaucenia objavuju sa aj v ludovej mudrosti, napr.: Ako to krajas? Mrvis!; alebo: Ani nevies na chlieb zarobit, ked si nevies pekne odkrojit ...; alebo: Ci chlieb jes, toho piesen spievaj ...
Pozoruhodny je ten chlieb nas kazdodenny. Jan Kollar v basni Otcenas (prebasnil M. Kraus) za chlieb prosi takto: Daj nam (Pane) stastie i urodne casy, / zehnaj prace, odvrat od nas hlas, / na poliach nech na chlieb zreju klasy ... / ved Ty nase potreby znas, / prosime Ta preto: Chlieb nas kazdodenny daj nam dnes!

Vazme si chlieb nas ...

(sg)

Jan Gal – Poddumbiersky

(k 40. vyrociu umrtia)

Lopejsky rodak Jan Gal Poddumbiersky bol pastierom, obuvnikom i obchodnikom. Po absolvovani notarskeho naukobehu bol podnotarom v Dolnej Lehote, notarom v Domadiciach, Santovke, Brhloviciach aj inde. Pracoval aj v Spolku sv. Vojtecha v Trnave, kde bol od roku 1945 notarom. Pred rokom 1918 bol ucastnikom slovenskeho narodneho hnutia, za co bol perzekvovany aj vazneny madarskymi uradmi.
Publikoval clanky, crty a zivotopisne prispevky v slovenskych i krajinskych novinach v Rakusku a v USA. Je autorom crt zo zivota slovenskeho ludu, vydanych ako 1. zvazok jeho zobranych spisov. Zivotopisne prispevky o slovenskych dejateloch vo verejnej sprave sustredil v 2. zvazku biografii. Zazitky z ilavskeho vaznenia spracoval v knihe Z kalicha utrpenia.
Jan Gal Poddumbiersky udrziaval priatelske vztahy aj s breznianskymi narodovcami. V roku 1937, na Zeleny stvrtok napisal rodine Marie Huskovej – Mateickovej (ochotnicka, herecka, maticiarka a reziserka) list, z ktoreho vyberame: “Vasou umeleckou a kulturnou pracou a vystupovanim konate vdacnu misiu narodnu, a tym ziskavate slavu mena tak Vasej rodine ako i rodnemu mestu Breznu. Tesime sa, ked citame o Vasich osvetovych pracach a skutkoch z casu na cas v znamenitych Narodnych novinach, ktore s porozumenim, vdakou a zaujmom casto registruju o Vas a spominaju Vasu osobnost. ... Nuz len tak dalej pokracujte, aby cela rodina Vasa mohla s hrdostou a pychou rozpravat o “nasej Manicke”. No a ked ste matkou, vychovavajte v tychto krasnych osvetovych a slachetnych snahach aj Vase dietky. A ked ohavny socializmus skazonosnym internacionalizmom otravuje nam duchovne studne, ako matka vstepuje v detoch Vasich lasku k slovencine a k narodu, rozpravajte im o tazkych borbach, ktore otcovia naroda museli pretrpiet za nase oslobodenie, ze i Brezno dalo narodu dobrych synov, ktori boli ochotni v tazkych casoch poroby i zivoty svoje obetovat za lepsie casy naroda. Tak Samo Lopusny v roku 1849 pod slovenskou zastavou Hurbanovho vojska postavil 600 chlapov vojska, ktoremu sa stal kapitanom. Ochotne Breznianky vtedy na prvy ohlas, ze pridu do Brezna slovenski dobrovolnici, napiekli 4000 chlebov. Len s posvatnou uctou rozpravajte o Kuzmanym, okrem jeho velebnej hymny Kto za pravdu hori ucte ich i jeho dnes uz zludeovene piesne Na svite stebocu lastovicky a ine. Zvestujte im o obetavosti Janka Cipku, ktory prvy dal 1000 zlatych na Maticu slovensku!”...
Jan Gal Poddumbiersky sa narodil 14. februara 1890 v Lopeji a zomrel 23. aprila 1964 v Trnave.

A. Prepletana


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT