Oslavit nas vstup do Europskej unie v predvecer 1. maja prisli obyvatelia mesta na breznianske namestie, kde na nich cakal pestry kulturny program. Prihovoril sa im primator Brezna Ing. Jaroslav Demian a prezident Asociacie Bretonsko - Slovensko Joseph Nivet.
Ing. Jaroslav Demian okrem ineho povedal: ,,Stretavame sa tu pri prilezitosti pre nas zvlastnej a vynimocnej, ba povedal by som az historickej. Vstup Slovenska do Europskej unie takou prilezitostou urcite je. Zalezi len na nas, ako ju vyuzijeme, co budeme schopni a ochotni odovzdat dalej, co budeme ochotni prijat a ako to zurocime." Joseph Nivet ako obcan Europskej unie vyslovil zelanie, aby Europa tvorila jeden celok respektujuc osobitost kazdeho naroda a zakladne ludske prava (prihovory obidvoch v plnom zneni zverejnime v buducom cisle).
Hymny Slovenskej republiky, Europskej unie a polnocny ohnostroj privitali prve minuty dna znamenajuceho rozsirenie unie.

Foto: Stefan Vozar 

Z rokovania mestskeho zastupitelstva

Nespokojnost s hospodarenim mestskych lesov a Byposu

Dvadsattri bodov programu zasadnutia mestskeho zastupitelstva, dve spravy - o vysledku kontroly uzatvarania dohod o hmotnej zodpovednosti v zmysle Zakonnika prace v rozpoctovych organizaciach mesta a sprava o vysledku naslednej financnej kontroly dodrziavania zakona c. 313/2001 Z. z. o verejnej sluzbe v rozpoctovych organizaciach mesta -presunute na pokracovanie rokovania 3. maja. Takto by sme mohli strucne charakterizovat v poradi uz piate rokovanie poslancov mestskeho parlamentu z ostatneho apriloveho pondelka. Niektore body vam priblizime podrobnejsie tak, ako ich novinarom komentoval primator mesta Ing. Jaroslav Demian:

Breznianska nemocnica skoncila s prebytkom

Kedze mesto je zakladajucim clenom tejto neziskovej organizacie, poslanci si vyziadali spravu o jej hospodareni v roku 2003. Vyplyva z nej, ze Nemocnica s poliklinikou Brezno, n. o., vlani skoncila hospodarenie s prebytkom 233 tisic korun: ,,Da sa povedat, ze takto vyrovnany rozpocet ma ak nie ako jedine, tak mozno jedno z mala zdravotnickych zariadeni takehoto typu a velkosti na Slovensku", zdoraznil primator a zaroven aj predseda spravnej rady nemocnice. Ostavaju vsak nedoriesene zavazky z predchadzajucich obdobi, ktore podla zakona ma vyrovnat stat.

- ako zakladny programovaci a koncepcny dokument, ktorym sa mesto pri vykone svojej cinnosti stara o vsestranny rozvoj svojho uzemia a o potreby obyvatelov - poslanci po jeho prezentacii schvalili. Spracovanie programu ,,zastresovala" zastupkyna primatora Ing. Janka Mihalovicova, vznikal na principe partnerskej spoluprace od septembra 2003 do konca februara 2004. Na jeho prvu cast bude nadvazovat dalsia, cize dopracovanie programu do akcnych uloh.

Navrhy vseobecne zavaznych nariadeni

o vykonani dezinfekcie, dezinsekcie a deratizacie na uzemi mesta a o vyhradeni miesta a plochy na vylepovanie plagatov v case kampane k volbam do Europskeho parlamentu (od 23. maja do 10. juna), ktore budu 13. juna, poslanci s malymi upravami schvalili.

Priemyselny park Rohozna

Po vyjadreni ministra hospodarstva o moznosti umiestnenia vacsieho drevospracujuceho zavodu v oblasti medzi Zarnovicou a Breznom na podnet poslancov primator zacal rokovania. Mestske zastupitelstvo na tomto zasadnuti preto vzalo na vedomie navrh na zmenu uzemno-planovacej dokumentacie mesta a pripadnu lokalizaciu takehoto podniku ,,na zelenej luke" na ploche popri statnej ceste II/530 v smere do Tisovca medzi skladkou komunalneho odpadu a Rohoznou s vymerou asi 178 ha, z toho 63 ha je vo vlastnictve mesta, 27 ha vo vlastnictve Ozbrojenych sil SR, zvysok su sukromne pozemky. ,,Na rokovaniach na ministerstve hospodarstva a v agenture SARIO nam neponukli konkretnych investorov, ale bola vyslovena myslienka, ze budeme spolupracovat na ich ziskavani, aby sme mohli priemyselny park pripravit," doplnil primator.

Najzavaznejsim dovodom na zmenu rozpoctu bola zmena sposobu financovania skolstva a predskolskych zariadeni: ,,Museli sme zohladnit, ze na originalne kompetencie nam jednoducho chybaju prostriedky a ze ich musime dofinancovat z prijmov mesta. Schodok, ktory musime vyrovnat, je 5 milionov 944 tisic korun. Rozpocet hodnotim ako vyrovnany, pocita s prijmami a vydavkami v objeme 265 milionov 899 tisic. Historicky najvyssie su vydavky kapitalove v objeme 63 milionov 887 tisic korun," uviedol primator. Poslanci rozhodli, na ktore konkretne stavby sa tieto prostriedky pouziju: ,,Najvacsou polozkou je dostavba zimneho stadiona, touto upravou sa nam podarilo navysit z povodnych 13 milionov zhruba na 35 milionov. Zial, ani tato suma zatial nestaci na financovanie celej stavby, cize budeme ju musiet etapizovat a takto financovat. Zatial je vsak realizacny projekt vecou rokovania s povodnym dodavatelom," podotkol primator. V investicnom plane je cely rad akcii, financovanie projektovej dokumentacie vyclenili na tri: sanacia starej skladky komunalneho odpadu, stavebne upravy mestskeho domu kultury a Zakladnej skoly na Pionierskej 2.

Rozpocty prispevkovych organizacii

Technicke sluzby mesta Brezna predlozili rozpocet bez zmeny, prispevok mesta na ich cinnost je 32 milionov 78 tisic korun na verejne osvetlenie, verejnu zelen, manipulaciu a uskladnenie odpadu a cintorinske sluzby, okrem toho maju asi 8 milionov vlastnych prijmov a patmilionovy transfer dostali na rekonstrukciu miestnych komunikacii na Krculovej a Nalepkovej ulici. Pre Mestsky sportovy klub Brezno je prispevok mesta planovany v objeme 9 milionov 80 tisic korun, navyseny bol o 5 milionov korun na kapitalovy rozvoj - dostavbu a sprevadzkovanie krytej plavarne na Mazornikove, ktora by mala byt otvorena v oktobri. Okrem tohto prispevku MSK ma 3,5 miliona vlastnych prijmov z majetku, ktory spravuje. Prispevok mesta pre mestske kulturne stredisko je 5 milionov 650 tisic korun, kde doslo k miernemu navyseniu vzhladom na prestahovanie do novej budovy, dostalo aj 500-tisickorunovy kapitalovy transfer na rozsirenie siete mestskeho rozhlasu do okrajovych casti.

Navrhli vypisat vyberove konanie na miesto konatela mestskych lesov

Mestske zastupitelstvo prerokovalo vysledky hospodarenia obchodnej spolocnosti Lesy mesta Brezno, s. r. o., ktorej 100-percentnym vlastnikom je mesto. Konstatovalo, ze hospodarsky vysledok je 852 tisic korun, pricom mesto dostalo najomne za lesne pozemky 8 milionov korun. Poslanci primatorovi ako jedinemu spolocnikovi pri vykone valneho zhromazdenia tejto spolocnosti odporucili schvalit vyrocnu spravu, uctovnu uzavierku aj rozdelenie zisku s tym, ze cast zisku pojde do socialneho fondu a cast mestu. ,,Na druhej strane napriek zisku dozorna rada aj poslanci vyslovili urcitu nespokojnost s hospodarenim mestskych lesov a navrhli neschvalit odmenu konatelovi a vypisat vyberove konanie na obsadenie miesta konatela tejto spolocnosti", dodal primator.

Konatel Byposu so znizenou mesacnou odmenou

Dalsou obchodnou spolocnostou so 100-percentnou ucastou mesta je Bypos Brezno, s. r. o., ani s jej hospodarskym ziskom v roku 2003 poslanci neboli spokojni. Podla financno-ekonomickeho planu mal zisk predstavovat okolo 2 milionov korun, po zdaneni dosiahol len 94 000 korun. Vzhladom na to, ze hlavny predmet cinnosti Byposu - prevadzka tepelneho hospodarstva - sa presunul do inej spolocnosti, ked mesto k 1. januaru t. r. vytvorilo spolocny podnik so spolocnostou Dalkia Slovensko a tepelne hospodarstvo prenajalo novozniknutej spolocnosti Dalkia Brezno, a. s., zastupitelstvo neodporucilo personalne zmeny, len znizenie mesacnej odmeny konatelovi.

Zalezi na nas, ako vyuzijeme ponukane moznosti

Novy Kramhof – niekdajsiu hutnicku budovu na Promenade, ktoru dala zlievarenska spolocnost do uzivania pred takmer 150 rokmi, je uz dvadsat rokov sidlom Domova dochodcov a domova socialnych sluzieb v Hronci. V sucasnosti je v domove 72 obyvatelov a doteraz tu cast svojho zivota prezilo 520 obyvatelov. Uz piaty rok riadi toto socialne zariadenie Dr. Daniel Pinka, ktoremu sme polozili niekolko otazok.

Co ponukate svojim obyvatelom? Vacsina obyvatelov hodnoti pobyt v nasom zariadeni ako obdobie, ktore stravili v prijemnom prostredi. Mnohi tu nasli dalsi zmysel svojho zivota. Samozrejme, osud je nevyspytatelnym strojcom a pre niektorych obyvatelov sa stal pobyt v zariadeni len ako urcite vychodisko z nudze, ale radost zo zivota tu vsak citit na kazdom kroku. Od prveho ranneho pozdravu az do neskorej noci sa tu neustale nieco deje. Nasi obyvatelia citaju, beseduju, nacvicuju spolocne programy, pracuju v kruzkoch pracovnej terapie, taktiez sa staraju o vonkajsi vzhlad zariadenia a jeho okolia. Skrasluju si izby a vytvaraju prostredie, kde prevlada aktivita nad pasivitou, co je cennou devizou pre obyvatelov, ktori ziju aktivnym sposobom zivota. Nasim zelanim je, aby sme mali co najviac takych obyvatelov, ako su panie Rappensbergerova, Cibulova, pani Belko, Knazik, Lieskovsky, Tepper, Danove, ktori neunavne pomahaju aj dalsim obyvatelom prekonavat nejednu zlozitu situaciu.
Vase zariadenie splna urcity standard, ktory vsak treba v buducnosti vylepsit. Ako sa vam dari v tomto smere?
- Verime, ze nase predstavy sa budu stotoznovat s moznostami rozpoctoveho krytia Banskobystrickeho samospravneho kraja a nasou snahou o ziskanie sponzorov. Zivy organizmus, ktory predstavuje toto zariadenie, ma svoje poziadavky na zlepsenie podmienok byvania a dalsieho modernejsieho vybavenia. Technologicke zariadenia v kuchyni a pracovni treba nahradit novou progresivnejsou technikou. Velmi aktualna a potrebna je realizacia rehabilitacneho strediska, ktora aj v sucasnych provizornych podmienkach pomaha uspesne riesit pohybove diagnozy, stavy po mozgovych prihodach. Sme presvedceni, ze tak, ako bola za pomoci nadriadenych organov umoznena rekonstrukcia kotolne a kuchyne na plyn, zmodernizovanie dopravneho parku budeme moct v buducom obdobi riesit v zaujme nasich obyvatelov, ako aj dalsie naliehave poziadavky.

Starostlivost o starych ludi je velmi narocna praca, ktora si vyzaduje osobitny pristup a kladny vztah cloveka k cloveku.

- Len malo ludi mimo tohto zariadenia si vie uvedomit, ze zivot v dochodkovom veku si vyzaduje velmi narocny pristup zamestnancov pre zachovanie dosiahnutych zivotnych hodnot obyvatelov. Pravidelne sa o chod zariadenia stara 33 pracovnikov. Kazdy zo 115 pracovnikov, ktori doposial pracovali a pracuju, ma urcity podiel na spokojnosti nasich obyvatelov s poskytovanymi sluzbami. Dnes by sme si vedeli len tazko predstavit chod jednotlivych oddeleni bez pracovnikov: Kvetoslavy Schvarzbacherovej, Zuzany Uradnickovej, Marty Belicovej, Mariky Hrudalovej, Anny Piliarovej, Vlasty Kovacovej, Bozeny Budajovej, Jaroslavy Minarikovej, Jolany Kurekovej, Marie Kupcovej a Pavla Razgu. Su hnacou silou, ktora pomaly pretvara a zvysuje kvalitu jednotlivych pracovnych usekov a ich pracovnikov. Nas rozhovor by som rad ukoncil slovami: Zivot je krasny, ma svoje klady, ale i zapory a je len na nas, kolko si pocas nasho zivota vyberieme z obidvoch moznosti.

(ms)