Uplynuly tyzden bolo v Osrbli pocut nielen vystrely zo strelnice, ale aj zmes roznych jazykov. Na majstrovstvach sveta v letnom biastlone sa tu totiz zisli pretekari z patnastich krajin sveta, aby za krasneho letno-jesenneho pocasia sutazili o tituly majstrov sveta v rychlostnych, stihacich pretekoch, v pretekoch s hromadnym startom a v pretekoch stafiet.

Po utornajsom slavnostnom otvoreni majstrovstiev na Namesti gen. M. R. Stefanika v Brezne, boli v stredu na programe rychlostne preteky. V kategorii muzov dominoval znamy cesky reprezentant Zdenek Vitek pred Estoncami Tobrelutsom a Borovikom. Z nasich sa najlepsie darilo Pavlovi Hurajtovi, ktory obsadil 8. miesto. V kategorii juniorov prvenstvo z poslednych dvoch rokov potvrdil Lotys Edgars Piskons. Prvu slovensku radost v podobe striebornej medaily prinesol Dusan Simocko, tretie miesto patrilo Rusovi Chupryanovi. V kategorii zien ulohu favoritky potvrdila Olga Nazarova z Bieloruska pred Ruskou Neupokoevovou a svojou krajankou Chandongynovou. O medailu sa pripravila slovenska reprezentantka Zuzana Hasillova, ktora si poplietla cestu do ciela, co ju stalo vzacne sekundy a ostalo pre nu nepopularne 4. miesto. V kategorii junioriek zvitazila Tatiana Synatrova z Bieloruska, pred Ruskou Titovovou a Ukrajinkou Pysarenkovou. Najlepsou zo stvorice slovenskych junioriek bola Jana Vladarova na 16. mieste.
V stihacich pretekoch vitazstvo z rychlostnych pretekov potvrdili Zdenek Vitek, junior Edgars Piskons, Olga Nazarova, pre ktoru to bola desiata zlata medaila z majstrovstiev sveta v letnom biatlone a aj juniorka Tatiana Syntarova. Zo slovenskych reprezentantov 4. miesto obhajila Zuzana Hasillova, piate miesto obsadil junior Matej Kazar a zhodne na 7. mieste sa umiestnili muz Marek Matiasko a juniorka Janka Gerekova. V pretekoch s hromadnym startom domacim hned v prvych pretekoch urobil najvacsiu radost Pavol Hurajt, ktory si za silneho povzbudzovania s prehladom dobehol po svoj prvy titul majstra sveta v letnom biatlone. V kategorii juniorov dominovali ceski reprezentanti, ked zvitazil Michal Schlesinger pred Ondrejom Moravcom. Najlepsim Slovakom bol v tychto pretekoch Peter Vozar na 15. mieste. V zenskej kategorii nedoslo k ziadnemu prekvapeniu, svoj jedenasty titul majsterky sveta vybojovala Bieloruska Olga Nazarova, nasa Zuzana Hasillova si pohorsila o jedno miesto a skoncila piata. V juniorkach svoju suverenitu potvrdila dalsia Bieloruska Tatiana Syntarova. Radost domacim urobila Eliska Svikruhova svojim 6. miestom. Vyvrcholenim majstrovstiev su uz spravidla stafetove preteky. V nich sa ocakaval zisk medaily od slovenskych muzov, juniorov a zien. Sklamali juniori, ktori obsadili 7. miesto, zvitazila ceska stafeta pred Lotysskom a Bieloruskom. Neocakavane na medailu siahali juniorky, ktore vo velkom nasadeni prehrali boj o bronzovu medailu a skoncili stvrte. Vyhrali Ukrajinky pred Polskom a Rumunskom. Nase zeny potvrdili ocakavanie a ich stafeta v zlozeni Hasillova, Murinova, Slezakova a Mihokova obsadila 3. miesto. Prve miesto obsadili Bielorusky pred Ruskami. Najzaujimavejsie boli stafetove preteky muzov, kde bolo viac favoritov, nakoniec zvitazili Bielorusi pred favoritmi Rusmi a slovenskou stafetou v zlozeni Huraj, Cienik, Miroslav Matiasko a Marek Matiasko. Hlavne Marek Matiasko zdramatizoval priebeh pretekov na strelnici, kde klesol na 4. miesto, ale vybornym finisom sa na trati dostal pred ceskeho reprezentanta Zdenka Viteka.
Majstrovstva sveta v Brezne-Osrbli sa skoncili vyhlasenim vitazov a symbolickym odovzdanim zastavy organizatorovi X. majstrovstiev sveta v letnom biatlone - organizacnemu vyboru z finskeho Muonia.
Deviate majstrovstva sveta v letnom biatlone sa skoncili. Poctom zucastnenych statov nepatrili k najvacsim, poctom ucastnikov sa vsak vyrovnali predchadzajucim sampionatom v Jablonci nad Nisou a v talianskom Forni Avoltri. Po prvy raz sa na letnom sampionate zucastnili pretekari z Korey. Najuspesnejsou vypravou bola vyprava Bieloruska, naopak pretekari Ruska sice ziskali najviac medaili, ale ani jedno prvenstvo. Nasa vyprava ziskom styroch medaili ostala na poziciach z minuleho roka. Aj ked k styrom medailam, ktore ziskali sportovci, si urcite najvacsiu medailu zasluzia organizatori. Vdaka pomoci Banskobystrickeho samospravneho kraja, Ministerstva skolstva SR, Slovenskeho zvazu biatlonu, mesta Brezna, Medzinarodnej unie biatlonu, sponzorov firiem VIESSMANN, TECHEM, TOPVAR, LUNACO, BIOHOLZ, ZELEZIARNE PODBREZOVA, DIAGO, CAMPAGNOLA, ale aj zasluhou funkcionarov, vsetkych zainteresovanych a hlavne rozhodcov, usporiadatelov a vsetkych spolupracujucich organizacii, ku ktorym patri Hotelova akademia, Gymnazium Brezno, SAD Brezno. firma STUBNA z Valaskej a Nemocnica s poliklinikou v Brezne, sa podarilo zorganizovat preteky na vysokej spolocenskej a sportovej urovni. Vdaka organizatorov patri vsetkym, ktori pomohli a prilozili ruku k dielu. Organizatorom patri vdaka za dobru prezentaciu Brezna-Osrblia. K tomu vsetkemu este patri presvedcenie, ze dobra organizacia IX. majstrovstiev sveta v letnom biatlone sa odrazi pri hlasovani o usporiadatela Majstrovstiev sveta v biatlone v roku 2008 a 2009 v bulharskej Varne o necele dva tyzdne.

Foto: Stefan Vozar

pomaha romskym obyvatelom

Uz bezmala rok v Telgarte, podobne ako v dalsich deviatich obciach s vysokym poctom romskych obyvatelov, v ramci programu Phare SR 0103.01 za podpory Uradu vlady SR a europskych fondov posobi komunitne centrum. Pracuju v nom dve terenne socialne pracovnicky a mediatorka, ktora komunitne centrum vedie a zodpoveda za jeho chod. Organizuju v nom rozne kurzy, v ktorych romski spoluobcania ziskavaju zrucnost v siti, vareni, praci s pocitacom pod vedenim odbornych lektorov.
Ako nam povedala mediatorka centra Jarmila Mihalikova, najvacsi zaujem je o kurzy varenia a sitia: ,,Zeny sa ucili opravovat odevy, naucili sa vystrihnut a usit si jednoduche casti odevu na sijacich strojoch, ktore su sucastou vybavenia komunitneho centra. V ramci ,,zlepsovania domacnosti" sme mali za ulohu naucit Romov, ze svoje byvanie si musia udrziavat, a tak sme obyvatelom chatrci poskytli terovy papier, dosky a hranoly na opravy striech. Mnozstvo materialu nezodpovedalo potrebam komunity, naslo sa mnoho nespokojnych, ale na druhej strane prevazna cast tych, ktori tento material prevzali, ho na opravu vlastnych obydli nepouzila, ale spenazila za zlomok ich ceny."
V programe komunitneho centra su aj vzdelavacie aktivity, napr. zrucnost pri hladani zamestnania, budovanie obcianskeho a pravneho povedomia, eliminacia predsudkov, hygiena a starostlivost o dieta. ,,V ramci hygieny a starostlivosti o dieta sa zeny zucastnili na niekolkych prednaskach diplomovanej zdravotnej sestry na temy tykajuce sa tehotenstva, prenatalnej starostlivosti, starostlivosti o dieta v roznych vekovych obdobiach. Na konci prednasky sa velmi aktivne zapajali do diskusie, vymienali si rady a domov odchadzali s hygienickymi prostriedkami, ktore im boli bezplatne poskytnute," uviedla J. Mihalikova.
Od jula do konca augusta priestory centra patrili detom, ktore su najviac formovatelne a vzdelavatelne. Preto v dopoludnajsich hodinach sa predskolaci pripravovali na vstup do zakladnej skoly v ,,letnej skolke", kde sa ucili zaklady hygieny, cvicili si pamat, rozvijali jazykove zrucnosti, jemnu motoriku a ine. ,,Robili sme to z presvedcenia, ze im ulahcime vstup do skoly, kedze niektore deti nenavstevovali ani predskolske zariadenie a v niektorych rodinach nemaju pre svoj rozvoj vytvorene podmienky," zdoraznila. V popoludnajsich hodinach sa venovali skolskej mladezi formou volnocasovych aktivit s nazvom Hura prazdniny: ,,Deti sme zasvacovali do tajov pocitacovej techniky, dievcata sa ucili vysivat, hackovat a pliest. Poriadali sme aj rozne sutaze, napr. Miss Roma, Mister Roma, spevacku sutaz, sutaz v malovani na chodniku, o najkrajsiu kresbu. Sucastou bola aj praca s knihou a rozne diskusne kruzky, vdaka ktorym deti vnikli hlbsie do kras slovenskeho jazyka. Aj v tejto oblasti sme ich podnecovali roznymi sutazami k vlastnej tvorbe," dodala.
Okrem toho v centre poskytuju aj poradenstvo obcanom, ktori ich v nemalom pocte oslovuju pri rieseni zivotnych situacii. Najcastejsie sa vyskytuju problemy v socialnej oblasti, kde poradia a pomozu vybavit davky v hmotnej nudzi, rodicovsky prispevok, stipendia pre ziakov strednych skol. Pisu im navrhy na vymahanie vyzivneho a ine sudne podania. ,,Je nam luto, ze casto im nedokazeme ucinne a okamzite pomoct, ale zakony a predpisy nemozeme obchadzat," zdoraznila.
Obecny urad poskytol komunitnemu centru priestory byvaleho domu sluzieb, ktore zaciatkom tohto leta zacali rekonstruovat. Okrem maliarskych a natieracskych prac vymienali sanitarne zariadenie, kotol na tuhe palivo vymenili za elektricky, prerabali rozvody tepla, vymienali elektroinstalaciu. Rekonstrukcia si vyziadala nemalo usilia pracovnikov centra a obecneho uradu. Komunitne centrum tak bude mat k dispozicii styri miestnosti: viacucelovu spolocensku miestnost, kuchynku, klubovnu s fitness zariadenim a dielnu. V ramci doplnkovych aktivit sekcia ludskych prav a mensin Uradu vlady SR schvalila financne prostriedky na vybavenie dielne pre pracu s drevom a kovom, dielne na metlarsku a kosikarsku vyrobu a na elektronicke zabezpecovacie zariadenie priestorov.

(r)