|
Vzacne obrazky Na
fotografii su clenovia katolickej telocvicnej jednoty Orol z Brezna s knazom A.
Feldmayerom v roku 1928. Nespoznavate niekoho medzi cvicencami? |
Velka osobnost
slovenskeho divadelnictva |
Ladislav Chudik sa doziva vyznamneho zivotneho
jubilea
Ladislava Chudika, herca, pedagoga a recitatora netreba
nasim citatelom zvlast predstavovat. Kazdy ho pozna cez mnozstvo jeho vynikajucich postav
v divadle, filme, rozhlase ci v televizii. Ale pri takom vyznamnom jubileu, ako
je osemdesiatka, sa patri, aby sme si co to z jeho zivota a diela
pripomenuli a priblizili.
Ladislav Chudik sa narodil 27. maja 1924 v Hronci. Studoval na filozofickej
fakulte bratislavskej univerzity, potom na dramatickom oddeleni statneho konzervatoria
tiez v Bratislave. V rokoch 1944 1946 a od roku 1951 bol clenom
a v rokoch 1963 1966 aj umeleckym sefom cinohry SND. V rokoch 1946
1951 bol clenom cinohry NS ND v Bratislave. Od roku 1949 posobil ako pedagog
dramatickeho oddelenia statneho konzervatoria, neskor na VSMU. V roku 1964 obhajil
docenturu.
Uz pocas gymnazialnych studii v Kremnici ucinkoval v ochotnickom kruzku
miestneho odboru Matice slovenskej a na divadelnych pretekoch zaujal nielen porotu,
ale aj J. Martaka a dramaturga SND J. Sedlaka, ktori ovplyvnili jeho rozhodnutie
prijat angazman v SND. Spociatku hral roznorode postavy, ktore predznamenavali jeho
vyvin ku charakterovemu herectvu. K vrcholom moderneho slovenskeho herectva ho
priviedla najma tvoriva spolupraca s reziserom J. Budskym v 60. rokoch (Velitel lode
v Optimistickej tragedii, Marsal v Bielej nemoci, Mackbeth, doktor
v Zastupcovi a i.). Plejada jeho velkych hereckym kreacii je velmi siroka, nie
je mozne vsetky menovat. Su to postavy od Petruccia v Skroteni zlej zeny v roku
1947 az po lorda Stanleya z Richarda lll. z roku 1987.
Svojimi postavami Ladislav Chudik presviedcal o svojich mimoriadnych
pretelesnovacich schopnostiach a o detailnom ovladani javiskovej reci. Chudikovi
zverovali velke postavy takmer vsetci reziseri SND a niektori ho netradicne
obsadzovali aj do komedialnych postav u K. L. Zachara to bol jeho dekadentny
slachtic Dorana v hre Mestiak slachticom alebo Dvorana v Lampasi,
v Pietorovej Ciernej komedii si zahral Gorringa a v Mikulikovych Zlatych
chlapcoch Al Lewisa. Vacsina jeho dramatickych kreacii vsak kotvila vo vaznom repertoari
a imponovala bystrostou rozumu a silou vole (A. McIntyre v Diplomatoch,
Jerry v Dvoch na hojdacke, Bessemenov v Mestiachoch, Bedar v Starej dobrej
kapele a mnohych inych). Vyznamny okruh tvoria jeho postavy vladarov Henrich
lV., Herodes, Don Fernando v Cidovi a ini.
Herectvo Ladislava Chudika sa vyvijalo v uzkom spojeni s prednesom poezie
a patri bezosporu k vrcholnym zjavom slovenskeho recitatorskeho umenia. Zakladne
principy jeho dlhorocnej pedagogickej prace na VSMU zhrnul do studie, ktora vysla
v roku 1970 pod nazvom O herectve. Ladislav Chudik vedel prisposobit herecky
prejav poziadavkam filmovych a televiznych vyrazovych prostriedkov, co mu poskytlo
bohatu tvorivu cinnost v tychto mediach. Vo filme zacinal v Nastupe (1952) cez
Kapitana Dabaca, V hodine dvanastej, Polnocnu omsu, Vraha zo zahrobia a ine po
postavu Komenskeho vo filme Putovani Jana Amose v roku 1983. V trilogii z 2.
svetovej vojny Sokolovo, Vojaci slobody a Oslobodenie Prahy si zahral generala L.
Svobodu. Bolo to mnozstvo filmovych postav, ale aj hrdinov televiznych filmov
a serialov, z ktorych najznamejsia je postava primara Sovu zo serialu Nemocnica
na okraji mesta a jej pokracovanie po dvadsiatich rokoch, ktore sme videli vlani. Aj
jeho rozhlasova herecka tvorba sa vyznacuje intelektualnym pristupom k vytvoreniu
postavy, dramatickou prepracovanostou a dokonalou pracou so slovom. V rozhlase
casto ucinkoval aj ako recitator a citac.
Ladislav Chudik okrem roznych inych oceneni bol a je nositelom titulu
Zasluzily a Narodny umelec, ceny Kristalova ruza, Zlaty krokodil, za rok 2002 ziskal
Kristalove kridlo a vlani aj vstup do Siene slavy. Patril aj medzi bojovnikov za
obnovu prevadzky Ciernohronskej zeleznicky a vlani v juli sa vo Vydrovskej
doline zucastnil na podujati Den stromu. Zaciatkom 90. rokov bol kratky cas aj ministrom
kultury, vtedy navstivil aj Brezno.
Zelame nasmu slavnemu rodakovi do dalsich rokov este vela elanu, spokojnosti
a pevneho zdravia.
A. Prepletana
Povedali o laske
Maj - mesiac lasky, ospievany tisickami basnikov a
umelcov vsetkych zanrov. Co o laske hovoria vyznamne i menej vyznamne osobnosti?
o Laska je slepa, preto miluje tmu (Guitry) o Laska je to,
comu sa po laske hovori omyl (M. Twain) o Laska je choroba, ale uzdravit sa nechce (B.
Nemcova) o Laska je stastie, ktore si vzajomne davame (G. Sandova) o Velku lasku nemoze
ohrozit existencia milenca (H. Arendtova) o Laska vitazi nad smrtou, ale stava sa, ze
jedna mala zloba vitazi nad laskou (M. von Ebner - Eschenbachova) o Kto raz prezil velku
lasku, ten je az do smrti stastny i nestastny, ze sa z nej vyliecil (F. Schiller) o Kto
miluje, nemoze mlcat. Preto neexistuju medzi milujucimi tajomstva (V. Leighova) o Laska
nepozna starobu (Standhal) o Pre milujucich nie je nic tazke (Cicero) o Pytaj sa, co sam
milujes a spoznas, kde patris (Sv. Augustin) o Boli sme dvaja a mali sme jedno srdce (F.
Villon) o Clovek by mal byt stale zamilovany, to je dovod, preco by sa nemal zenit (O.
Wilde) o Bud rozum alebo laska (Syrus) o Keby na svete vladla laska, boli by vsetky zakony
zbytocne (Aristoteles) o Laska nas pobada k nadseniu, vecnost k vytrvalosti v nom (Sv.
Bernard) o Hnev sa neprekonava hnevom, ale laskou (Budha) o Odlucenie posobi na lasku ako
vietor na ohen: maly uhasi, velky rozducha (Sa īdi) o Milovat a byt rozumny nedokaze ani
Boh (P. Syrus) o Lepsie je byt smutny s laskou, ako vesely bez nej (Goethe) o Tazko
milovat niekoho, koho si nevazime a o nic lahsie nie je milovat toho, koho si vazime viac
ako seba (La Rochefoucauld) o
Mgr. Jozef Pupis
Pohlad spat
Pred viac ako desiatkou rokov zacala spolupraca medzi lyceom
vo francuzskom Meudone a breznianskymi strednymi skolami, ,,priemyslovkou" a
,,hotelkou". Tato spolupraca na baze skolskeho vyucovania aj vdaka cestnemu obcanovi
mesta Brezna Danielovi Compagnonovi, jeho rodine a folklornemu suboru Nadeje pretrvava
dodnes.
Boli to aj zaciatky moznej kulturno-spolocenskej spoluprace medzi Meudonom a
Breznom. Zhodou okolnosti je to ten Meudon, kde v rokoch 1904 - 1914 zil slovensky
bohatier gen. Milan Rastislav Stefanik. Roky ucinkovania Stefanika vo hvezdarni Meudon
historici nazyvaju ,,hviezdnymi rokmi". Posobenie Stefanika v Meudone sposobilo
pozvanie astrofyzikom Julesom Jaussenom, riaditelom chyrneho meudonskeho observatoria, kde
bol jeho asistentom. Tu mozno povedat, ze historia sa opakuje. Snad aj historicky fragment
chcel, aby sa tieto mesta zblizili. Mesto Brezno, hlavne jeho obcania zaciatkom
dvadsiatych rokov minuleho storocia zo zbierok dali postavit pomnik obetiam prvej svetovej
vojny a slovenskemu bohatierovi z vdaky za jeho pracu a zivot.
Po ,,otukavacich" kontaktoch doslo v roku 1997 k podpisu predbeznej zmluvy
medzi Meudonom a Breznom v Mestskom urade v Brezne. Prave v tom obdobi posobil vo funkcii
velvyslanca Slovenskej republiky vo Francuzsku doc. Ing. Vladimir Valach. Pri uzsom
stretnuti slovo dalo slovo a vznikla myslienka ,,preniest" sochu gen. Stefanika do
Meudonu. Samozrejme, ze nie original, ale jeho kopiu. Stefanikov pomnik z Brezna v Meudone
by symbolizoval nielen priatelske vztahy tychto dvoch miest, ale prave velky vztah
Stefanika k Francuzsku i vynikajuce vztahy tychto dvoch statov. Francuzski priatelia soche
pripravili dostojne miesto v blizkosti meudonskej hvezdarne. Doc. Ing. Vladimir Valach sa
podujal na ziskanie financnych prostriedkov, kde pomohli predovsetkym slovenske banky.
Predstavitelia mesta zabezpecili vlastnu ,,vyrobu" pomnika s velkym porozumenim
vedenia Materialovotechnologickej fakulty STU v Trnave a pracovnici katedry zlievarenstva
z breznianskej sochy zobrali odtlacky, z ktorych vznikla presna kopia sochy. Myslienka to
bola skvela, ved rok 1999 bol vyhlaseny za rok gen. M. R. Stefanika pri prilezitosti 80.
vyrocia tragickeho ukoncenia skveleho zivota. Autorom tohto napadu bol velvyslanec K.
Valach, neskor aj cestny obcan mesta Brezna.
Pise sa 3. maj 1999. Do Pariza odchadza vladna delegacia na cele s premierom
Mikulasom Dzurindom, sucastou ktorej su aj predstavitelia Brezna. Zakladnym cielom bolo
odhalenie sochy gen. Stefanika v Meudone. Skvela slavnost mala velku slovensku, ci
presnejsie brezniansku kulisu, ked sa na tejto akcii zucastnil Spevacky zbor mesta Brezna,
niekolki pracovnici mestskeho uradu, obcania Brezna a samozrejme francuzski priatelia. Do
ramca podujatia zapadla vystava venovana historii a sucasnosti Brezna a jeho okolia, ktora
bola instalovana za velkej podpory Zeleziarni Podbrezova a. s.
Po nezabudnutelnych chvilach podpisu zmluvy o priatelstve a spolupraci v oblasti
kulturneho, spolocenskeho a pracovneho zivota oboch miest bolo Brezno prijate do velkeho
spolocenstva druzobnych miest Meudonu. Zmluvu podpisali primatori Meudonu Herve Marseille
a Brezna Vladimir Fasko 4. maja 1999 za pritomnosti predsedu vlady Slovenskej republiky
Mikulasa Dzurindu, velvyslanca Francuzskej republiky na Slovensku Alberta Turota,
velvyslanca Slovenskej republiky vo Francuzsku Vladimira Valacha a mnohych obcanov Meudonu
a Brezna.
Preco to spominame? Jednoducho preto, ze v tomto roku si pripominame 5. vyrocie
tohto slavnostneho aktu, ktory prejde do historie Brezna, ale aj preto, ze mesto Brezno uz
pred piatimi rokmi vystupovalo na medzinarodnom poli pod modrou zastavou so zlatymi
hviezdickami - symbolom zjednotenej Europy, na com okrem spominanych osobnosti ma velku
zasluhu aj zastupca primatora Meudonu, velky priaznivec a priatel Brezna George Koch.
(fk)
Zabudnuta historia pivovaru v Predajnej
Pivovar v Predajnej postavili na konci Farskej ulice v roku
1800. Poprvykrat bol prebudovany v roku 1817.
Na varenie piva pouzivali jacmen dovazany z Banskej Bystrice. V roku 1875 pivovar
vyhorel. Po poziari sa ho podarilo znovu obnovit. Vyrobene pivo odvazali do Banskej
Bystrice a mensia cast piva sa spotrebovala v obecnej krcme, ktoru otvorili v roku 1821.
Sucastou pivovaru bola aj obytna cast, kde byval sladek s rodinou. Pivovar zanikol koncom
19. storocia, okolo roku 1890.
Zachovali sa zrucaniny pivovaru (obvodove mury), jeho obytna cast je stale
vyuzivana na byvanie.
Jaroslav Stofko |