| Chlieb nas ...
Chlieb nas kazdodenny daj nam dnes ... slovami z krestanskeho
Otcenasa chcem spolu s basnikmi podat par myslienok o chlebe, prastarej to obzive ludi.
Mam pred ocami, ako ho pekavala moja mama.
Postup pri vyrobe tejto dobroty z muky nam pekne a spravne podala v knihe
Ochutnavka spisovatelka - prozaicka B. Bobakova. V nicom nezaostal ani basnik J. Stacho.
Vsimol si, ako sa u nich doma pripravuje chlieb: Vyklepnut kypriace cesto, / preklopit
slamienku, / vodou naposledy zmacat, / styri dierky vhlbit do buducej korky / a sklanat sa
naden hlavne / naden sa sklanat / ako nad spiace dieta ... (O peceni chleba).
Odpradavna sa vie, ze za kus chleba robit treba, a tak poklona patri rolnikovi so
zemou chlebodajnou, mlynarovi v bielom chodiacom zavoji, pekarovi s pecou hrejivou,
predavacovi, ktory berie korunky za chlebik vonavy. Veru, vonia psenicou, razou, ludskym
potom, slnecnymi lucmi.
Chlieb. Mame ho viac druhov. Biely, cierny, celozrnny, krajany. Tato vzacna obziva
mala i dalsie, v prenesenom zmysle slova, nazvy. Vznikali s vyvojom ludskej spolocnosti, s
vyvojom jej zivota, biedy a bohatstva, vystahovalectva a vojny, roznych prevratov i
partizanskej vojny.
Zivot a chlieb si vsimali i ludia (osobnosti) nadani v pisani. Odrazilo sa to v
klasickej proze (J. G. Tajovsky: Horky chlieb, Na chlieb), ale aj v poezii. Chlieb
chudoby, vystahovalectva vycitame v basni Maly drotar od S. Hurbana - Vajanskeho. Zamysla
sa takto: Ach, a ja musim, neborak, / sam sirym bludit svetom, / ved rodna nasa dedina /
nedava chleba detom! / Nuz - pomodlim sa Otcenas/ pri tomto starom buku ...
Aj M. Razus si povzdychol, ze ... Pod Tatrami nebolo chleba ... Razusove srdce sa
ozvalo. Na papier polozilo verse: Chleba, pani - konovi tiez nieco ...! / ... Co mam -
dam, hovori chuda zena .../ ... Gazdina ovseny chlebik na stol kladie .../ a ten chlebik
verī nizky ako doska ... / ... oduty a cierny, ale nikdy lepsej chuti ...
V tom domceku sa na osameleho jazdca - vojaka - spoza odchylenych dveri pozera
sedem deti, a tak ...
... jazdec zrie na chlieb, zas na drobat, / oci vlhnu a po
chvili malej/ ... bez slova pobera sa dalej ... (Ked sa srdce ozve).
Pod Tatrami nebolo chleba. Nielen tam. Jeho nedostatok pocitovali ludia i na
Horehroni, Kysuciach, Orave ci Gemeri ... Nase mamky aj z nicoho vedeli chlebik vycarit.
Cez svoju matku sa J. Jesensky na chlebik pozera: Niet chleba? Nieto do coho ho lamat, / a
do taniera iba slza plynie? / Len pomysli si v svojom hlade na mat, / zmenia sa v chlebik
slova materine ... (Matke).
Chlieb chuti vari kazdemu. Ma vela funkcii. Nielen ze nas syti, ale ma v sebe caro
rozpravok, dobrych i horsich prislovi a uslovi, ked je makky, da sa formovat, ked je
tvrdsi, mrvi sa, ked je tvrdy, v ustach ho dlhsie omalame.
M. Rufus ma zbierku basni Prisny chlieb. Ide o vazne basnicke slovo autora, ktory
sa vnara do hlbok nasej skutocnosti, slovo o vysokej cene zivota, teda aj o chlebe. V
rovnomennej basni Prisny chlieb sa zamysla: Zasa som dlho cakal na basen. / I svet uz
stvrdol. / Okorale slova / zarezavaju sa mi do dasien / a osrkam./ A trpezlivo, znova /
ich prevalujem v ustach bolavych. / A viem, ze plne ludskych modlitieb, / osihotenou
cestou do slavy / starenky u nas takto zuli chlieb / uz trochu prisny.
Bochnik vojensky, chlebik partizansky, mate tiez pestre putove kroniky. Ludia v
rokoch by o tych cestach, cestickach, chodnickoch, ako ste sa dostavali do oddielov,
taborov, vedeli vela a putavo rozpravat. Za vsetkych jedna prihoda: Januar 1945. Zima
poriadna. Snehu az-az, mraz tlaci ortut v teplomeri k zemi. V nasej dedine rumunske
vojsko. Vo voze vezu koniky zasobu potravin. Aj bochniky chleba. Jeden z voza vypadol na
cestu. Vojak ho zodvihol, strcil za bluzu. Niekto to povedal velitelovi. Ten vojaka
vyviedol za dedinu (aby v dedine nerobil pohorsenie) a tam ho dalsi dvaja vojaci opaskami
,,vyplacali". Zakrocil clen milicie (domobrany) privolany nami detmi. Boli sme vsade,
kde ,,tri hrachy vreli". Nie, nebol to pekny pohlad. Ale bola vojna a ta ma svoje
sprisnene zakony.
Obdobne prikazy, zakazy, ponaucenia objavuju sa aj v ludovej mudrosti, napr.: Ako
to krajas? Mrvis!; alebo: Ani nevies na chlieb zarobit, ked si nevies pekne odkrojit ...;
alebo: Ci chlieb jes, toho piesen spievaj ...
Pozoruhodny je ten chlieb nas kazdodenny. Jan Kollar v basni Otcenas (prebasnil M.
Kraus) za chlieb prosi takto: Daj nam (Pane) stastie i urodne casy, / zehnaj prace, odvrat
od nas hlas, / na poliach nech na chlieb zreju klasy ... / ved Ty nase potreby znas, /
prosime Ta preto: Chlieb nas kazdodenny daj nam dnes!
Vazme si chlieb nas ...
(sg)
Jan Gal – Poddumbiersky
(k 40. vyrociu umrtia)
Lopejsky rodak Jan Gal Poddumbiersky bol pastierom, obuvnikom
i obchodnikom. Po absolvovani notarskeho naukobehu bol podnotarom v Dolnej
Lehote, notarom v Domadiciach, Santovke, Brhloviciach aj inde. Pracoval aj
v Spolku sv. Vojtecha v Trnave, kde bol od roku 1945 notarom. Pred rokom 1918
bol ucastnikom slovenskeho narodneho hnutia, za co bol perzekvovany aj vazneny madarskymi
uradmi.
Publikoval clanky, crty a zivotopisne prispevky v slovenskych
i krajinskych novinach v Rakusku a v USA. Je autorom crt zo zivota
slovenskeho ludu, vydanych ako 1. zvazok jeho zobranych spisov. Zivotopisne prispevky
o slovenskych dejateloch vo verejnej sprave sustredil v 2. zvazku biografii. Zazitky
z ilavskeho vaznenia spracoval v knihe Z kalicha utrpenia.
Jan Gal Poddumbiersky udrziaval priatelske vztahy aj s breznianskymi
narodovcami. V roku 1937, na Zeleny stvrtok napisal rodine Marie Huskovej –
Mateickovej (ochotnicka, herecka, maticiarka a reziserka) list, z ktoreho
vyberame: “Vasou umeleckou a kulturnou pracou a vystupovanim konate vdacnu
misiu narodnu, a tym ziskavate slavu mena tak Vasej rodine ako i rodnemu mestu
Breznu. Tesime sa, ked citame o Vasich osvetovych pracach a skutkoch z casu
na cas v znamenitych Narodnych novinach, ktore s porozumenim, vdakou a zaujmom
casto registruju o Vas a spominaju Vasu osobnost. ... Nuz len tak dalej
pokracujte, aby cela rodina Vasa mohla s hrdostou a pychou rozpravat o
“nasej Manicke”. No a ked ste matkou, vychovavajte v tychto krasnych
osvetovych a slachetnych snahach aj Vase dietky. A ked ohavny socializmus
skazonosnym internacionalizmom otravuje nam duchovne studne, ako matka vstepuje
v detoch Vasich lasku k slovencine a k narodu, rozpravajte im
o tazkych borbach, ktore otcovia naroda museli pretrpiet za nase oslobodenie, ze
i Brezno dalo narodu dobrych synov, ktori boli ochotni v tazkych casoch poroby
i zivoty svoje obetovat za lepsie casy naroda. Tak Samo Lopusny v roku 1849 pod
slovenskou zastavou Hurbanovho vojska postavil 600 chlapov vojska, ktoremu sa stal
kapitanom. Ochotne Breznianky vtedy na prvy ohlas, ze pridu do Brezna slovenski
dobrovolnici, napiekli 4000 chlebov. Len s posvatnou uctou rozpravajte
o Kuzmanym, okrem jeho velebnej hymny Kto za pravdu hori ucte ich i jeho dnes uz
zludeovene piesne Na svite stebocu lastovicky a ine. Zvestujte im o obetavosti
Janka Cipku, ktory prvy dal 1000 zlatych na Maticu slovensku!”...
Jan Gal Poddumbiersky sa narodil 14. februara 1890 v Lopeji a zomrel 23.
aprila 1964 v Trnave.
A. Prepletana |
