4. MAJ 2004 Strana 3

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

Prvy maj 2004 sa stal pre Slovensku republiku historickym medznikom - dnom vstupu do EU. Europska unia je zalozena na pravnom poriadku a demokracii. Jej clenske staty deleguju suverenitu na spolocne institucie zastupujuce zaujmy unie ako celku, vsetky rozhodnutia a procedury odvodzuju zo zakladnych zmluv ratifikovanych clenskymi statmi. Proces europskej integracie zacal 9. maja 1950, kedy Francuzsko oficialne navrhlo vytvorenie ,,prveho skutocneho zakladu Europskej federacie". Sest krajin (Belgicko, Francuzsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Taliansko) sa spojilo uz na uplnom zaciatku. Po styroch pristupovych vlnach (1973: Dansko, Irsko, Velka Britania; 1981: Grecko; 1986: Spanielsko, Portugalsko; 1995: Rakusko, Finsko, Svedsko) mala EU patnast clenskych statov a 1. maja pribudlo dalsich desat. Co ocakavate od nasho vstupu do EU?


S anketovym mikrofonom


o vstupe Slovenska do Europskej unie

Ivana Smrecanova, na materskej dovolenke, Brezno:

- Podla mna vstup do EU nam neprinesie absolutne nic. Neviem, ake vyhody to bude mat, ved vsetko ide zdraziet. Keby nam zvysili platy, mozno by sme mali vyhody. Skor ti, co chodia do zahranicia, nebudu potrebovat viza, ale pre bezneho cloveka s malym zarobkom to nie je bohvieco.

Mgr. Jana Hubacekova, stredoskolska ucitelka, Predajna:

- Od nasho vstupu do EU urcite ocakavam vyhody, aby sa zmenila situacia statu, aby sme mali dostatok financnych prostriedkov, aby sa zlepsila zivotna uroven vsetkych obcanov Slovenskej republiky. V prvom rade nasej buducej generacii sa otvaraju obrovske moznosti, co sa tyka studia. V podstate clovek im moze trosku aj zavidiet. Urcite to prinesie aj viac pracovnych prilezitosti pre ostatnych. Je to urcite obrovske pozitivum. Dufam, ze o par rokov sa budeme vsetci usmievat a vytvorime spolocnu Europu, v ktorej si budeme navzajom rozumiet a nebudu ziadne konflikty medzi nami.

Peter Kvietok, tesar, Cierny Balog:

- V Skotsku uz pracujem pat rokov, cize mne to prinesie vacsie moznosti cestovania. Slovaci sa budu moct rozbehnut do sveta a vstup do EU k nam mozno prilaka novych investorov.

Andrej Barancok, predseda MMP, Brezno:

- Myslim si, ze vstup do EU bude v prvom rade hlavne pre mladych dobra vyzva do buducnosti, budu mat ovela viac moznosti ako doteraz. Sice je tam jeden mensi ,,zadrhel", a to prestupne obdobia, ktore si krajiny EU dali. Mladi tak nebudu moct hned vycestovat, ale dufam, ze sa im to o tych sedem rokov podari. Takisto pevne verim, ze budeme na tej istej urovni, ako su terajsie clenske staty EU. Pre mladych budu prvorade projekty pre europske fondy, z ktorych mozno cerpat zaujimave financne prostriedky a tym padom sa dostat niekde dalej.

Margita Beraxova, mzdova uctovnicka, Predajna:

- Dufam, ze sa budeme mat lepsie, len tie zaciatky budu ako vzdy velmi tazke. My sa toho uz asi nedozijeme, len nase deti.

Pavlina Mikloskova, zivnostnicka, Polomka:

- Uvidime, ale myslim si, ze malych zivnostnikov vstup do EU polozi. Pre nas to asi nebude dobre, absolvovala som rozne seminare, skolenia, a tak viem, ze prisposobenie sa novym ovela prisnejsim podmienkam nas bude stat vela. Az po roku budeme moct zhodnotit, co nam to prinieslo.

(ng, ma)

hcitpisu.jpg (8894 bytes)

Bolesti a starosti slovenskeho naroda tak, ako ich vidia obcania

1. Slovensko bolo pred druhou svetovou vojnou len velka drevena dedina. Dnes si to mladi ludia a ani niektori poslanci nepamataju. Po vojne sa ujali riadenia statu tzv. komunisti, ale mohli to byt trebars demokrati, ludovci ci langosi, dzurkovia, filckovia ci mikulasi z neba, len ked mali snahu budovat svoj stat. Vybudovali sa nove zavody, sidliska, mesta, skoly a vsetko, co bolo potrebne pre narod. Nemali sme milionarov ani tunelarov, vykradacov ani nezamestnanych ci bezdomovcov.
2. Ked je stat vo financnej tiesni, nech pomozu ti slovenski narodovci, ktori maju miliony a miliardy a najvyssie platy. Vzdajte sa toho. Pomozte oddlzit skoly.
3. Prezidentske kancelarie v krajoch mozu nahradit krajske urady.
4. Poslanci! Neberte pocitace domov. Dajte ich do skol.
5. Romskym rodinam netreba zvysovat pridavky na deti, lebo to vedie do nekonecna. Ved tie deti tryznia. Nech ma kazda romska rodina tolko deti, o kolko sa vie postarat. V romskych rodinach by mali mat jedno - dve deti. Ale nasi poslanci by mali mat desat - dvanast deti. Vedeli by sa o ne postarat.
6. Romskym rodinam treba pridelit zahumienky, kde by si sami pestovali, co potrebuju na zimu: zemiaky, zeleninu, ovocie. Kradeze nech si riesia.
7. Reklamy, bilboardy ci stoziare na urodnej pode skodia polnohospodarom.
A vela dalsich bolesti sa v state nachadza, ale nikomu to neprekaza.

Bernard H.

Jarne podujatia na Stiavnicke

Vynasanie Moreny, slovanskej bohyne smrti a zimy, je starodavny zvyk, ktory je spaty s koncom zimy a zaciatkom jari. Na zachovanie tejto tradicie si ziaci Zakladnej skoly Podbrezova - Stiavnicka a Materskej skoly - Stiavnicka pripravili pekny program. Veselym spevom so sprievodom harmoniky, ktoru rozozvucala ucitelka Pastorkova, sme po celom sidlisku rozdavali spev a dobru naladu. Nakoniec sme spalenu Morenu hodili do vln Hrona a tym sa rozlucili so zimou.
Mesiac knihy sme si pripomenuli podujatim venovanym vyznamnej osobnosti J. C. Hronskeho, ktory bol nielen spisovatelom, ale aj pedagogom a maliarom. Prijemne chvile sme stravili v kniznici pri knihach J. C. Hronskeho a s hostom, neterou spisovatela Mariou Maculovou, ktora nam prostrednictvom videonahravky priblizila jeho zaujimavy a nelahky zivot.
Den, sviatok nasej Zeme sme pozdvihli pracou na zveladovani nasho sidliska. Po aktivnom rozhovore a priblizeni problemov nasej modrej planety ziaci kresbami vyjadrili svoj vztah k Zemi. S velkym nadsenim sa usilovne pustili do zbierania odpadu v okoli domov sidliska Stiavnicka.
Ziaci nasej skoly sa uz teraz tesia na oslavu sviatku svojich mam. Bohatym programom, ktory nacvicuju, im chcu prejavit lasku a vdacnost.

Pedagogicky kolektiv

Clenovia rybarskej straze dakuju

Hned, ako sme objavili smeti znecistujce potok vlievajuci sa do Hrona v Prednych Halnoch, v mene rybarskej straze sme navstivili zastupkynu primatora Brezna Ing. Janku Mihalovicovu. Ochotne nam vysla v ustrety a priamo s nami sa tam isla pozriet. V priebehu troch dni bez problemov zorganizovala brigadu, na ktorej sa zucastnilo asi styridsat Romov. Pani viceprimatorka sa obliekla do brigadnickeho a upratovala s nimi. Patri jej za to nase podakovanie, podobne aj poslancovi za obvod Prednych a Zadnych Halan Jozefovi Baliakovi, ktory tiez pomahal pri organizacii brigady. Z celeho toku tohto potoka boli vyzbierane smeti za dva kontajnery. Bali sme sa privalovych vod, ktore by vsetky smeti a nebezpecny odpad zmietli do Hrona a to by bolo zalostne.
Chcem podotknut, ze vlanajsi ichtyologicky prieskum poukazal na vyskyt vzacneho a ohrozeneho druhu mihule riecnej. Svedci to o tom, ze Hron je cim dalej cistejsi. Problemy sice robia pytliaci, ale aj s tymi si poradime. My, novi clenovia rybarskej straze, si chceme zobrat za ulohu, aby vodne toky tecuce do Hrona boli v poriadku. V spolupraci so starostami na Horehroni, kde su romske osady, by sme tiez chceli riesit zalostnu situaciu, aby vodne toky neboli znecistovane.

Erik Duhan

Den Zeme v Zakladnej skole Karola Raposa

Dvadsiateho druheho aprila roku 1970 veduci (hlavne ekologovia) dokazali fotografickymi a telegrafickymi snimkami z kozmu, ze planeta Zem je velmi zranitelna a zivot na nej je ohrozeny. Demonstracne vyzvali ludstvo ku spolocnemu celosvetovemu usiliu za ochranu Zeme.
Prave preto sa Zakladna skola Karola Raposa rozhodla, ze prispeje k ochrane prirody. Dna 21. aprila na poslednych troch vyucovacich hodinach ziaci prveho stupna mali za ulohu vyzbierat smeti okolo skoly. Druhy stupen sa rozdelil podla tried a odpad isiel zbierat do lesa. Piataci, siestaci a siedmaci isli smerom na Rury. Osmaci a deviataci sa vybrali nad brezniansku nemocnicu. Cesta na Rury nebola namahava, ale zato dost vesela. Kazdy ziak mal igelitovu tasku na smeti a hygienicke rukavice proti bakteriam. Drzali sme sa lesneho chodnika, ale niektori ziaci obcas vosli hlbsie do lesa, a to sa aj vyplatilo, pretoze nasli asi dvojmetrovu gumenu hadicu a obaly z konzerv. Najcastejsie nachadzane smeti boli flase, obaly, papiere, vrecuska a rozne predmety z umelej hmoty. Vsetci sme boli velmi prekvapeni, aky je les znecisteny. Po dlhej a namahavej praci sme sa dockali zasluzeneho oddychu. Utaborili sme sa na malej cistinke blizko potocika. Chlapcom napadlo sutazit o najdlhsi skok cez potocik. Popularita sutaze stupala s rastucim poctom divakov a sutaziacich. Vychadzka do prirody nam prospela, pretoze sme mali moznost vidiet rastliny, hmyz, lesne vtactvo. Podarilo sa nam zazriet aj netopiera cez den.
Oddychnuti a plni energie sme sa vracali spat. Cestou sme vyhodili nazbierane smeti do kontajnera pri cintorine a do odpadovych nadob pri skole. Vsetci sme si uvedomili, ze prirodu treba chranit. Urcite by bolo lepsie, keby kazdy den bol pre ludstvo Dnom Zeme.

Katka Ridzonova, 6. A

Projekt MUZikal

Na zaklade iniciativy uciteliek zakladnej skoly a dohody obcianskeho zdruzenia Trend v Polomke s Nadaciou pre deti Slovenska sa zrodil projekt s nazvom MUZikal (medzitriedne upevnovanie zrucnosti). Jeho hlavnym cielom je vhodna komunikacia deti medzi vybratymi triedami s upevnovanim celozivotnych zrucnosti a pravidiel zivota, s ktorymi sa ziaci tychto tried zoznamili v integrovanom tematickom vyucovani. Vysledny produkt projektu by mal byt viditelny ako detmi realizovane muzikalove predstavenie s roznymi vystupmi (audiokazeta, videokazeta, zbornik piesni).
Projekt MUZikal, ktory financne, materialne, metodicky a moralne podporilo obcianske zdruzenie Trend v Polomke, zacal svoju naplanovanu cinnost v januari roku 2004. Podla rozvrhu cinnosti na jednotlive casove useky maju deti zaujimave pracovne stretnutia, kde sa ucia spolu vychadzat, komunikovat, spolupracovat, vzajomne sa pocuvat, respektovat a pomahat si pri tvorivej praci. Posledne stretnutia vsetkych zucastnenych posunuli dopredu, lebo deti zhotovili plagaty a urcili pravidla a podmienky konkurzu na obsadenie hlavnych postav v muzikali. Okrem toho sa same zatriedili do pracovnych skupin podla typov inteligencii, ktore u nich prevladaju.
Ostava len drzat prsty detom pri tvorbe scenara, textov, melodii, choreografii, kostymov a kulis, ale aj pri dobrom nastudovani roli pod vedenim detskych reziserov a schopnych detskych technikov ci muzikantov. Vedenie Zakladnej skoly v Polomke vytvara vhodne podmienky na pracu na projekte a vychadza v ustrety veducim projektu. O pracu na realizacii sa zaujima a nabada ostatnych pedagogov k pomoci. Obecny urad v Polomke spolu s obecnym zastupitelstvom a starostom obce slubili pomoc pri realizacii projektu hlavne poskytnutim kulturnych priestorov na nacvik a realizaciu muzikalu a tiez propagaciou zaverecneho podujatia obecnym rozhlasom a oznamom v Polomskych novinach.
Projekt MUZikal vdaci za svoju realizaciu Nadacii pre deti Slovenska s financnou podporou Holandskeho kralovstva prostrednictvom Matra programu.

(am, mf)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT