18. MAJ 2004 Strana 7

STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT

h0420a.jpg (16988 bytes) Vzacne obrazky

V atelieri J. Machalu sa dali na pamiatku odfotografovat absolventky kurzu varenia. Nenajde sa niekto, kto by vedel k tejto fotografii povedat nieco viac? Pozname len dceru divadelneho rezisera O. Mateicku Annu (druha stojaca zlava) a pani Szabovu (druha sediaca zlava).

 

Zabudnuta historia pivovaru v Predajnej

Pivovar v Predajnej postavili na konci Farskej ulice v roku 1800. Poprvykrat bol prebudovany v roku 1817.

Na varenie piva pouzivali jacmen dovazany z Banskej Bystrice. V roku 1875 pivovar vyhorel. Po poziari sa ho podarilo znovu obnovit. Vyrobene pivo odvazali do Banskej Bystrice a mensia cast piva sa spotrebovala v obecnej krcme, ktoru otvorili v roku 1821. Sucastou pivovaru bola aj obytna cast, kde byval sladek s rodinou. Pivovar zanikol koncom 19. storocia, okolo roku 1890.

Zachovali sa zrucaniny pivovaru (obvodove mury), jeho obytna cast je stale vyuzivana na byvanie.

Jaroslav Stofko

 

MALA ZOOGALERIA
Hus domaca

Jednu labku skryje v peri pod bruskom,
na druhu sa postavi
ku cesticke do travy.
Ked sa takto pripravi,
ostane dlho merava.
Zbytocne sa jej privravam ...
prisne ci jemne, milucko.
Zrazu sa schyti na kridla.
Co sa jej stalo? Aky das?
V hlavicke husi vznikla MYSLIENKA!!!
Bezi ju porozpravat priatelkam.
Zvestuje im ju krikom zdaleka.
Gaga ten krdel pojaseny ...
Diskutuje ten husi snem,
az z toho celkom ohluchnem.
Moj vstup do tejto diskusie?
Nech odpovie, kto sikovny je!
Zvedavost nech mi prepaci.
Milsia je huska v trave rozgagana
i navzdy ticha
v pekaci?

Bozena Bobakova


Prislovia o laske

o Laska a kasel sa nedaju utajit (anglicke) o Dve lasky sa do jedneho vreca nepomestia (slovenske) o Cas sa mina laskou, laska sa mina casom (francuzske) o Hadka je solou lasky, ale nech sa vam ruka neposmykne, aby ste nepresolili (gruzinske) o Laska nie je vechet slamy (slovenske) o Laska oslepuje, manzelstvo navracia zrak (nemecke) o Laska je ako tabor karavany. Nenajdes tam nic okrem toho, co si so sebou priniesol (perzske) o Pri studenej kuchyni horuca laska chladne (slovenske) o Laska je choroba a zdravie nechceme (ceske) o Laska je slepa (latinske) o Laska hory prenasa (slovenske) o Prvi predkovia v laske su oci (ceske) o Manzelstvo je pamiatka na lasku (anglicke) o Prava laska je len jedna (slovenske) o Hovorit o laske znamena roznecovat ju (anglicke) o Pochoden lasky sa vzdy zacina v kuchyni (francuzske) o Laska kvitne v kazdom veku (slovenske) o Laska je pec, ale maso neuvari (spanielske) o Laska je ako horiaci ohen, moze spravit i osoh (slovenske) o Laska je znovuzrodenie (nemecke) o Oci lasky su slepe, tak ako laska sama (slovenske) o Laska sa zacina ocami (ruske) o Laska dava ducha a udrzuje sa duchom (slovenske) o Laska je ako maslo, dobre chuti s chlebom (zidovske) o Laska vsetkych nauci (slovenske) o Laska zabija cas, cas zabija lasku (nemecke) o Aby ste pochopili lasku svojich rodicov, musite sami vychovavat deti (cinske) o Usmev je klucom do predsiene lasky (slovenske) o Ponuknut priatelstvo tomu, kto chce lasku, je ako dat chlieb tomu, kto umiera smadom (spanielske) o Laska nehnevana nie je milovana (slovenske) o

Zozbieral: Mgr. Jozef Pupis

Mile prekvapenie

Dedinka Sirk, ucupena v doline pod zeleznym Zeleznikom, niekolko kilometrov od Revucej, ma tiez svoju historiu. Patria do nej aj kulturne iskierky.
Prvou je, ze z tejto dedinky v lete 1846 Pavol Dobsinsky vydal sa na svoje putovanie po otcine. Presiel Pohronie (prenocoval aj v Brezne), Liptov, Oravu, Turiec a Povazim sa vratil spat do Gemera.
Druhou iskierkou je stary husitsky kostol, v ktorom udajne nakrutili niekolko zaberov pre film Narodny hriesnik o Jonasovi Zaborskom.
Dalsou iskrou su dve knihy, ktore zostavil sirciansky rodak Ondrej Herich. Ide o knihy Piesne stredneho Gemera a Sva sa stalo, si sa nestalo ... Obidve su blizke Gemercanom.
Nedavno mi do ruk prisla knizocka poezie s venovanim:,, Srdce - srdcu, par ulomkov zo zivota ..." Venuje ... a podpis. Autorka, zacinajuca mlada poetka, Zuzana Hakova. Rodacka zo Sirka, ktora zaklady umeleckeho slova ochutnala v Gymnaziu M. Kukucina v Revucej, aby si ho viac k srdcu zobrala na Pedagogickej fakulte UMB v Banskej Bystrici a v literarnom klube Litera 2. Hakova vydala Hakoviny. Tak pomenovala svoju prvu zbierku. Predcasom sme spolu uvazovali nad inspiracnymi pramenmi. Je ich dost. Uz spominany husitsky kostol, banicke kahance, uhliarske stiete, sodronka (lanovka) ... Zivot okolo seba pozorne si vsima. Vstrebava ho, metaforizuje, pretavuje. Napriklad: ,,Vyhodili vajicko do vzduchu / a rozkazali mu / Vtaca lietaj! / Ono - chuda male / nepochopilo /Teraz predo mnou lezi / Mala kopka nestastia (Trapna situacia).
Dakujeme a tesime sa na dalsie mile prekvapenie.

(sg)

Predsa su to slova

Tvrdi sa, ze narecia, narecove miestne slova, su pramenom slovenskeho jazyka. Ak vyschne pramen, vyschne aj spisovny jazyk. V nareciach sa stretneme i so slovami, z ktorych citime dvojzmyselnost, vtip, zadrapcivost, sebaironiu, vymysel...
Chcem sa preto podelit (predlozit citatelom) s niekolkymi slovami, ktore ma zvlast zaujali pri citani tej – ktorej knihy, casopisu. V zatvorkach su akoze moje vysvetlenia. Za spravnost nerucim.
Peter Bezruc, cesky basnik, o Slovakoch povedal: “Ja mam Slovaky hrube (velmi, nesmierne) rad, protoze nenechali ve sve reci to “r”!” A naozaj, Bezruc to “r” sam nerad pouzival. V Marycke Magdonovej, styridsatosem versov a iba sedem slov s hlaskou “r”.
Pikslostroje (vodna hracka, mlyncek...) – zostrojoval ich vzacny clovek Karol L. Zachar na bystrianskych bystrinkach (Tale) pre svoje i cudzie deti. Jeho komorami srdca, ako sam tvrdi, pretekal casto Hron, Horehronie a vodicka Bystra.
Spominam si, ako chlapec, s takymto klepkajucim pikslostrojom som sa stretol na lukach Predpomyvacom. Zostrojil ho lesnik, aby odplasil diviakov, aby mu tieto nezorali luku. Stroj pozostaval z kladivka, lopatkoveho kolieska, tabulky okenneho skla. Koliesko pohanala voda, lopatky zachytavali kladivko, ktore udieralo na sklo. Zvonivy zvuk bolo pocut hodne daleko. Diviak luku nepooral.
Hatalan (pomocnik). V davnej minulosti dostal toto meno clovek, dozerac na cestach, ale aj hajnik, ktory... “hovada a husi do obilia vosle zapisuje na pokutovanie uradom...” Dokonca dobru sluzbu robil i pri svadbach. Pomahal starejsiemu.
Belaskar (nie motyl belasok). Ide o slovo, ktore pri svojej praci nepostrehol ani A. P. Zaturecky. Stretol som sa s nim, s tym slovom, v doline C. Hrona. Tam, najma chlapi, nosievali kroj (robotny, sviatocny). V kroji chodievali aj do sveta – Brezna, B. Bystrice, Bratislavy... Dnes ho uchovava folklorny subor Kycera.
Casom na chlapcenskych postavach, studentoch, zacali sa objavovat “panske” obleky. Zo zavisti alebo zlosti, ze chlapci opustaju kroj, mladenci krojovani vymysleli na nas slovo belaskari.
Ozina (rastlina). Tato rastlina (?) mala akusi silu, objavila sa v piesni, Samuel Hoic ju poslal J. Kollarovi do Spievaniek. Piesen znie: Ozina, ozina, zelena ozina,/ved uz ozenila Protivkova syna./Ved ho nezenila s breznianskou Mariskou,/ale ho zenila s vojenskou sablickou./Ach, mater, nevestu nechcela.
Kvikompoleria (ironia), zvlastne krkolomne slovo. Vzniklo na zaklade anekdoty. Student – zaskolak – rodicom vedomosti z latinskeho jazyka, reci, vysvetloval pri potoku, v ktorom voda niesla drevenu latu, ze... Plava laty kus a pri pohlade na pasuce sa stado svin zas: Sus kvikom pole rius! (Svina s kvikom pole ryje). S tymto, ale aj dalsimi krkolomnymi slovami sa stretneme pri Laskomerskom.
Zapadnu cast Brezna postavili vraj, tvrdia roduverni Breznania, na najurodnejsej pode (na Slovensku nic noveho pod slnkom). Tou podou boli ostredky (osredky). Uzke pasiky pola, hned za humnami. Majitel na nich pestoval zeleninu, mak, hrach, kapustu, zemiaky... Este aj dnes pri nasich obciach, osadach, pravdaze len miestami, stretavame sa s ostredkami.
Par prikladov. Na dalsie uvahy, rozmyslanie ponukam tieto slova: recoliahen, hubomelivo, pandrlak, dychace, osmek, procok, kopislak...
Uz teraz viem, ak si tieto myslienky precita tetuska z nasej doliny, povie: Bistuvidate, co ten celadnik chce. Vcera to zhodilo pulidere zo seba, v Ramzovej si potrhav na cafrangy rukav na koseli, ked odhadzoval carajchy z palantovice, aby sa mu dali v nej spocitat drieky. Lalazeho, este tototo. Nocak, vela by chcev...”

(li)


STRANA : 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 ARCHIV TIRAZ KONTAKT